Nebojte sa tmy [4O %]
Fantasy
Napísal Ivan Kučera   
Pondelok, 21 November 2011 04:00

Recenzia na rodinný fantasy horor z produkcie Guillerma del Tora NEBOJTE SA TMY.

Kedysi dávno tu žil muž so synom. Dieťa však záhadne zmizlo a následne sa zem zľahla aj po otcovi. Práve do tohto tajuplného rozľahlého rodinného sídla pri lese sa sťahuje renomovaný architekt (Guy Pearce – MEMENTO, PROPOSITION, CESTA, KRÁĽOVSTVO ZVERSTIEV, KRÁĽOVA REČ) so svojou novou láskou (Katie Holmesová – „Dawsonov svet“, POMSTA, BATMAN ZAČÍNA) a dcérkou Sally (Bailee Madisonová). Okrem rodinných problémov si budú musieť poradiť aj so Sallyiným strachom z tmy. Zdá sa totiž, že len čo na dom padne tma, závesy sa začnú hýbať a v pivnici čosi škodoradostne skáče.

NEBOJTE SA TMY mohol byť hororovým čiernym koňom roka 2011 (hoci oficiálne vznikol 2010). Sľuboval to pôsobivý trailer a prísny producentský dohľad; film síce režíroval celovečerne debutujúci Troy Nixey, no produkoval ho slávny Mexičan Guillermo del Toro, ktorý nakrútil výborné veci ako HELLBOY či PRINC BEZ KRÁĽOVSTVA (alias DEVIL alias DIABLOVA CHRBTICA) alebo oscarový FAUNOV LABYRINT. Následne prijal možno najväčšiu pracovnú ponuku svojho dovtedajšieho života – novozélandskú réžiu dvojdielneho eposu HOBIT. Bohužiaľ, návrat do Stredozeme od začiatku trpel takými zákulisnými problémami, že keď sa po entý raz odložilo nakrúcanie, del Toro dal projektu zbohom s tým, že nemôže čakať donekonečna a keďže má naplánované more vysnívaných filmov, ktoré by rád nakrútil (no kvôli náročným HOBITOM nemôže, viď. článok o „kauze“), musí Nový Zéland opustiť a réžiu vrátiť späť do rúk Petra Jacksona.

Kuriózne je, že hoci k tomuto odstúpeniu došlo už v júny 2010, skvelý režisér odvtedy nič nenakrútil. Blízko k realizácii malo viacero snímok, no do finále sa neprebojovala žiadna. Del Toro našťastie nezaháľal aspoň ako producent: kryl výbornú ducharinu SIROTINEC (2007) či vynikajúci slepecký triler LOS OJOS DE JULIA (2010), ale i drámu BIUTIFUL s Javierom Bardemom (2010) a sci-fi s Adrienom Brodym SPLICE (2009). Tento rok produkoval KUNG FU PANDU 2 a KOCÚRA V ČIŽMÁCH. Nádeje sa vkladali aj do NEBOJTE SA TMY, remaku televíznej snímky DON'T BE AFRAID OF THE DARK z roku 1973 (r. John Newland). Snímku del Toro poctil nielen produkciou, ale i podielom na scenári.

Prvý nepríjemný šok prichádza už v úvode a ani s pribúdajúcimi minútami nie je jasné, či je film určený detskému publiku (tomu, ktorému sa páči NEKONEČNÝ PRÍBEH, nie PÁN VČIELKA) alebo hororovému fanúšikovi. Takú drastickú scénu s chrupom som posledný raz videl tuším v roku 2000 v STROSKOTANCOVI. Aj po krutom začiatku snímka pôsobí dojmom, že sama nevie, či chce osloviť rodinné alebo dospelé publikum. To detské bude vydesené na život a na smrť, dospelé sa bude zhovievavo usmievať nad naivným štýlom.

