Rapa Nui [4O %]
Historický film
Napísal Ivan Kučera   
Streda, 26 September 2012 04:00

Recenzia dobrodružstva z produkcie Kevina Costnera o neslávnom konci slávneho Veľkonočného ostrova RAPA NUI (1994). Recenzia je zároveň menšou prehliadkou temných míľnikov priateľstva (?) medzi Kevinom Costnerom a Kevinom Reynoldsom.

Na RAPA NUI som sa tešil, pretože som vedel, že sa v dobe svojho vzniku jednalo o príšerný prepadák, ktorý ale pojednáva o jedinečnej téme (koľko iných filmov o Veľkonočnom ostrove poznáte?). Nakoniec som sa k nemu dostal až v roku 2012 a musím uznať, že príšerný naozaj je. Nielen prepadák. Ono to ale zasa až také jednoduché nie je a bez toho, že by som chcel uznanlivo tľapkať Costnera (ktorého samovražedná namyslenosť je mne osobne skôr sympatická, než nesympatická) po pleci, musím uznať aj to, že je to napriek niekoľkým fakticky blbým veciam svojím spôsobom stále obdivuhodný film.

Počiatok tohto filmu siaha do 80-tych rokov 20. storočia, keď sa spoznali budúci režisér RAPA NUI Kevin Reynolds a budúci producent RAPA NUI Kevin Costner. Obaja boli v tom čase neznámi a tak sa rozhodli dať to dokopy a v roku 1985 Reynolds nakrútil zabudnutú komédiu FANDANGO s Costnerom v hlavnej úlohe.

Postupne sa Costner vypracoval na uznávanú hollywoodsku hviezdu vďaka snímkam SILVERADO, NEPODPLATITEĽNÍ a POLE SNOV. Reynolds od ich prvého (a na dlhý čas posledného) stretnutia nakrútil už len ďalší zabudnutý film: vojnovú drámu s Jasonom Patricom BEŠTIA.

V roku 1991 Costner režijne debutuje fenomenálnym westernovým trhákom TANEC S VLKMI, za ktorý získava 12 nominácií na Oscara, z toho sedem premieňa na zlato (vrátane najlepšieho filmu a réžie). V rovnakom roku do kín uvedený revenge movie POMSTA mu síce nevyšiel, ale ani to ho nezničilo a o rok neskôr si spomenul na Reynoldsa a rozhodol sa zahrať si v jeho rozprávkovo ladenom ROBINOVI HOODOVI - KRÁĽOVI ZBOJNÍKOV. Z filmu sa stal ohromný trhák a Costner okamžite pokračoval vo svojej vydarenej sólo dráhe (J.F.K., OSOBNÝ STRÁŽCA, DOKONALÝ SVET, WYATT EARP). Vďaka jeho vlastnej produkčnej spoločnosti TIG jeho moc narastá a renomé už asi ani nemôže byť väčšie. Je teda ten správny čas na brutálny koniec.

Píše sa rok 1994 a za Costnerom prichádza Reynolds so scenárom k filmu RAPA NUI a to napriek tomu, že si údajne príliš nerozumeli už pri nakrúcaní ROBINA HOODA – KRÁĽA ZBOJNÍKOV. Scenár k RAPA NUI sa pokúša rekonštruovať udalosti, viažuce sa k záhadnému koncu záhadného Veľkonočného ostrova (alias Rapa Nui), na ktorom sa dodnes nachádzajú gigantické z kameňa vytesané tváre. Ostrov sa nachádza tisíce kilometrov od najbližšej pevniny a hovorí sa o ňom ako o najizolovanejšom mieste (ostrove?) na Zemi. Jeho pôvodní domorodí obyvatelia kedysi usporadúvali zvláštny každoročný rituálny športovo-vražedný obrad, počas ktorého sa zástupcovia jednotlivých rodinných klanov bývajúcich na ostrove (ak som to správne pochopil...) zúčastnili nebezpečného závodu o to, kto získa vzácne vtáčie vajíčko. Tento ostrov sa zároveň preslávil aj tým, že na ňom takmer nie sú stromy, keďže pôvodní obyvatelia ich skoro všetky zničili kvôli stavbe „hláv“.

Costner bol zrejme nadšený, pretože sa film rozhodol okamžite podporiť ako producent (scenár bohužiaľ nie je stavaný tak, že by si mohol zároveň zahrať hlavnú rolu – na to je príliš starý a príliš neexotický). Niekde sa mu podarilo zohnať cca 20 miliónov dolárov, do titulnej úlohy skôr nahého než oblečeného domorodca bol obsadený nesympatický ani nie 30-ročný Havajčan Jason Scott Lee, ktorý si rok predtým zahral Brucea Lee v životopise DRAČÍ ŽIVOT BRUCEA LEEA (Jason mimochodom svoju neskoršiu kariéru vôbec nezvládol – „kraľoval“ béčkam ako ŽOLDNIER: LÉGIA SKAZY a TIMECOP 2)... a začalo peklo.

