Bytosť [6O %]
Duchovia
Napísal Ivan Kučera   
Piatok, 13 Január 2012 04:00

Recenzia na americký horor o tom, čo sa stane, ak vás začne znásilňovať duch – BYTOSŤ (1982).

Slobodná matka troch detí Carla Moranová (Barbara Hersheyová – neskôr PRIRODZENÝ TALENT s Redfordom, POSLEDNÉ POKUŠENIE KRISTA, VOĽNÝ PÁD či kingovka JAZDA NA STRELE) je v noci vo vlastnom dome napadnutá neviditeľným útočníkom (duchom?), ktorý ju opakovane znásilní. Nikto jej však neverí. Dostane sa do starostlivosti psychológa Sneidermana (Ron Silver). Je možné, že duchovia existujú a sexujú?

Hoci mám duchárske horory napriek ich neoriginalite (v každom treťom sa na konci ukáže, že dom stál na indiánskom pohrebisku) pomerne rád, o BYTOSTI som pred pozretím nič extra nevedel. Zaujal ma však názov, pod ktorým film v našich končinách občas putuje a to BYTOSŤ – ZNÁSILNENÁ DUCHOM. Jemne ma nadchlo, že sa našiel niekto, kto je schopný nakrútiť horor o duchovi, ktorý po nociach nielenže trieska dverami, ale dokonca aj rovno znásilňuje. Bez toho, že by som chcel zľahčovať tému znásilňovania, na horor je to skutočne originálny nápad. A ako to dopadlo?

Aby som začal pozitívne – potešilo ma, že téma nie je spracovaná béčkarsky, trápne ani ako lacná prasačinka (hoci takmer určite existuje aj porno-verzia). Vo filme sa nevyskytuje žiadny vtip, nadhľad, humor. Je to vážny horor pre dospelých divákov. Serióznou atmosférou, vážnym prístupom a zrelými hercami v hlavných rolách, mi pripomenul ducharinu s Georgeom C. Scottom THE CHANGELING (1980). Problém je, že horor by mal byť strašidelný a tento, na rozdiel od THE CHANGELING, nie je. Osobne som sa nebál vôbec a mám pocit, že by sa na tom nič nezmenilo ani v prípade, že by som ho pozeral v noci, sám doma a vonku by padal jesenný dážď.

Nie je to zlé. Len je to pridlhé na to, že sa v scenári vlastne skoro nič nedeje. Je to možno trúfalé vyhlásenie, ale film má dve hodiny a k prvému znásilneniu dôjde už v prvej štvrťhodine. Následne sa scenár zvrtne na stereotyp: dialóg, znásilnenie, dialóg, znásilnenie, dialóg, znásilnenie. Popritom duch sem-tam niečo rozbije. No... na Oscara za scenár to fakticky nie je.

Zaujímavosť snímky o čosi stúpne vo chvíli, keď do deja zasiahne psychológ v sympatickom podaní v roku 2009 vo veku 62 rokov zosnulého Rona Silvera (SILKWOODOVÁ, MODRÁ OCEĽ, DOKÁŽTE MI VINU s Vinom Dieselom). Polovicu času sa mi na ňom páčilo, že používa inteligentné argumenty a nič ho nevyvedie z rovnováhy. Napr. za dôkaz pravdivosti hrdinkinho tvrdenia nepokladá modriny, ktoré jej údajne spôsobil duch. Počas svojej kariéry totiž videl desiatky prípadov duševne chorých osôb, ktoré ochoreli len preto, že uverili, že sú choré. Modriny si teda pokojne mohla žena spôsobiť sama. Bohužiaľ, výborne napísaná a rozbehnutá postava sa v druhej polovici snímky nepochopiteľne mení na otravnú, ktorá by na ducha neuverila, ani keby znásilnil ju.

Z iných postáv sa stali len nezaujímaví štatisti (psychológov nadriadený, hrdinkine deti, milenec) a tak všetko stojí na snaživej a na konci kompletne nahej Hersheyovej. Tá sa delikátne snaží zvládnuť nedelikátnu tému a často ukazuje prsia. Príliš to však nestačí, vlastne to nestačí skoro vôbec.

