Hnev titanov [2O %]
Fantasy
Napísal Ivan Kučera   
Streda, 19 September 2012 04:00

Recenzia pokračovania fantasy so Samom Worthingtonom, Liamom Neesonom a Ralphom Fiennesom HNEV TITANOV (2012).

SÚBOJ TITANOV to v roku 2010 nemal ľahké, pretože ho mnohí nenávideli už pred prvým trailerom. Už za to, že je. Nenávideli ho predovšetkým diváci, ktorí vyrastali na origináli z roku 1981, ktorý mal skvelú atmosféru, pútavý dobrodružný príbeh a jedinečné monštrá legendárneho Raya Harryhausena.

Mne osobne, ako som napísal v tejto recenzii, bolo v zásade fuk, že film, na ktorom som vyrastal, má remake. Len mi bolo troška smutno za dobami, kedy sa príšery ešte robili prostredníctvom masiek a animatronických modelov a nesiahalo sa po jednoduchých a často vizuálne škaredých počítačových efektoch. Producentov som ale určite nemal chuť ísť zabiť.

Moji rovesníci film prijali podstatne nenávistnejšie. No zarobil obrovské peniaze a štúdio okamžite začalo hovoriť, že sa jedná len o počiatok novej trilógie. O dva roky vletel do kín jej prostriedok.

Momentálne ale nič nenapovedá tomu, že by štúdio chcelo aj záver a to napriek tomu, že koniec dvojky je useknutý tak brutálne a náhle, až som skoro spadol zo stoličky a začal som zisťovať, či náhodou nemám špeciálnu skrátenú verziu, v ktorej z nejakého dôvodu chýba posledných 20 minút.

Povedal by som, že to, že film poprel resp. dištancoval sa od mnohých vecí z minula (dôležité postavy sú zrazu mŕtve, zlé postavy prechádzajú na stranu dobra, pre-obsadenia postáv lacnejšími herečkami, úmrtia dôležitých postáv z „jednotky“ mimo záber, režisér „jednotky“ zostanúci už len ako producent...), je ešte ten menší problém.

Hlavný problém dvojky je v tom, že je napriek početným trikom a akčným scénam strašne nudná, nezáživná a vinou nepríjemných kladných postáv až nesympatická. Kým minule Worthingtonovu fádnosť do nemalej miery maskovali dobré akčné scény a skvelá partia dobrodruhov, ktorá ho sprevádzala na jeho nebezpečnej misii, tentoraz sú akčné scény prekvapivo slabé a čo sa týka dobrodruhov, preč sú doby charizmatického Madsa Mikkelsena, Liama Cunninghama a Nicholasa Houlta. Je tam jedna nevýrazná žena, jeden nevýrazný komik a potom... vlastne si už na nikoho ďalšieho nespomínam. Škoda.

Scenár je ešte horší a nezaujímavejší, ako minule. Vôbec ma nezaujímali postavy, ani ich motivácie a psychologické pozadia. Nezaujímalo ma, prečo robia také a také veci, nezaujímalo ma, čo tým sledujú atď. Ak aj sa objavilo niečo predsa len trocha šťavnatejšie (obri), stále som bol až prekvapený sám zo seba, ako ma to nedokáže strhnúť. Je to fádne a rutinné a nemá to ani tých pár plusov, ktoré mal prvý diel. Všetko sa dá dlho dopredu očakávať („jednotkový“ zlosyn precitne a na jeho zvoľnené kreslo zasadne nová postava) a po emočnej stránke je to skutočne bieda, v podstate až jedna veľká, pekná a okrúhla nula.

Pôvodne som si hovoril „nedávaj len 20%, to je fakt extrém, nechaj si ich pre prípadnú trojku“. No po dvoch dňoch som dospel k záveru, že ak by som dal tak totálne nudnému filmu „až“ 40%, nebolo by to férové voči iným filmom a nebolo by to férové ani voči mne samému a vám, pretože by som klamal a to sa mi kvôli Samovi Worthingtonovi nechce. Samého ma každopádne prekvapuje, že sa za 150 miliónov dolárov dá nakrútiť rovnako zlý film, ako za cca tri milióny (napr. KROKODÍL Tobea Hoopera/2000).

A to mám režiséra Jonathana Liebesmana celkom rád (PÁD DO TEMNÔT, TEXASKÝ MASAKER MOTOROVOU PÍLOU: POČIATOK, SVETOVÁ INVÁZIA).

P.S. Je to asi prvý raz, čo som si až po záverečných titulkoch spomenul, že v nejakom filme hral Bill Nighy (a koho).

Wrath of the Titans, USA, cca 99 minút

Réžia: Jonathan Liebesman. Scenár: Dan Mazeau, David Johnson. Hudba: Javier Navarrete. Kamera: Ben Davis. Hrajú: Sam Worthington, Liam Neeson, Édgar Ramírez, Danny Huston, Rosamund Pikeová, Ralph Fiennes, Bill Nighy a ďalší