Snehulienka [6O %]
Fantasy
Napísal Ivan Kučera   
Streda, 23 November 2011 04:00

Recenzia na takmer hororovú verziu rozprávky SNEHULIENKA (alias SNEHULIENKA - PRÍBEH HRÔZY).

Túto recenziu uverejňujem v novembri 2011. Teda v mesiaci, kedy hollywoodske spoločnosti už zverejnili trailery k svojim konkurenčným projektom o Snehulienke, zlej kráľovnej a siedmych odvážnych trpaslíkoch. Kým režisér Tarsem Singh (CELA, VOJNA BOHOV) chystá verziu MIRROR, MIRROR s Juliou Robertsovou, Lily Collinsovou a Seanom Beanom, Rupert Sanders pre zmenu pripravuje film SNOW WHITE AND THE HUNTSMAN s Kristen Stewartovou, Charlize Theronovou, Chrisom Hemsworthom a Ianom McShaneom. Hoci sú premiéry oboch snímok stanovené až na budúci rok, už teraz sa reklamná kampaň nesie v duchu „TAKTO ste Snehulienku ešte nikdy nevideli“. Všetci sa tvária, že sa na poli rozprávok schyľuje k niečomu revolučnému. Že niečo také tu ešte nebolo. Že takto temne a drsne rozprávka o dievčati, ktoré takmer zabilo jablko, ešte v histórii kinematografie nebolo.

Bolo. V roku 1997. Možno dokonca ešte skôr.

Jedná sa o amatérstvo hollywoodskych spoločností, ktoré skutočne nevedia, že niečo také tu už bolo alebo prosto len klamú (spoliehajúc sa, že priemerný divák nepozerá filmy staršie, ako 5 rokov)?

Režiséri Singh a Sanders možno predpokladajú, že si nikto nespomenie, že tu už bolo niečo, čo sa razantne líšilo od rozprávky, ktorú celý svet pozná predovšetkým ako klasický kreslený hit z dielne Walta Disneyho z roku 1937.

Suchým faktom je, že v polovici 90-tych rokov 20. storočia sa producent Tom Engelman (neskôr známy producent hitov ČIERNOČIERNA TMA či POSLEDNÝ SAMURAJ) s neznámym režisérom Michaelom Cohnom vybral do Českej republiky, aby v jej lesoch a na jej hradoch nakrútil televíznu verziu, ktorej by sa rozprávkari bratia Grimmovci zrejme čudovali... a možno aj nie. Možno to vždy bolo takéto temné a animovaná rozprávka sa z toho stala až v Disneyho neškodnej hlave.

Relatívne hlavnej (ale to je diskutabilné) úlohe dominuje presvedčivá, meter 80 vysoká Američanka Sigourney Weaverová. Ťažko povedať, čo v tej dobe hviezdu KROTITEĽOV DUCHOV, GORÍL V HMLE, VOTRELCOV či DAVEA viedlo k tomu, aby v rovnaký rok, ako sa vrátila po štvrtý raz na plátna kín ako Ellen Ripleyová v svojráznom VOTRELCOVI: VZKRIESENÍ (najdrahšom diele ságy), podpísala zmluvu na nenápadný komorný televízny film, nakrútený v Európe. Možno práve TO. Alebo možnosť zahrať si dve úlohy naraz: macochu mladistvej hrdinky a zároveň parádne zamaskovanú „bosorku“.

O filme som počul už ako tínedžer (prvý raz som ho videl ale až ako 29-ročný v roku 2011) a usudzoval som, že čarodejnica bude na plátne často. V skutočnosti sa objaví len na pár (možno doslova!) minút. Prekvapivo to ale nie je škoda, pretože Weaverová i bez masky podáva dobrý výkon. Páčilo sa mi, že napriek tomu, že asi tušila, že z filmu žiadna budúca klasika svetovej kinematografie nebude, išla do úlohy naplno a jej „kráľovná“ nie je ani úplne dobrá, ani úplne zlá. Je podobne presvedčivo „realistická“, ako bola o rok neskôr Anjelica Hustonová vo VEČNOM PRÍBEHU (ďalšom „triezvom“ spracovaní slávnej rozprávky, tentoraz Popolušky).