Ku koncu pre zmenu scenár začne pôsobiť o čosi prepracovanejšie (SPOILER postavy sa snažia ducha chytiť SPOILER). Ale definitívne to na dno stiahne nevysvetlenie vecí, ktoré sa stali. Čakal som, že sa dozvieme, o čo išlo, lebo od určitej chvíle snímka pôsobila dojmom, že chystá šokujúce záverečné rozuzlenie typu „hrdinka si rany celý čas spôsobovala sama“. Ale nie, nič také. Už táto blbosť by však bola férovejšia, ako v podstate žiadny koniec. Zrazu prišli záverečné titulky a v nich som sa dozvedel, že film je údajne inšpirovaný skutočnými udalosťami. Hrdinka sa vraj nakoniec z Kalifornie aj s rodinou odsťahovala do Texasu, kde útoky ducha stratili intenzívnosť, ale úplne nezmizli nikdy. Aha, takže ďalší na 100% skutočný príbeh... mňa len šokuje, že hoci je každá tretia ducharina podľa skutočných udalostí, dodnes existencia duchov nebola oficiálne dokázaná.

Pre tvorcov je ale to, že nakrúcali „skutočné udalosti“ (to im tak uverím), dostatočným ospravedlnením, prečo nič nevysvetliť a film, obdarený peknou kamerou (berúcou hercov zo vzdialenosti 20 centimetrov) po vyčerpávajúcich sto dvadsiatich minútach radšej ukončiť. Ich argumentom asi je, že v živote sa stávajú aj veci, ktoré nám nikto nevysvetlí...

Aby som sa ale vrátil k plusom. Scenáre duchárskych hororov sú často postavené na tom, že hrdinka vidí duchov a postupne ju všetci z jej okolia prestanú brať vážne a v boji zostane sama. V BYTOSTI tvorcovia osviežujúco zvolili úplne opačný postup. Kým na začiatku jej nikto neverí, postupne jej začne veriť čoraz viac ľudí a stane sa z nej svojím spôsobom hviezda. Od tej chvíle mi snímka vďaka prítomnosti svojráznych vedcov, smrteľne vážne berúcich šialenú tému, pripomínala o takmer 30 rokov mladší horor Jamesa Wana INSIDIOUS.

Filmu okrem zbytočne veľkej minutáže a drzo otvoreného konca ubližuje hudba, ktorá sa do ponurej atmosféry nehodí, čo už si všimol i taký laik cez hudbu, ako ja. V napínavých scénach začne vrieskať niečo, čo by sa hodilo skôr do KOMANDA. Nechápem, ktorej múdrej hlave napadlo skladateľa pri vypočutí jeho „geniálnej“ práce nevyhodiť a na jeho miesto nenajať radšej, ja neviem, šimpanza.

Strašidelným scénam ubližuje nielen nevhodná hudba, ale tiež použitie špeciálnych efektov (elektrické výboje). Hoci je trikových scén relatívne málo a nie sú „okaté“ (na vizuálnej stránke sa podieľal aj Stan Winston, v tom čase však mal ešte len dlho pred sebou maskérske bomby BATMAN SA VRACIA či TERMINÁTOR 2: DEŇ ZÚČTOVANIA, ale úplne bez skúseností rozhodne nebol už ani v roku 1982, pretože mal za sebou Stoneovu RUKU a v menšej miere sa podieľal na snímkach VEC a PIATOK TRINÁSTEHO 3), i tak ma ich prítomnosť rušila (na rozdiel od POLTERGEISTA, kde podľa mňa efekty nezničili strašidelnú atmosféru).

The Entity, USA, cca 125 minút

Réžia: Sidney J. Furie. Scenár: Frank De Felitta (podľa vlastnej novely). Hudba: Charles Bernstein. Kamera: Stephen H. Burum. Hrajú: Barbara Hersheyová, Ron Silver, Margaret Blyeová a ďalší