Sirotinec [8O %]
Duchovia
Napísal Ivan Kučera   
Pondelok, 26 August 2013 04:00

Recenzia španielskej duchariny z produkcie Guillerma del Tora o mamách a ich synoch.

Takmer štyridsiatnička Laura (Belén Ruedaová – VOLANIE MORA) sa aj s manželom (Fernando Cayo) a 7-ročným synom Simónom (Roger Príncep) práve presťahovala k pláži, kde stojí bývalý sirotinec. Kedysi bola jeho chovankyňou. Potom ju adoptovali. Teraz sa vrátila, aby tu vybudovala sanatórium pre postihnuté deti (teda nie sirotinec). Ale počas „večierku na privítanie“, ktorého sa zúčastňujú rodičia so svojimi deťmi, Simón zmizne...

SIROTINEC je taký vynikajúci, inteligentný, dobre napísaný, zručne zrežírovaný, citlivo produkovaný a skvele obsadený horor (okrem Ruedovej, ktorá to pevne drží v rukách, nie je od veci ani Chaplinova dcéra Geraldine), až je otázne, či sa ešte vôbec jedná o horor.

V strede jeho záujmu totiž nie sú lacné samoúčelné ľakacie scény, keď v hrobovom tichu „zrazu“ zvrieskne hudba. Tak to radi robia režiséri, ktorí toho o strachu veľa nevedia. Taký ale Bayona nie je. V strede jeho záujmu sú totiž postavy a s tým súvisiace vzťahy a dialógy. Jednotlivé postavy sú tak kvalitne napísané a zahrané a celé je to natoľko sebavedomo nakrútené, až sa úprimne troška zdráham označiť to za horor. Prakticky ním ale bez debaty je. No ak ho postavíme vedľa sérií SAW a TEXASKÝ MASAKER MOTOROVOU PÍLOU, nevraviac o talianskych záležitostiach v čele s KANIBALMI, je rozdiel priepastný. Ale na druhej strane – horor má veľa tvárí a táto „citlivá, príbehová a psychologická“ je jednou z nich.

Hispánske horory sú pre mňa cca od cca roku 2002 skoro vždy veľkou udalosťou. Jaume Balagueró, Guillem Morales, Alejandro Amenábar či Guillermo del Toro stoja za výbornými záležitosťami PRINC BEZ KRÁĽOVSTVA, TEMNOTA s Annou Paquinovou, DIPLOMOVÁ PRÁCA (o snuff), EL HABITANTE INCIERTO, [REC] 2 alebo NEPREMOŽITEĽNÉ ZLO s Calistou Flockhartovou. SIROTINEC je podobne ladenou šupou. Má tendenciu osloviť náročnejšieho diváka, špecializujúceho sa na drámy.

Hispánske horory posledných rokov kladú dôraz na postavy, príjemne pomalý vývoj deja a realistický prístup k žánru. Takže keď sa objavia hororové okamihy, majú silnejší dopad na divákovu psychiku, pretože si obľúbil postavy. SIROTINEC nie je výnimkou a výnimkou nebol ani nasledujúci horor s Ruedovou, u nás dodnes neuvedené „slepecké“ LOS OJOS DE JULIA.

SIROTINEC vďaka talentu španielskeho režiséra Bayonu napína divákove nervy. Od začiatku ponúka znepokojujúcu, zlovestnú a nepríjemnú atmosféru. Pritom v skutočnosti nič krvavé ani násilné nevidíme (ak nerátame scénu s nechtom). Dokonca nevidíme ani nič stopercentne hororové – veď mnohé deti majú neviditeľných kamarátov, na tom nie je skoro nič čudné. A tie mušle predo dvermi? No... to tiež vyložene nič nadprirodzené byť za určitých nie nepravdepodobných okolností nemusí...

Alebo...?

Atmosféra postupne hustne... a už na začiatku je hustá. Postupne sú odkrývané tajomstvá súvisiace so sirotincom. Čo sa stalo Simónovi? Uniesli ho jeho biologickí rodičia? Alebo anonymný pedofil, ktorý ho následne zabil a teraz sa chlapec v dome zjavuje ako duch? Alebo je to komplikovanejšie? SIROTINEC ponúka zaujímavé záverečné rozuzlenie. Nejedná sa o klasický šok á la ŠIESTY ZMYSEL, skôr je to šikovne premyslená vecička á la VYKÚPENIE Z VÄZNICE SHAWSHANK. Ale k tomu sa ešte dostaneme.

Príbehu, ktorý v zásade nie je originálny, pomáhajú psychologicky vierohodne prepracované postavy. Napr. postava Laurinho manžela. Inteligentný muž, ktorý teoreticky nezavrhuje žiadnu z možností, ako vyriešiť ich ťažkú životnú situáciu a to vrátane pozvania „lovcov duchov“ do domu. V zásade je aj ako vzdelaný „moderný“ človek ochotný (za určitých okolností) pripustiť, že duchovia existujú. Ale, ako sám povie, vidí to tak, že lovci sú v dome preto, aby im pomohli skontaktovať sa so Simónom. Ak majú pravdu a Simón je duch, nemôžu im ho vrátiť, lebo je mŕtvy. A ak pravdu nemajú, sú to podvodníci, ktorí z nich skôr či neskôr začnú mámiť peniaze.

Predtým, než sa dostanem k brutálnym spoilerom, chcem zopakovať, že SIROTINEC by sa mal skoro určite páčiť nielen hororovým fanúšikom, ale tiež tým, ktorí horory príliš v láske nemajú. Ponúka samé kvalitné veci – od hereckých výkonov a starostlivej réžie, cez atmosféru až po tragický príbeh lásky matky a jej syna.

A teraz prejdem k spoilerom, takže ďalej čítajte na vlastné nebezpečenstvo.