Avšak, kým fajn VEČNÝ PRÍBEH je nakrútený „len“ tak, aby vyzeral ako niečo, čo sa kedysi skutočne mohlo za určitých okolností stať (teda žiadne čary ani draky, skôr relatívne seriózna historická melodráma), SNEHULIENKA s Weaverovou je miestami takmer plnokrvný horor, v ktorom sa konzumujú ľudské srdcia (okej, v skutočnosti inkriminované srdce patrí prasaťu, postavy si ale myslia, že človeku) a všetko je temné, depresívne a pôsobí to dojmom, že by ste v tej dobe žiť nechceli.

„Porealističnenie“ je badať okrem ponurej atmosféry (v dobrom nevýrazná výprava, neafektovaná kamera, decentné kostýmy, nenápadný mejkap) a niekoľkých hardcore scén (v úvode sa temným lesom náhli koč, zhavaruje, vlky okamžite zožerú kone aj kočiša a manžel musí polomŕtvej tehotnej manželke rozpárať brucho, aby zachránil ešte nenarodené dieťa) aj z celkového „štýlu“. Akoby si tvorcovia pred prvou klapkou ešte raz sadli nad scenár a schválne prepísali všetko, čo i len troška pripomínalo hravú fantasy.

Takže napríklad dievča v lese skutočne stretne sedem mužov, ale v skutočnosti to nie sú komickí spievajúci trpaslíci, ale banda špinavých, smradľavých, hnusných a škaredých hrdlorezov, ktorí keď ju uvidia prvý raz, začnú rozmýšľať predovšetkým nad tým, či ju zabijú alebo ešte predtým znásilnia.

Dobre, dobre. V skutočnosti to nie je až taká tuhá káva, ako popisujem. Chlapi dievča nakoniec neznásilnia a páranie brucha sa odohrá mimo kameru (ale odohrá). Napriek tomu by som film neodporučil deťom do desať rokov. Ani náhodou. Pripomína to PANNU A NETVORA, KLIATBU BRATOV GRIMMOVCOV či LEGENDU Ridleyho Scotta.

Nanešťastie, temný tón rozprávania nestačí. Nestačia ani solídne výkony (okrem psychologicky dôveryhodnej Weaverovej poteší Sam Neill ako hrdinkin smutný otec či fešák Gil Bellows z VYKÚPENIA Z VÄZNICE SHAWSHANK a „Ally McBealovej“ ako šéf „trpaslíkov“). Scenár ma príliš nebavil a hoci sa tvorcovia snažili nebyť priamočiari, jednoduchí a plní klišé, faktom je, že dej ma nezaskočil a akčné finále v nočnom hrade bolo zmätené. Ak by mal film dve a pol hodiny, možno by bol nudnejší, ale aspoň by bol čas na rozvinutie vzťahov a postáv (zo siedmych „trpaslíkov“ som si ledva zapamätal dvoch) a psychologickú prepracovanosť („trpaslíci“ hrdinku najskôr chcú zabiť, no po troch scénkach sú pre ňu už ochotní obetovať životy, poriadna skratkovitosť). Napriek tomu dávam palec hore. Mám rád, ak sa niekto snaží experimentovať a nepôsobí pri tom ako úplný blbec.

P.S. Vo filme môžete vidieť českého herca Miroslava Táborského a vôbec sa nejedná o nepostrehnuteľnú roličku; Táborský dostal jednu z piatich najdôležitejších postáv príbehu (brata Sigourney Weaverovej)!

P.S.2 Dobre, troška som zavádzal. V družine „trpaslíkov“ nakoniec skutočne trpaslík je. Jeden.

Snow White: A Tale of Terror, USA 1997, cca 100 minút

Réžia: Michael Cohn. Scenár: Thomas E. Szollosi, Deborah Serraová (na motívy rozprávky Jacoba a Wilhelma Grimmovcov). Hudba: John Ottman. Kamera: Mike Southon. Hrajú: Monica Keenaová, Sigourney Weaverová, Sam Neill, Gil Bellows, Miroslav Táborský a ďalší