Jánošík - Pravdivá história (60 %)
Historický film
Napísal Ivan Kučera   
Piatok, 13 November 2009 07:07

Lesom sa rozozvučala ozvena vzdialených výstrelov. To sa Rudolf Biermann rozhodol dokázať, že robiť Jánošíka na Slovensku nie vždy znamená tunelovať naše dane. Ako sa film nevydaril? Alebo skôr – vydaril?

V prvom rade, reklama a film sú dve veci. Trailer prezentoval JÁNOŠÍKA (mne určite) ako akčný veľkofilm s Mariánom Labudom a Táňou Pauhofovou. Skutočnosť je taká, že 10 minút akčných scén je na akčný film málo. Veľkofilm... ak necháme bokom monumentálnu divokú prírodu (lúky, pastviny, role, domčeky učupené pod horou, vysoké strmé skalnaté bralá, pochmúrna búrková obloha, neľútostné rieky, hlboké lesné jazierka), je „najveľkofilmovejšou“ pasážou osemnásť sekúnd „akože strmhlavej jazdy koču“ (takže moje obavy sa naplnili). Pauhofová sa mihne na 3 minúty (tvorcovia ňou odvážne naznačujú, že Juro Jánošík možno žiadnu svoju Aničku ani nemal, ale naopak mal veľa dievčat a žien v rôznych končinách), Labuda na 4 (a určite nemá s polapením Jánošíka nič spoločné, je skôr komickou postavičkou). Dokonca i podľa mňa druhá najkľúčovejšia postava príbehu, Tomáš Uhorčík charizmatického ryšavca Ivana Martinku (Slnečný štát, „Ordinácia v ružovej záhrade“), sa objaví len kúsok na začiatku a kúsok na konci...

Reklama je jedna vec a viniť z nej režisérky (relatívne renomované Poľky Agnieszka Hollandová s dcérou Kasiou) by bolo naivné. Okej, ukážme si na producenta, ten už s tým asi niečo má. Ale bolo by neférové (voči filmu samotnému) kritizovať ho podľa toho, nakoľko (ne)spĺňa veci z traileru. Pokiaľ sa to napriek tomu rozhodnete urobiť, pripravte sa na obrovské sklamanie.

Pokiaľ sme reklamu nechali vykúpať sa v najbližšom jazere a kým sa kúpala, ukradli sme jej šaty, zostane nám pekný film s prirodzenými hereckými výkonmi (sympatický Jiráček, Martinkovi prekvapivo ľahko sadla mentorská rola - u mladých hercov je vždy riskantný krok prenášať „hlboké životné pravdy“, naposledy to vyšlo Willovi Smithovi v tom golfovom filme Roberta Redforda, ale i Martinka to dajakým zázrakom dôstojne zvládol), krásnou prírodou „štyroch ročných dôb“ a presvedčivými „historickými vložkami“ (násilie, povery, rozprávky, pranostiky, zvyky – svadba, pohreb).

Čo už ma potešilo menej, bola mizerná práca s podpornými postavami. O niektorých postavách už reč bola. Z niektorých scén vidieť, že sa tvorcovia snažili „budovať vzťahy medzi zbojníkmi“. Bohužiaľ, tu sa niečo pokazilo (zrejme za to môže fakt, že medzi prvou a poslednou klapkou „prekliateho filmu“ ubehlo 7 rokov... ???) a v tomto smere pôsobí snímka až zmätene.

Ešte Michalovi Zebrowskému sa ako bradatému „dvojznačnému“ Huncaganovi darí kresať zaujímavú až pozoruhodnú postavičku. Ale to si tak sedím v kine a zrazu kto to po trištvrte hodine vykukne zo skupiny zbojníkov, Richard Krajčo, líder jednej z najlepších českých kapiel! Kde bol doteraz? Bol stále s nimi, len som si ho nevšimol? A prečo dofrasa má NIEKTO AKO ON vo filme asi jednu vetu? A kam sa nakoniec podeje, čo sa s ním stane, prečo, kedy a s kým!? Jednotliví zbojníci sa dejom chaoticky mihajú a motajú od buka k buku a miestami máte problém vypátrať, koľkí vlastne k Jánošíkovi patrili. Nieto aby ste vedeli, ako vyzerajú, či nedajbože ako sa volajú a akí sú. napr. na prvý raz som nepochopil, prečo došlo k „smrteľnej bitke medzi zbojníkmi“. Niečo som začul v tej krčmovej scéne, ale tam som polovicu dialógu nerozumel (po NÁVRATE BOCIANOV s Lukášom Latinákom druhý film v slovenčine, kde som miestami nerozumel čo herci mumlú, preboha ako sa môže stať takáto vec, to by si snáď vedel ustrážiť aj školák. To sa mám naučiť znakovú reč a mám si do kina na slovenské filmy začať brávať tlmočníkov pre hluchonemých?).

