47 Roninov [4O %]
Fantasy
Napísal Ivan Kučera   
Streda, 30 Apríl 2014 03:00

Recenzia nešťastného historicko-rozprávkového eposu s Keanu Reevesom.

Ronin, ako vieme vďaka špionážnemu trileru s Robertom De Nirom a Jeanom Renom z roku 1998, je japonský samuraj, ktorému zabili pána a od tej chvíle je odsúdený na bezcieľne/doživotné blúdenie krajinou.

Je dosť známa vášeň/láska Keanu Reevesa k ázijskej filozofii. Niekto by povedal, že sa to začalo MATRIXMI a pokračovalo to jeho režijným debutom MAN OF TAI CHI. Ale prvopočiatky môžeme registrovať už v roku 1993, keď hral v MALOM BUDHOVI. V roku 2013 (u nás 2014) sa do kín dostal jeho dlho očakávaný vysokorozpočtový titul s prvkami mágie, akcie, dobrodružstva, romantiky a fantasy. 47 RONINOV bolo bohužiaľ vopred odsúdené na neúspech/fiasko. Od počiatku budilo nedôveru.

Niekomu sa nemusel pozdávať ozrutný americký rozpočet (175 miliónov) investovaný do špecifickej japonskej legendy, niekomu scenárista RÝCHLO A ZBESILO a inému pripadalo podozrivé „násilné“ dosadenie Reevesa. Predloha totiž žiadnu postavu „cudzinca“ neobsahuje. Ale podľa mňa je to jedno, lebo film s ňou nemá skoro nič spoločné. Na obhajobu tvorcov treba dodať, že Reeves nehrá samuraja ani ronina, ale miešanca, ktorý medzi nich nikdy nezapadol a film z tohto „vzťahu“ relatívne dosť ťaží.

Skoro všetkým sa ale nepozdávali zákulisné problémy. Pritom debutujúci režisér Carl Rinsch práveže budil skôr očakávania, než podozrenia. Možno si spomínate, že keď bol ešte PROMETHEUS koncipovaný ako prequel VOTRELCA, chcel ho Ridley Scott len produkovať a réžiu prenechať Rinschovi, snúbencovi svojej dcéry. To sa ale nepáčilo štúdiu, dalo si podmienku, že alebo Scott alebo žiadny film a tak sa Rinsch vyparil práve k projektu 47 RONINOV. Ten dnes už s čistým svedomím môžeme hodnotiť ako fiasko.

(Zaujímavosťou je, že v rovnakom roku sa v kinách objavil aj ďalší americký film z Japonska – druhý Wolverine.)

Pritom začiatok nie je zlý. Dosť tomu dáva atmosféra prameniaca z japonskej mentality/vnímania sveta. Harakiri, málovravnosť mužov, cudnosť zdanlivo chladných žien, uprednostniť smrť v boji pred prežitím vďaka zbabelosti. Šialený vrchol to dosiahne na konci, kedy je roninom povolené spáchať masovú obradnú/rituálnu samovraždu. Je to nakrútené ako nádherný happyend a všetci sú len kúsok od toho, aby sa od šťastia nerozplakali. To už bolo priveľa aj na mňa. Inak ale robí „japonská atmosféra“ svoje a do toho pekná výprava (od lesov po honosné mestá) a občas nádherné kostýmy.

Mne osobne určite neprekážal ani „nečistý“ Reeves resp. jeho miestami dosť umelé pretláčanie na úkor Japoncov. Z komerčných dôvodov tomu chápem, hoci si myslím, že dnes už meno Keanu Reeves nie je takým ťahákom, ako bolo v období vrcholiacej trilógie o Neovi. Je to zvláštny človek, tento Keanu. Hrať príliš nevie, ale skoro vo všetkom (až na SLEDUJE ŤA VRAH) bol akceptovateľný a do mnohých filmov, aj do tých, ktoré si to nezaslúžia, ide naplno (napr. tréningom bojových umení). Najlepší je ale Hirojuki Sanada (SUNSHINE, „Helix“). Zvyšní roninovia sú skôr anonymnými štatistami (česť výnimkám).

