Hobit: Smaugova pustatina [6O %]
Fantasy
Napísal Ivan Kučera   
Pondelok, 23 December 2013 03:00

Recenzia prostrednej časti fantasy prequel-trilógie Petra Jacksona.

Pred rokom, keď som písal recenziu jednotky, som si myslel, že jej 80% ušlo len o štyri chlpy a že nabudúce skoro určite dám 80%. No... bohužiaľ.

Nehnevajte sa. Nedá sa. Ako človek, ktorý pokladá PÁNA PRSTEŇOV: SPOLOČENSTVO PRSTEŇA za jeden z najmonumentálnejších filmov, aký do roku 2001 v rámci celej kinematografie vznikol, nemôžem privierať oči až tak.

Pochopiteľne, ak ste extrémny tolkienista, zbožňujete Jacksonovu „starú“ trilógiu a prvému HOBITOVI dávate minimálne 80%, potom je dvojka pre vás povinnosťou a zrejme z nej budete uveličení. U mňa sa však u nej, rovnako ako u jednotky, neopakovali nádherné pocity, ktoré som mal pri premiére SPOLOČENSTVA PRSTEŇA. Nebolo to pre mňa zosobnením/splnením sna. Bola to pre mňa „len“ obrovská, takmer trojhodinová rozprávka za desiatky miliónov dolárov prevažne s britskými hercami, ktorých pokladám za jedných z najlepších na svete. Koniec mi pripadal výrazne useknutý „uprostred“ a keď prišli titulky, rozhodne som sa na trojku netešil tak, ako som sa po SPOLOČENSTVE PRSTEŇA tešil na DVE VEŽE a po DVOCH VEŽIACH na NÁVRAT KRÁĽA.

Občas to bolo nechcene smiešne. Minimálne dvakrát som zaregistroval scénu, v ktorej sa istá postava oddelila od zvyšku skupiny s tým, že musí ísť pre informáciu desiatky/stovky kilometrov ďalej, prišla na dotyčné miesto, za pár sekúnd sa ju dozvedela a potom sa pobrala naspäť. Trocha ako v Monty Python.

Pritom Jackson robí všetko pre to, aby nadviazal na starú trilógiu. Všetko je povedomé, všetko akoby tu už bolo. A v podstate bolo. Samozrejme tomu rozumiem, je to zámer. Univerzum je predsa skoro rovnaké. Gandalf Sivý je stále naoko pochabý čarodejník, ktorý ale stál pri zrode sveta, paradoxne ale JE poraziteľný, keďže „nadčlovekom“ sa stane až v DVOCH VEŽIACH. Elfovia sú stále mierne arogantné bytosti, ale zároveň „éterickí menší bohovia“, dokážu čarovnými slovnými formulkami (a burinami pre prasce) vyliečiť smrteľné zranenie a neriadia sa „klasickými“ fyzikálnymi zákonmi (väčšinou).

Jackson ale v prepájaní univerza nejde až tak na doraz, ako som čakal. Čiže tu prekvapivo nie sú Frodo, starý Bilbo, Gloch, Saruman ani Elrond. Galadriel áno... dve sekundy a vo flashbacku. Naopak, je tu viacero nových postáv a motívov, ktoré ale sú v skutočnosti skôr predchodcami „neskorších“ udalostí a postáv. Temný Bard je v skutočnosti temný Aragorn (ibaže na rozdiel od neho v sebe nemá nič kráľovské, je to rybár, ktorý z nejakého dôvodu dobre strieľa z luku), hrdinská Tauriel je hrdinská Arwen, závislý Thorin je závislý Gloch, pavúky sú bratrancami Oduly, vopred prehratý boj Gandalfa a Saurona (pardon, Necromancera) je vopred prehratý boj Gandalfa so Sarumanom, nepriateľstvo medzi Dwalinom a Bardom je to isté, čo bolo medzi Gimlim a Legolasom (a určite tak aj skončí v trojke) atď.

Autoritatívny šéf trpaslíkov Thorin ma nezaujal až tak, ako minule. Je to čiastočne vinou toho, že prekonáva psychologickú zmenu od drsného - ale odvážneho - bojovníka po narkomana, ktorý je bez výčitiek svedomia pre dávku ochotný urobiť čokoľvek. Ostatní trpaslíci sú štatisti a komparz (česť výnimkám). U niektorých mám dokonca pochybnosti, či povedali aspoň jednu vetu. Freeman je ako Bilbo akceptovateľný, ale Elijah Wood mi svojho času pripadal akceptovateľnejší. Vyložene som sa zaradoval snáď len pri zmienke o Gimlim a jeho mame („Kto je tento škaredý chlap?!“ – „...Moja žena.“).

