Mama [6O %]
Duchovia
Napísal Ivan Kučera   
Štvrtok, 25 Apríl 2013 04:00

Recenzia hororu z produkcie Guillerma del Tora MAMA (2013).

Obsahuje spoilery!

Muž, žena a dcérky vo veku jeden a tri roky - hororová idylka, ktorá nemôže vydržať dlho. Otec prichádza domov, zastrelí manželku, deti hodí do auta a dupe na plyn. Okolitá zimná príroda a zľadovatená cesta budia podozrenie už od MISERY NECHCE ZOMRIEŤ a naozaj: vozidlo dostáva šmyk a zrúti sa do mrazivej divočiny. Všetci traja prekvapivo živí a zdraví vyjdú zo zničeného auta a po chvíľke chôdze nájdu uprostred lesa polorozpadnutý dom. Skôr, než otec stihne dcérky zastreliť a spáchať samovraždu, niekto/niečo ho zabije.

O 5 rokov neskôr. Mužov brat sa nikdy nevzdal a z vlastných zdrojov financuje pátracie akcie po lesoch. No až teraz sa mu podarí nájsť onen dom a v ňom živé dievčatká. Staršie – a pripomínajúce (vzhľadom i správaním) skôr zvieratá, než ľudí. Ale vďaka lekárom a psychiatrom sa dievčatká podarí v rámci možností ako-tak upraviť pre život v civilizácii a dostať do opatery strýka a jeho partnerky. Deti však neustále spomínajú svoju „mamu“, ktorá sa o ne v lesoch údajne starala...

Na MAMU som sa tešil odkedy som videl španielsky kraťas Andresa Muschiettiho MAMÁ z roku 2008 o dvoch dievčatkách, ktoré sú samé doma, ale len do momentu, keď jedna zobudí druhú s tým, že „mama je doma“. Nenasleduje šťastné zvítanie, ale horor! Na priestore troch minút nebol čas na príbeh, ale atmosféra/„mama“ boli také nadpriemerné, že som bol takmer šťastný, keď som sa dozvedel, že režisér dostal 15 miliónov dolárov na celovečernú verziu (v kanadsko-španielskej koprodukcii, film je každopádne nakrútený v angličtine). Aby toho nebolo málo, produkovať mu ho mal mexický zázrak Guillermo del Toro.

Jeho americké filmy nie sú (česť výnimkám – HELLBOY) príliš/vyložene dobré (MIMIC, BLADE 2), ale doma nakrúca bomby ako PRINC BEZ KRÁĽOVSTVA alebo FAUNOV LABYRINT. Zároveň patrí k tvorcom s veľkou fantáziou, ktorú ventiluje aj ako „len“ producent snímok iných režisérov. Ako od „len producenta“ sme od neho videli snaživé SPLICE, menej snaživé NEBOJTE SA TMY alebo fantastické jazdy SIROTINEC a LOS OJOS DE JULIA. Ako dopadla MAMA?

Dobrou správou je, že som dlho rozmýšľal nad hodnotením 80%. Zlou, že má aj momenty za 40%. Nakoniec dávam „iba“ 60%, ale hoci chcem podotknúť, že finále je zlé, chcem podotknúť aj to, že celkovo má film okamihy, ktoré ma vystrašili. To je v dnešnej hororovo vykastrovanej dobe obrovská poklona.

MAMA má hodinu a pol a prvá hodina je úžasná. Určite má aj nudnejšie chvíľky/problémy s logikou (taký zločin by akiste rozpútal veľké záchranné akcie, v rámci ktorých by policajti a vojaci so psami a vrtuľníkmi onen dom rýchlo našli, nech by bol akokoľvek zasnežený). No napriek hŕstke zakopnutiam je to šupa. Nádherná lesná výprava, strašidelný dom v nej, desivé univerzum okolo tajomnej „mamy“ a kvalitné herecké výkony Jessici Chastainovej (náhradná mama), Nikolaja Costera-Waldaua (strýko dievčatiek) a Daniela Kasha ako psychiatra s vlastnými záujmami (pomôcka pre fanúšikov VOTRELCOV – pilot Spunkmeyer!).

Pozoruhodný (hoci jednoduchý) je aj námet o dievčatkách, po ktorých sa na X rokov zľahla zem. Za ten čas v lese zdiveli, no i tak musí byť každému jasné, že im niekto musel v prežití pomáhať. A evidentne (keďže ich objavenie nenahlásil polícii) nie normálny. Predstava detí, o ktoré sa v lese stará „mama“, ktorú si každý normálny dospelý predstaví aj v najlepšom prípade ako nebezpečnú a nepredvídateľnú bezdomovkyňu (v najlepšom prípade!), je skutočne psycho...

Akiste je super aj to, že niečo také nie je nereálne. Ešte aj v dnešnej modernej dobe sa sem-tam objavia šialené správy o „zvieracích“ ľudských deťoch, ktoré na niekoľko rokov pohltil les/džungľa a samozrejme to zanechalo na ich psychike dezolátne až nevyliečiteľné jazvy.

Prvá hodina zároveň ponúka niekoľko strašidelných scén, ktoré si dovolím označiť za v rámci možností inteligentné. Napríklad:

1) Vieme, že v dome sa nachádza žena a dve deti. Vidíme, ako po chodbe kráča žena. Následne vidíme (v rovnakom zábere) v susednej izbe hrať sa jedno z detí, ako sa naťahuje so smiechom o plachtu s treťou osobou. Logicky predpokladáme, že s dieťaťom č. 2. Aké je ale naše prekvapenie, keď nasleduje záber na ono dieťa č. 2, ktoré sa nachádza v úplne inej časti domu! S kým sa teda dieťa č. 1 hrá?