Film vznikal vo veľmi ťažkých podmienkach - príroda je v tomto filme krásna (aj keď podľa mňa sa za tie peniaze a na takých miestach dalo nakrútiť veľkolepejšie), no zároveň drsná. Náročné akčné scény sa nakrúcali vo vode i na strmých útesoch a nemalá časť rozpočtu rozhodne padla aj na samotné sochy, ktorých je vo filme habadej. Ten však do prvej polovice nudí a neponúka takmer žiadnu akciu. V druhej sa pre zmenu stáva takmer nonstop akčným filmom... no nudí stále rovnako! Nakrúcanie v takýchto náročných podmienkach spôsobilo pomerne očakávané a logické prekročenie ako rozpočtu, tak stanovených dní nakrúcania. Keď sa nakoniec film nešťastne dostal do kín, prepadol a dnes je právom zabudnutý. Ako som už ale spomenul, pojednáva o úžasnej veci.

Ono ten „zánik rajského ostrova, ktorý v skutočnosti vôbec nemusel byť rajský“ je totiž sám osebe zaujímavý, jedinečný a originálny. Súperenie domorodých klanov, šialené mystické rituály, „kocka ľadu“, kanibalizmus, to všetko by sa dalo pokojne sfilmovať tak omračujúco, ako APOKALYPSA alebo „Boh múch“/jeho dve filmové spracovania. Skrátka niečo obrovské, temné, ťaživé, zlé, zlovestné, hrôzostrašné a desivé. Na to sa ale režisér bál byť „zlý“, ísť nie na doraz, ale ZA doraz, ísť za hranicu a skúmať nepoznané. Uspokojil sa s tuctovým príbehom a neoriginálnymi postavami, medzi ktorými panujú nezaujímavé vzťahy.

Neviem, kde sa stala chyba. Či to malo byť takéto hlúpe od začiatku alebo to takto zhlúplo až v strižni, keď sa do toho oprel Costner ako producent. Možno sa mu nepáčilo, čo uvidel a začal strihať, strihať, strihať, strihať. Často to skončí ako s lekárom, ktorý operoval tak dlho, až zrazu zistil, že pitve. Ťažko povedať. Len tipujem. Možno to tak ale naozaj bolo. Inak si neviem vysvetliť záhadnú minutáž (takmer dve smrtiace hodiny na scenár, ktorý by si zaslúžil o hodinu a pol menej), nepríjemný rozdiel medzi veľkolepými scénami a scénami, ktoré akoby sa nakrútili vzadu na dvore Costnerovej vily. Neviem si vysvetliť urážlivo vtipné scény (miestami som neveril, že to tvorcovia naozaj urobili), brutálne skombinované s tvrdými až ponurými scénami (úmrtia, šialenstvo) a nahotinkami (prsia v každom zábere). Výsledkom je bizarný, kuriózny (a zlý) mix dospelého filmu s komediálnou rozprávkou. Herecké výkony sú približne rovnako otrasné, v čele s hrozným Leeom. Niekde v komparze sa mihá aj Cliff Curtis, dnes známy z filmu SUNSHINE alebo seriálu „Trauma“, ale nemal som chuť hľadať ho.

No a to bol začiatok konca priateľstva dvoch Kevinov. Z nejakého tajuplného dôvodu to skúsili ešte o rok neskôr – ak je však nejaký iný film ešte slávnejším fiaskom desaťročia, ako RAPA NUI, tak potom už len ich nasledujúci spoločný film, post-apokalyptický VODNÝ SVET. Šialený projekt sa tvorcom vymkol spod kontroly (ešte väčšie prekročenie rozpočtu a počtu dní nakrúcania, ako v RAPA NUI) a hovorí sa, že v určitej chvíli Costner (ako producent) Reynoldsa z nakrúcania vyrazil a zvyšok dorazil sám. Film prepadol a hoci nie je úplne zlý, nie je ani úplne dobrý. Následne sa Costner dorazil príšernosťami ako POSOL BUDÚCNOSTI a Reynolds tomu tiež príliš veľa nedal. Školský triler 187 je síce výborný, ale nasledovala obludnosť GRÓF MONTE CHRISTO a nuda TRISTAN A ISOLDA. Najprekvapujúcejšie na oboch mužoch je to, že sa v roku 2012 zasa stretli, aby dali dokopy westernovú TV mini-sériu „Hatfields & McCoys“.

Rapa Nui, USA, cca 107 minút

Réžia: Kevin Reynolds. Scenár: Kevin Reynolds, Tim Rose Price. Hudba: Stewart Copeland. Kamera: Stephen F. Windon. Hrajú: Jason Scott Lee, Esai Morales, Cliff Curtis a ďalší