Sucker Punch [2O %]
Fantasy
Napísal Ivan Kučera   
Štvrtok, 26 Január 2012 04:00

Recenzia na žánrový mix SUCKER PUNCH (2011) Zacka Snydera.

Civel som ako puk a nechápal. Po prvých tridsiatich minútach som sa na to... a začal som rozmýšľať nad tým, či puk môže civieť. Toto rozmýšľanie mi pripadalo zaujímavejšie, ako film SUCKER PUNCH.

SUCKER PUNCH na mňa pôsobil dojmom, že vznikol na motívy počítačovej hry, trojdielneho románu alebo aspoň 200-dielneho japonsko-čínskeho kresleného seriálu. Keď som zistil, že sa jedná o pôvodný námet Stevea Shibuya a Zacka Snydera (napísali scenár), symbolicky ma to prekvapilo. Menej ma prekvapilo, že film nemožno žánrovo zaradiť. Je tam fantasy, je v tom triler, je v tom (alebo sa aspoň snaží byť) väzenská dráma. Dokonca je tam scéna, ktorá by teoreticky mohla byť vo vojnovom žánri. Samozrejme je to tiež akčný film. V konečnom efekte je to ale slabota.

Hodnotenie 20% môže vyzerať extrémne. Ten film ma ale tak príšerne štval a nudil (čo je vzhľadom na rozšafný dej a množstvo trikov a akčných scén neuveriteľné), že ma až zalial studený pot pri predstave, že si to budem musieť pozrieť ešte raz. Takémuto filmu 40% nedám.

Možno ak by mal hodinu a pol, dám. Dvojhodinové peklo je ale dvojhodinové peklo. Ešte kým sa hrdinka nedostane do blázinca a režisér nám ponúkne ďalší dôkaz, že robí zaujímavé 10-minútové úvody (spomínate na úvodné titulky STRÁŽCOV či útek z mesta z ÚSVITU MŔTVYCH?), sú očakávania vysoké. Predsa len, od Snydera som zatiaľ videl tri filmy zo štyroch (nevidel som GA'HOOLE: LEGENDA O STRÁŽCOCH) a žiadnemu som nedal menej, ako 80%. STRÁŽCOM a 300 80% a ÚSVITU MŔTVYCH rovno 100%.

Nudné a nezáživné „krásky“ v hlavných rolách SUCKER PUNCH nevylepšujú. Po fyzickej stránke ma absolútne nezaujímali a o psychológii by nemala byť ani reč. Ústredná hrdinka sa stále tvári, že sa každú chvíľu rozplače. To bol zrejme Snyderov umelecký zámer, ktorý docenia budúce generácie. Jediný herec, ktorý ma aspoň trocha bavil, bol veterán Scott Glenn (PEVNOSŤ, MLČANIE JAHNIAT, OHEŇ, SMRŤ PANIEN).

Scenár je skutočne šialený, posúďte sami:

Film začína tým, že Baby Doll (nudná Austrálčanka Emily Browningová - LOĎ DUCHOV, KELLYHO GANG, PÁD DO TEMNÔT, RAD NEŠŤASTNÝCH PRÍHOD) a jej sestre umrie matka. V skutočnosti bola (kvôli dedičstvu) zavraždená jej novým manželom, teda otčimom sestier. V dome dôjde ku konfliktu medzi ním a dievčatami. Výsledkom je zapálená budova a hrdinkina mŕtva sestra. Dievča je obvinené z podpálenia domu a vraždy a šupnuté do blázinca. Ten vyzerá ako niečo z PREKLIATEHO OSTROVA či MLČANIA JAHNIAT (PRELET NAD KUKUČÍM HNIEZDOM oproti nemu vyzerá ako dovolenka).

V blázinci má hrdinka podstúpiť to, čo Leonardo DiCaprio v spomenutom filme Martina Scorseseho. Lobotómiu. V minulosti sa síce robila i „šetrnejším“ (chirurgickým) zákrokom, rýchlejšie bolo ale „dláto do oka“. Presne v tej sekunde, ako sa má „dláto“ zabodnúť do hrdinkinho oka, čas sa zastaví a zo „súčasnosti“ sa prenesieme do alternatívnej dimenzie. V nej sa Baby Doll premení na ešte väčšiu (kvázi) krásku a blázinec na nevestinec (v ktorom zamestnankyne so zákazníkmi nesexujú, ale im iba tancujú). V ňom musí tancovať. Ak nebude, skončí zle. V nevestinci sa spozná s niekoľkými kolegyňami. Navrhne im útek. Keďže sa nevestinec nachádza vo veľkej budove, budú sa musieť dostať k viacerým zdanlivo nedôležitým veciam (napr. k zapaľovaču, ktorý poslúži na založenie požiaru). A teraz sa držte. K týmto veciam sa majú dostať baby, kým hrdinka bude hypnoticky tancovať pre hlavného otrokára. Tento hypnotický tanec ANI RAZ neuvidíme; začne dunieť hudba, dievča sa začne vlniť – a v tej chvíli sa s ňou prenesieme do DRUHEJ alternatívnej dimenzie. V nej sú tanečnice špičkové vojačky (a šéfuje im Scott Glenn), ktoré musia napr. poraziť troch obrovských kamenných samurajov alebo zabiť zopár drakov.

Ak ste sa v tom nestratili, gratulujem. Ak ste sa v tom stratili, môže to byť moja chyba. Lebo som to nezrozumiteľne napísal. Pokojne to ale môže byť aj chyba Zacka Snydera, ktorý si na plecia vzal veľa a keď to zistil, už mu v tom nepomohla ani manželka Deborah, ktorá mu film za cca 80 miliónov dolárov produkovala.

Scenár je nepochopiteľný. V lepšom prípade ŤAŽKO pochopiteľný. Ak ho ale aj pochopíte, uvedomíte si, že ste sa nemuseli snažiť.

Šialený scenár Snyderovi umožnil ukázať sa v plnej kráse. Otázne je, načo. Miestami som sa za neho až hanbil: 45-ročný chlap, ktorý doteraz robil dobré filmy, zrazu nakrútil príšernosť. Že mu bizarný scenár dovolil sfilmovať scénu, v ktorej hrdinka letí v lietadle, vedľa letí drak, hrdinka do neho páli z rotačného guľometu a následne drak zožerie lietadlo, je síce pekné, keď ale v hotovom filme túto scénu uvidíte, začnete si ťukať prstom do čela.

Najnudnejší je film v scénach z „nevestinca“. O ničom postavy, o ničom herečky, nič sa nedeje. Bohužiaľ, najväčšia časť filmu sa odohráva práve tu.

Aspoň symbolickú atmosféru film získa v scénach z blázinca. Je to 5 minút na začiatku a 5 na konci.

Čo sa akčno-trikových scén týka, sú gigantické, kuriózne, nudné. Zostali dve hodiny nudy, pretkané troma scénkami, ktoré ma JEMNE dojali a asi dvoma zábermi kamery v akčnej scéne, kedy som vyvalil oči a povedal „wow“ Na dvojhodinový film za desiatky miliónov dolárov málo.

Sucker Punch, USA | Kanada, cca 110 minút

Réžia: Zack Snyder. Scenár: Zack Snyder, Steve Shibuya. Hudba: Tyler Bates, Marius De Vries. Kamera: Larry Fong. Hrajú: Emily Browningová, Abbie Cornishová, Jena Maloneová, Carla Guginoová, Jon Hamm, Scott Glenn a ďalší