Warlock [4O %]
Fantasy
Napísal Ivan Kučera   
Pondelok, 06 Február 2012 04:00

Recenzia na hororovú fantasy WARLOCK (1989).

Nebezpečnému čarodejníkovi Warlockovi (Julian Sands) sa podarí tesne pred popravou z roku 1691 utiecť takmer 300 rokov do budúcnosti, do USA. Tu sa jeho cesty pretnú s cestami mladej Kasandri (Lori Singerová – MUŽ S ČERVENOU TOPÁNKOU s Tomom Hanksom, neskôr MILENKA). Našťastie sa do budúcnosti preniesol aj jeho nepodplatiteľný prenasledovateľ Redferne (Richard E. Grant). Warlock chce zničiť svet. Podarí sa im mu v tom včas zabrániť?

WARLOCK je úžasný názov filmu. Máta vás v snoch... a mátal by viac, ak by to bol lepší horor a nie čudný hybrid fantasy, čiernej komédie a drsného hororu.

Film, ktorý stál 7 miliónov dolárov, žije predovšetkým zo svojej niekdajšej slávy, ktorá ho obostierala v 80-tych rokoch 20. storočia. Vtedy kinám vládli GREMLINI, KRITERI, VOTRELCI, TERMINÁTORI, DEEP STAR 6, LEVIATHANI, VOSKOVÉ MÚZEÁ, CH.U.D., MANIAC COPOVIA, KVÍLENIA VLKOLAKOV, NOČNÉ MORY V ELM STREET, EVIL DEAD alebo DETSKÉ HRY.

Určitý kultový štatút mu ale asi uprieť nemožno ani v roku 2012 a to napriek tomu, že sa ním inšpirovali skôr béčka, než áčka. Motív zabijaka z „inej dimenzie“ (a jeho nebezpečného -ale dobrého – prenasledovateľa) v roku 1990 použili tvorcovia TEMNÉHO ANJELA s Dolphom Lundgrenom a prenos barbarov do Ameriky 80. resp. 90. rokov bol napríklad v PÁNOVI ZVEROV 2: CEZ PORTÁL ČASU (1991). A tak ďalej.

Kto na tejto zvrátenej poetike nevyrastal, asi preňho budú veci ako ALIGÁTOR tým, čím sú zrejme aj v skutočnosti. Blbými béčkami. Pre nás, ktorí sme na nich vyrastali, sú však niečím viac... a predpokladám, že už aj navždy budú... i keď VŽDY si budeme uvedomovať, že sú to blbé béčka. Ale nebudeme o tom príliš nahlas a príliš často rozprávať. Lebo by sme zraňovali samých seba a svoje vlastné detstvo. Navyše to nie je pokrytectvo – ešte i vo veku, v ktorom treba platiť dane a faktúry, v týchto filmoch hľadáme útechu, nádej, uvoľnenie a zábavu.

Ja osobne by som si ale na WARLOCKA mohol dovoliť nadávať, pretože som na ňom nevyrastal. Tento kúsok ma totiž minul. Ako dieťa som z neho videl len kúsok. Hmlisto si pamätám, že sa, snáď, mohlo jednať o úvodné historické scény, teda tie najpôsobivejšie. Neviem, či som ich videl v relácii o novinkách v našich kinách (horory 70. a 80. rokov 20. storočia k nám po páde komunizmu v r. 1989 často chodili v kinách ako novinky, hoci niekedy mali už 20 rokov) na verejnoprávnej televízii. Alebo sa mi ich podarilo zahliadnuť na PRO 7, RTL alebo Filmnete. Po nemecky som nevedel, ale pohľad na blonďavo uhrančivého chlapa, v okovách živoriaceho v kamennej veži, ma fascinoval. Paradoxne bez toho, aby som videl celý film. To som urobil až ako takmer tridsiatnik v roku 2011.

Hoci je Sands charizmatický, polená pod nohy mu hádže nevyrovnaný scenár, skáčuci z komédie do hororu. Výsledné rozpaky sa podpísali na všetkých hercoch, vrátane Sandsa. Jeho výkon je hromozvodom snímky, ale evidentne občas nevedel, čo a ako má hrať resp. ako sa má v tej ktorej scéne tváriť (či ako v horore alebo ako v komediálnej fantasy).

Scenár je na jednej strane originálny a zaujímavý. Je vidieť, že scenárista David Twohy mal bohatú predstavivosť. Napr. ak Warlock v piesku zanechá odtlačok svojej nohy a vy do neho zatlčiete klinec, v skutočnosti ho zatlčiete do bosorákovej „fyzickej“ nohy. Akoby TOTO nestačilo, Warlock vymyslí spôsob, ako sa brániť – tesne pred ďalším úderom fiktívneho klinca, ktorý mu na chodidle spôsobí nefiktívnu ranu, si k chodidlu priloží dosku. Takže klinec sa nezatlčie do nohy, ale iba do dreva! Podobných huncútskych vylomením je film plný. Bohužiaľ to nestačí a zostáva pre mňa relatívnou záhadou, že obyčajný film, ktorému téma stačila ledva na jeden celovečerný film, sa dočkal v rokoch 1993 a 1999 dvoch pokračovaní (trojka už išla rovno na video). Sands hral ešte v dvojke, v trojke síce tiež vystupoval Warlock, ale už ho hral Bruce Payne.