A tie obrovské zákulisné problémy? Posúďte sami:

1) Viackrát odložená premiéra.

2) Zvesti o nezhodách medzi režisérom a štúdiom (údajne najmä jeho snaha zostať aspoň trocha verný predlohe a obmedziť Reevesov priestor).

3) Dotáčky štúdia po tom, čo vyhodilo režiséra (paradoxne údajne sa dotáčali scény práve s Reevesom, aby mal viac priestoru...).

4) Čudesnosti (minimálny priestor pre výrazné postavy, ktoré sa dostali na plagáty – gigantický samuraj, potetovaný kostlivec v prístave, Reevesov „otec“).

5) Nepochopiteľný mix žánrov: od historického eposu po precítenú medziľudskú drámu po vyložene tupo spracované rozprávkové motívy (drak, čarodejnica).

6) Nejasnosti ohľadom toho, akého diváka vlastne chcem osloviť (v jednej chvíli má byť hlboko oslovený rituálnou samovraždou hrdého muža, v inej sa má smiať komickému obéznemu samurajovi, píliaceho strom).

7) Brutálna prestrihanosť, vinou ktorej je príbeh ťažko pochopiteľný. Na začiatku mohlo ísť o romantický príbeh lásky Reevesa a Miky, na ktorého pozadí sa „náhodou“ odohráva príbeh roninov, no potom akoby sa skoro všetka láska vystrihla, takže páriku máme fandiť napriek tomu, že netušíme, čo ho spojilo dohromady. Nebyť jej „záchranného hodu“ (keď má byť potrestaný za to, že sa prezliekol za samuraja), možno si ani nevšimnem, že medzi nimi niečo je. O to absurdnejšie pôsobí romantický záver. Niečo ako keby bol Cameronov TITANIC o Jackovi, v jednej scéne by sa vyspal s Rose a na konci by bol film reklamovaný ako romantika.

8) Chaos v počtoch. 47 roninov? To určite. Neviem, či je vo filme aspoň jedna scéna, v ktorej je plný stav, väčšinou tipujem maximálne do 20. Niektorí majú zo začiatku o čosi väčší priestor, no potom nemilosrdne miznú z deja, sú akoby medzi rečou zabití, prípadne len stoja v zábere a do konca filmu nič nepovedia.

9) Ťažkopádne zvraty (šialene komplikovane vymyslené dôvody/spôsoby, ako niekoho prinútiť k harakiri alebo ako sa dostať k zopár desiatkam mečov).

10) Zúfalá snaha strhnúť pozornosť aspoň počítačovými trikmi. Viacero postáv je úplne zbytočne a nezmyselne vytvorených počítačmi, pritom by stačili masky.

11) Nelogické správanie. Reeves v úvode na love v lese vidí čudne sa správajúcu bielu líšku s jedným okom takým a druhým takým. Neskôr uvidí konkubínu s rovnakými očami. Pomerne logicky (teraz neviem, či to myslím ironicky, alebo nie...) dôjde k záveru, že je to tá líška a teda čarodejnica a teda zrejme predstavuje nebezpečenstvo pre jeho pána. Uteká s informáciou k vodcovi samurajov. Ten situáciu uzavrie tým, že Reeves trepe blbosti (podotýkam, že dej sa odohráva v univerze, v ktorom čarodejnice relatívne bežne existujú).

12) Vypadávajúci herci (pôvodne sa ohľadom kastingu hovorilo o Kenovi Watanbem).

P.S. - Prečo je v slovenskom názve roninov s veľkým "N", netuším.

47 Ronin, USA 2013, cca 118 minút

Réžia: Carl Rinsch. Scenár: Chris Morgan, Hossein Amini. Hudba: Ilan Eshkeri. Kamera: John Mathieson. Hrajú: Keanu Reeves, Tadanobu Asanoová, Rinko Kikučiová, Cary-Hiroyuki Tagawa, Hirojuki Sanada a ďalší