Nepomôže tomu ani nesympatické herecké obsadenie. Pearce nehrá úplného blbca a u Holmesovej je osviežujúce vidieť aj inú, než len svinskú filmovú macochu, obaja ale v minulosti dostali už podstatne lepšie príležitosti. Nevraviac o malej Bailee Madisonovej, ktorej výkon sa skoro nedá porovnať so sústredeným výkonom, ktorý v roku 2006 vo FAUNOVOM LABYRINTE predviedla Ivana Baqueroová ako Ofélia.

Sklamala ma aj vizuálna podoba. Del Toro patrí momentálne asi k najestetickejším režisérom na svete. Jeho stavby vo FAUNOVOM LABYRINTE či SORITINCI dýchali atmosférou. Cítil som voňajúce drevo, počul plápolanie sviece v nočnom prievane. Tentoraz nie. Hoci dom zvonka vyzerá obdivuhodne, celková výprava mi pripadala ako rozmazaný obraz, pri ktorom musíte nakláňať hlavu do neprirodzených uhlov, aby ste rozpoznali aspoň niečo. Je to šeré, je to počmárané a často sú veci skôr cítiť, než vidieť. Bol to (možno) umelecký zámer. Jeho vinou však snímka vyzerá vizuálne nepekne až škaredo a dokonca televízne. Rozpočet bol vzhľadom na komorný a nehviezdne obsadený film pomerne veľký (25 miliónov dolárov), takže bohvie, kde sa nakoniec stratil (do trikov asi nie, zasa až toľko ich nie je).

Dokonca som sa pristihol pri tom, ako ma film ku koncu začína štvať množstvom nelogických alebo „len“ nedopracovaných vecí. Že dievčatko najskôr škriatkov oslobodzuje a následne sa ich smrteľne bojí, ešte chápem (hoci už pri prvom kontakte s ňou boli strašidelní, teda jej zmenu nálady príliš nechápem). Horšie je to s nevypracovaným univerzom „škriatkov“. Čo robia s unesenými? Kto ich „zamkol“ v krbe? Čo sa stalo so slúžkou z úvodu? Prečo im tak záleží na zuboch? Keď im tak hrozne záleží na zuboch, prečo nezjedli tie z úvodu? Prečo zaútočili na „údržbára“ a na ostatných dospelých nie? Čo chceli od dievčatka? Ak zuby, prečo jej ich nevybili pri prvej príležitosti? Prečo sa pred ňou v jednej chvíli rafinovane ukrývali za plyšovou hračkou a v druhej na ňu zaútočí aspoň 20 kusov? Obludky sú raz líčené ako komické postavičky, inokedy ako smrteľne nebezpeční zabijaci a štvalo ma, že sa dokážu v sekunde vypariť z miestnosti tak, aby ich ani na stotinu sekundy nezahliadla žena ani dvaja robotníci, ktorí práve vrazili do kúpeľne.

Napriek týmto mínusom som dlho uvažoval nad hodnotením 60%. Nie je to žiadny zázrak (občas pripomína „Malpertuis“), ale ako celok prečo nie: pri nedeľnej káve s jesenným počasím za oknom. Možno ak by to bolo o 20 minút kratšie, skutočne by som 60% dal. S výslednou prehnanou minutážou (myslel som, že to konečne skončí na slávnostnej večeri, no následne dej ešte veselo pokračoval ďalej a to už som takmer driemal) sú však jednotlivé mínusy podstatne viditeľnejšie. Možno ak by bol dej umiestnený na začiatok 20. storočia, bolo by to lepšie. Vo výsledku ma to sklamalo (napriek fajn koncu) a sklamanie sa pretavilo aj do hodnotenia. Zatiaľ najslabší film z del Torovej „detskej“ série.

Don't Be Afraid of the Dark, USA | Austrália | Mexiko 2010, cca 99 minút

Réžia: Troy Nixey. Scenár: Guillermo del Toro, Matthew Robbins (podľa filmu Johna Newlanda z roku 1973). Hudba: Marco Beltrami, Buck Sanders. Kamera: Oliver Stapleton. Hrajú: Guy Pearce, Katie Holmesová, Bailee Madisonová, Jack Thompson a ďalší