Twohy na jednej strane rozdáva svieže nápady plnými hrsťami, na strane druhej miesi dokopy žánre, ktoré sa miesiť nemajú a nerieši základné problémy s logikou (ak by vám uprostred noci v štvrti, plnej drogových trosiek, cez okno do obývačky vletel polomŕtvy chlap v okovách, nezavolali by ste políciu?).

Ako mnohé filmy 80. rokov, i WARLOCK je čudným žánrovým hybridom. Niečo ako keď HIGHLANDER stretne HELLRAISERA a PÁNA ZVEROV 2: CEZ PORTÁL ČASU (aj keď ten prišiel neskôr). Najviac mi v tomto pripomenul asi POLTERGEISTA, čo je film, ktorý jednak vystraší, ale je to skôr typ „rodinného hororu“, ktorý môžu pozerať aj odrastenejšie deti. Povedzme 14-ročné. V ostrom kontraste s celkovou „rodinnou“ atmosférou (kde sa horor mení skôr na dobrodružstvo) boli však v POLTERGEISTOVI niektoré scény, ktoré ROZHODNE neboli určené deťom (sťahovanie kože z tváre). WARLOCK je niečo podobné. Občas pripomína rozprávku (prípadne o čosi drsnejšie dobrodružstvo v štýle JASTRABEJ ŽENY), aby následne ponúkol niečo, s čím budú mať problém aj dospelí (vytrhnuté oči, jazyk na panvici, detský tuk). Mne osobne nepripadá podobná kombinácia vtipná; alebo robím hardcore temný horor alebo rozprávku. Nie to aj to.

Na mínusovej kvalite sa podpísali i zastarané triky (lietanie) a ťažko ospravedlniteľné logické bobky. Bezpečnosť na letiskách v 80. rokoch bola asi iná, ako v r. 2012. Ale i tak je čudné, že si chlap do lietadla bez problémov donesie meter a pol dlhú železnú ostrú tyč a nikomu z personálu ani bezpečnosti to nepripadá zvláštne a v pohode ho pustia do lietadla.

Myslel som a tešil som sa na drsný horor pre dospelých a nakoniec som dostal neveľmi lákavé a zaujímavé... čosi. Ale kvôli Sandsovi si možno časom pozriem aj dvojku. Snáď bude drsnejšia, hororovejšia, ponurejšia a nikto do nej nebude strkať humor.

Ako išiel čas s tvorcami filmu?

Režisér a producent filmu Steve Miner býva pokladaný spolu s Wesom Cravenom, Johnom Carpenterom či Seanom S. Cunninghamom za najslávnejšieho hororového režiséra americkej kinematografie 80. rokov 20. storočia. V 80. rokoch režíroval PIATOK TRINÁSTEHO 2 a 3, ktoré sa nevydarili až tak, ako prvý diel (ktorý Miner „len“ produkoval), ale pre sériu sú zásadné, pretože to bol práve Miner, kto do série (v dvojke) priviedol Jasona Voorheesa a v trojke mu ako prvý režisér série nasadil kultovú hokejovú masku. Časom stvoril aj žvásty (JAZERO, ZOMBIES: DEŇ-D PRICHÁDZA) alebo dokonca odľahčené komédie (NAVŽDY MLADÝ, MÔJ OTEC HRDINA, VEĽKÝ POSTRACH s Rickom Moranisom), ale keď sa mu chcelo, stále sa dokázal vybičovať k atmosférickým hororom (DOM, HALLOWEEN: H20). Z hercov nezabodoval až na jednu výnimku žiadny; postupom času sa stratili v čoraz horších produkciách a kde je im dnes koniec? Jedine Sands sa stal pre hororových fanúšikov sčasti kultovou tvárou. Ale nedokázal si u nich vybudovať až taký rešpekt, ako Robert Englund alias Fred Krueger. „Bežné“ publikum, nebažiace po hororoch, ho nikdy poriadne nespoznalo. Pritom výborne zahral experta na pavúkov v čiernej hororovej komédii z produkcie Stevena Spielberga ARACHNOFÓBIA, čím len potvrdil, že expertom na filmových zlosynov perfektne sadnú kladné postavy.

Scenár napísal David Twohy, ktorý mal v roku 1989 na konte len scenár k druhým KRITEROM, no neskôr napísal UTEČENCA a režíroval ČIERNOČIERNU TMU, ponorkovú HLBOČINU alebo havajský DOKONALÝ ÚNIK. V čase WARLOCKA používal meno D.T. Twohy a nie David N. Twohy resp. David Twohy. Jedinou hviezdou filmu (dávno pred uvedením WARLOCKA do kín) bol Jerry Goldsmith (PLANÉTA OPÍC, MOTÝĽ, PRICHÁDZA SATAN!, ČÍNSKA ŠTVRŤ).

Warlock, USA, cca 103 minút

Réžia: Steve Miner. Scenár: D.T. Twohy (neskôr David N. Twohy). Hudba: Jerry Goldsmith. Kamera: David Eggby. Hrajú: Julian Sands, Lori Singerová, Richard E. Grant, Mary Woronovová, Kevin O'Brien a ďalší