Čo sa mi vyložene páčilo? Retrospektívny krčmový úvod (ktorý je prequel prequelu), „Medveď“ (ale má len úvodné cameo a pochybujem, že nejako drasticky zasiahne do deja v trojke), symbolický návrat príjemne popleteného Radagasta a to, že Legolas nemá cameo, ale je výraznou podpornou rolou. Predvedie v nej rovnako diabolské akčné kúsky, ako mal vo zvyku v „pôvodnej“ trilógii (akurát ma sklamalo, že nemal spoločnú scénu s Gandalfom, aj keď chápem, že z logických dôvodov nemohol). Páčil sa mi tiež potenciálny románik medzi ním a Tauriel. Akčná scéna so splavovaním rieky bola gigantická, niekoľko scén príjemne poetických (Bilbovo vyšplhanie sa nad koruny stromov) a drak nevyzerá ako v DRAČOM SRDCI, čo je pochvala.

Mňa osobne ale drak ako rozprávková bytosť nikdy nebavil. Takisto som nerozumel tomu, prečo stenu proste nerozrúbali, keď vedeli, že tam je vchod. Nie je mi jasné ani to, čím sa drak v podzemí živil, ako preboha Bilbo mohol v tonách zlata a šperkov nájsť jeden menší biely „kameň“ či ako mohol škratov v úvode od útoku na nočnú chalúpku odradiť jeden „obyčajný“ medveďo-človek. No nebojím sa: určite sa nájde plno hardcore tolkienovských expertov, ktorí nebudú rozumieť, ako môžem takým triviálnym veciam nerozumieť. A niektoré kulisy mi pripadali umelohmotné. To naopak nemôžem povedať o presvedčivých rekvizitách a kostýmoch. Tie (ako je u Jacksona zvykom) vyzerajú ako niečo, čo postavy dlhé roky používajú/majú oblečené.

Aby som pokračoval v pozitívach. Jackson často používa podľa mňa výstižné (vo svojej jednoduchosti, ba až naivite) dialógy, v ktorých sa postavy evidentne bavia či už o historickej alebo súčasnej celosvetovej politike. Hitler, hospodárska kríza, zlyhanie politických autorít a z toho vyplývajúce znechutenie spoločnosti a túžba vziať zbrane do rúk a krvavo si vziať naspäť to, čo im arogantní a od reality odtrhnutí politici a na ruku im idúce bezpečnostné zložky (armáda, polícia) zobrali, aby si viac napratali bachory.

Ďalšou fajn vecou je, že kým minule som z efektov nemal dobrý pocit, teraz mi pripadali ideálne. Od pavúkov cez „rieku“ po draka. Niektoré scény sú také obrovské, až sa mi zatočila hlava pri predstave, ako TOTO preboha mohlo vzniknúť (a či dvojku namiesto Jacksona nerežírovali trikoví experti).

Jackson sa zaradil medzi filmárov typu Jamesa Camerona, Georgea Lucasa, Stephena Sommersa či Sama Raimiho, ktorí to s používaním trikov predsa len už troška preháňajú. Podľa mňa ale kým Cameron, Raimi, Sommers a spol. z nudy, Jackson triky používa na dotváranie originálnych nápadov. Poskakovanie Legolasa po hlavách trpaslíkov, z nich každý pláva v sude v rozbúrenej rieke a z brehov na nich útočia desiatky škratov, by bez trikov dokázal nakrútiť asi len Stanley Kubrick. A ten už 14 rokov nežije.

P.S. – Jackson sa objaví v úvodnom cameu, keď prejde pred kamerou.

P.S.2 – V kine som si nevšimol, či bol v kolónke scenár uvedený aj Guillermo del Toro. IMDb ho uvádza.

The Hobbit: The Desolation of Smaug, USA | Nový Zéland 2013, cca 161 minút

Réžia: Peter Jackson. Scenár: Fran Walshová, Philippa Boyensová, Peter Jackson, Guillermo del Toro (na motívy diela J.R.R. Tolkiena). Hudba: Howard Shore. Kamera: Andrew Lesnie. Hrajú: Martin Freeman, Ian McKellen, Benedict Cumberbatch (len hlas), Luke Evans, Orlando Bloom, Evangeline Lillyová, Richard Armitage, Graham McTavish, James Nesbitt, Cate Blanchettová (cameo), Peter Jackson (cameo), Stephen Fry, Sylvester McCoy a ďalší