2) Z podobného súdka. Žena vojde do miestnosti. Mykne sa, lebo v rohu uvidí krčiť sa „niečo malé čierne“. Keďže dovtedy prežila niekoľko dní v dome s dvoma „vlčími“ deťmi, logicky predpokladá, že je to jedno z nich, otočí sa mu chrbtom a upratuje. Následne na ňu z kuchyne zavolá dieťa č. 1, že jedlo je hotové, aby sa išla najesť. Následne vidíme (v kuchyni) aj dieťa č. 2. Takže je zrejmé, že sa v kúte nekrčí žiadne z nich.

3) Ďalšou nepríjemnou scénkou je tá, v ktorej sa žena zobudí uprostred noci a načúva desivým pazvukom nesúcim sa tmavými chodbami domu, ktoré vydávajú dievčatká, ktoré po štyroch (!) dupocú po dome, zákerne sa zakrádajú za jej chrbtom a zlovestne na ňu zazerajú zo šera.

Zaujímavé sú tiež niekoľké „snové“ scénky, v ktorých majú dospelé postavy sny/vízie/spomienky (ale napr. spomienky na niečo, čo sa odohralo v úplne inom storočí, čiže to de facto ich spomienky nie sú). Tieto scénky síce žáner troška menia na fantasy (vrátane finále), ale to mi ani tak neprekážalo.

Rozhodne mi neprekážalo (skôr naopak) ani to, že del Toro je veľký fanúšik duchov a tak si vypočujeme teóriu o tom, čo je duch (strašná stará „spomienka“, ktorá sa nevie odpútať od tohto sveta, lebo nezomrela v pokoji). Je to také zaujímavé (samozrejme to bolo už v PRINCOVI BEZ KRÁĽOVSTVA...), až sa nad tým človek začne seriózne zamýšľať.

A to nerátam niekoľko vyložene infarktových scén (scéna so skriňou, ktorú nie je múdre otvárať). Ich vrcholom je pravdepodobne scéna s „nočným fotením“. Takmer som sa z nej zbláznil a to napriek tomu, že je plus mínus skopírovaná z thajského SHUTTER (2004) resp. z jeho amerického remakeu CLONA.

Plusom akiste je aj to, že snímka je po psychologickej stránke uveriteľná. Divák dokáže pochopiť počiatočné odmietanie rockovej rebelky stať sa zodpovednou matkou. Rovnako chápe strýka, ktorý o deti tvrdohlavo bojuje aj za cenu vlastného finančného zruinovania. Dievčatká sú strašidelné, ale divák sa dokáže vžiť do ich kože. Veď ich lesné zážitky (viď. originálne riešené „kreslené“ úvodné titulky) by zničili zdravý rozum aj dospelému divákovi, nieto ešte deťom! Na strane druhej, deti majú podstatne odlišnejšiu psychiku ako dospelý človek a aj šialené zážitky dokáže svojím spôsobom vnímať „normálne“ (napr. kvôli minimu dovtedajších životných skúseností).

Bohužiaľ, po asi hodine sa niečo stane a film jednak zhlúpne (naozaj pozoruhodná náhoda, že teta išla do domu práve vtedy, kedy išla) a jednak namiesto toho, aby začal vysvetľovať, začne nepochopiteľne komplikovať/rozširovať univerzum „mamy“ a jej schopností. Film som pozeral pomerne pozorne, napriek tomu netuším, čo sa stalo tete, čo s tým mali motýle, prečo „mama“ nezabila poľovníkov v úvode (nebola doma? Môže „duch“ nebyť doma?) a prečo majú deti vo finále z „mamy“ smrteľný panický strach, keď dovtedy sa na jej nočné návštevy tešili.

Chápem, že v horore sa musia diať aj hororové veci, ale som rád, ak k tomu nedochádza samoúčelne. Psychiater vie, s čím si zahráva a minimálne raz to videl (a evidentne to bolo nadprirodzené a nebezpečné). Napriek tomu nemá problém ísť to sám skúmať do hlbokého temného lesa uprostred noci...

Zaujímavé sú tiež schwarzeneggerovsky extrémne pevné nervy mladej ženy, ktorá bez väčších problémov zvláda spoločné bývanie v strašidelnom dome s dvojicou strašidelných dievčatiek. Ide mi hlavne o to, že sa stane niekoľkokrát svedkom udalosti, ktorá jasne ukazuje, že v dome je cudzia osoba/duch. Napriek tomu v dome v pohode žena existuje ďalej, varí, stará sa o deti, spí atď. No... dole klobúk, to rozhodne.

Je ale možné, že som niečo nepochopil. Veď napr. až vďaka internetu som zistil, že bratov v skutočnosti hral jeden a ten istý herec...

Finále na skale je potom už len vyložená akcia a samozrejme zlé je aj čoraz častejšie používanie počítačových efektov, ktoré v horore nemajú čo robiť, česť výnimkám.

Mama, Španielsko | Kanada, cca 100 minút

Réžia: Andrés Muschietti. Scenár: Andrés a Barbara Muschiettiovci, Neil Cross (na námet Musciettiho kraťasu „Mamá“ z r. 2008). Hudba: Fernando Velázquez. Kamera: Antonio Riestra. Hrajú: Jessica Chastainová, Nikolaj Coster-Waldau, Megan Charpentierová, Daniel Kash a ďalší