O čo teda celý čas išlo?

Rozuzlenie je jednoduché, ale o to mrazivejšie. Chlapca nikto neuniesol ani neutiekol z domu, ale skutočne bol mŕtvy. Nechtiac (bez toho, že by to vedela) ho zabila vlastná matka.

Čože?!

Je to tak. Simón počas „večierku na privítanie“ objaví tajné dvere (vo vstavanom šatníku) vedúce do podzemných priestorov pod domom, o ktorých existencii nikto nevie. Matka ho začne hľadať a prehľadá aj šatník. Keď je v ňom, nechtiac zhodí ťažké železné tyče (alebo čo to bolo) a zatarasí nimi dvere do podzemia. Chlapec sa von už nedokáže dostať, spadne, zlomí si väz a umrie de facto pár metrov od vlastných rodičov (ale tí o tom nevedia).

Simón sa pravdaže pokúša z podzemia dostať. Spomínate si na scénu, keď sa Laura uprostred noci zobudí a počuje tajomné zvuky, ozývajúce sa naprieč celým domom? Podľa všetkého Simón vtedy ešte žil a pokúšal sa násilím dostať zo svojho podzemného väzenia. Robil pri tom hluk, ktorého ozvenu Laura počula (ale myslela si, že to robia duchovia).

No celé je to teoreticky o čosi komplikovanejšie. Musíme ísť do minulosti sirotinca, keď v ňom bývala malá Laura. Kamarátila sa so svojimi tunajšími rovesníkmi a prítomný bol aj postihnutý Tomáš. Jeho matka v sirotinci pracovala ako opatrovateľka. Správne – tá stará okuliarnatá žena, ktorá sa vlámala na pozemok dospelej Laury, konkrétne do kôlne. Tam ju Laura uprostred noci prekvapila. Steran utiekla do noci, následne sa po nej zľahla zem (nikto nevedel, čo v kôlni robila) a nakoniec bola smrteľne zrazená autom.

Starena sa do kôlne v skutočnosti vlámala preto, aby odtiaľ odniesla ukryté kostry detí – Lauriných rovesníkov!

(Doteraz sa o to nemusela starať pravdepodobne preto, že sirotinec bol opustený, takže kostry nemal kto objaviť.)

Čože?!

Je to tak – starena mala syna Tomáša. Tomáša ostatné deti nenávideli a tak väčšinou žil v podzemí domu. Keď bola malá Laura adoptovaná, „nechtiac“ resp. „nepriamo“ ho zabili (utopil sa v jaskyni na pláži?). To im jeho matka (neskôr „starena“) nikdy neodpustila, zabila ich a telá ukryla do kôlne.

Ich duchovia zostali v dome. Práve ich videl Simón, lebo (ako naznačí médium) bol blízko smrti a vraj každý, kto je blízko smrti, je náchylný počuť „prosby nešťastných duchov“.

Následne chcel mame tesne pred „večierkom na privítanie“ ukázať podzemný priestor (= Tomášovu skrýšu), no dala mu facku. Utiekol sa tam teda ukryť sám... a našiel smrť.

To, že je adoptovaný a HIV pozitívny s dejom v zásade nijako nesúvisí.

Po väčšinu deja sa Laure, ak som to správne pochopil, neobjavuje duch Simóna, ale duch zabitých detí. Tie Laure nechcú ublížiť. Chcú sa s ňou hrať. Uzavrie s nimi dohodu, že ak sa s nimi bude hrať, ukážu jej Simóna. Deti jej nakoniec ukážu podzemnú skrýšu s jeho telom.

Prakticky sa až o taký regulárny horor nejedná, keďže duchovia sú v skutočnosti len vystrašené deti, ktoré sa chcú hrať a nechcú nikoho zabíjať. Ale až tak do hĺbky netreba ísť a minimálne na prvé pozretie SIROTINEC ponúka hŕstku infarktových hororových scén (hra s „otočeným chrbtom“).

Koho Laura teda vlastne videla vo vchode do jaskyne na pláži, keď aj s mužom hľadala strateného Simóna?

Ducha niektorého z detí (ak som to správne pochopil, tak Tomáša, ktorý tam dovtedy „býval“ a práve na základe mušlí, ktoré mu predtým nechal Simón na ceste, sa „vrátil domov“).

Asi toľko, hádam som odpovedal na všetky zvedavé otázky.

Ešte by som snáď len dodal (lebo som sa stretol aj s takým pohľadom na vec), že ak niekto pokladá za happyend to, že matka zistí, že svojím spôsobom zabila vlastné dieťa a tak spácha samovraždu, aby s ním „bola aspoň posmrtne“ (a ako mŕtva sa bude donekonečna starať o duchov brutálne zavraždených detí), vinou čoho muž stratí lásku svojho života a už nikdy si neprestane vyčítať, že jej viac neveril, potom má tento človek zaujímavú životnú filozofiu.

P.S. – Režisér neskôr nakrútil toto.

P.S.2 – No dobre, priznám sa, že dvom veciam som predsa len nepochopil. Ako sa starene podarilo utajiť zabitie/zmiznutie sirôt a ako presne zomrel Tomáš?

„Keď sa na nejakom mieste stane niečo strašné, často tam zostane stopa. Zranenie, ktoré slúži ako uzol medzi dvoma časovými líniami. Je to ako donekonečna sa opakujúca ozvena. Čaká, kým ju niekto začuje.“

El orfanatao, Španielsko 2007, cca 105 minút

Réžia: Juan Antonio Bayona. Scenár: Sergio G. Sánchez. Hudba: Fernando Velézquez. Kamera: Óscar Faura. Hrajú: Belén Ruedaová, Fernando Cayo, Roger Príncep, Geraldine Chaplinová a ďalší