Rovnako nemalý zmätok som mal zo ženských postáv, ktorých je vo filme veľa, ale často som nevedel, na ktorú sa práve pozerám, či už v príbehu niekde vystupovala alebo sa len podobá na dievča, ktoré už v príbehu vystupovalo. Smejte sa mi, ale na prvý raz som v kine vôbec nepochopil, či je „žena na člne“ Huncaganova bosorka alebo je to nejaká žena, ktorá náhodou plávala okolo. A to sa zvyknem pokladať za pozorného, vnímavého diváka, ktorému spravidla detaily neunikajú.

Chápem, že bolo asi umeleckým zámerom „priamo“ neukázať, kto vlastne Jánošíka zradil (a len zaujímavo nahodiť viacero sprisahaneckých teórií), ale aby som sa až 12 hodín po pozretí filmu (a úplnou náhodou na internete) dozvedel, že vo filme hral Marián Gaišberg (!!!!!!), to už ako umelecký zámer (typu „v tíme nie je dôležitý jedinec, ale tím“) odmietam brať. Neprekáža mi, že v „realistickom“ filme nie je spomenutý rozprávkový spôsob hrdinovho polapenia (hrach), ale už mi troška prekáža, že to, že „bohatým kradol a chudobným dával", je spomenuté až v záverečnom súdnom pojednávaní v jednej ľahostajne „bokom“ prehodenej vete.

Niektorých v zlom zaskočili surové, erotické a snové výjavy. V tomto smere by som ale naopak tvorcom vzdal menšiu poklonu za to, že sa nebáli ukázať krv, nahé telá... a lietajúci Jánošík? Veď to bola ešte väčšia sranda, ako Bolek Polívka na kolieskových korčuliach v BATHORY! To už diváci vážne nemajú zmysel pre humor? Myslím si, že je dobre, ak je film tvrdohlavý, nesnaží sa zapáčiť všetkým a ponúka aj „škaredé“ a „kontroverzné“ zábery (sex, krv). Dodáva mu to život. História to docení.

Na záver si dovolím vystrúhať filmu jednu dosť veľkú poklonu. Hoci som si napríklad prial dozvedieť sa viac o jednotlivých zbojníkoch, spýtal som sa sám seba, že na margo čoho – že ktorá línia/postava by mala byť vyhodená na úkor rozvetvenia zbojníckej družiny. Nič mi nenapadlo. Všetky línie a postavy by mi chýbali. Čo je vlastne obdivuhodné – film totiž nemá vyložene hluché miesta. Možno by som teda pridal 30 minút navyše a dotočil nové scény so zbojníkmi, vzťahmi medzi nimi... dialógmi... Ale čo ja viem. Veď film sa má zostrihať na TV seriál a ten má VRAJ byť dlhší takmer o hodinu. Takže... nádej?

P.S. Haberova titulná pieseň vo filme nezaznie.

- JÁNOŠÍK – PRAVDIVÁ HISTÓRIA, Slovensko/Poľsko/Česko 2009, cca 140 minút - -

Réžia: Agnieszka Hollandová a Kasia Adamiková. Scenár: Eva Borušovičová. Kamera: Martin Štrba. Hudba: Antoni Lazarkiewicz. Strih: Mike Czarnecki, Marek Kráľovský. Hrajú: Václav Jiráček, Ivan Martinka, Michal Zebrowski, Sarah Zoe Cannerová, Eryk Lubos, Marián Labuda, Táňa Pauhofová, Karel Dobrý, Richard Krajčo, Marián Gaišberg a ďalší

Prosíme, využite anketu na hodnotenie filmu, nie recenzie. Ďakujeme za pochopenie a prajeme príjemne hlasovanie.

BlueBoard.cz