Smrť a dievča [8O %]
Dráma
Napísal Ivan Kučera   
Utorok, 06 Marec 2012 04:00

Recenzia trilerovej drámy Romana Polańského so Sigourney Weaverovou a Benom Kingsleym SMRŤ A DIEVČA (1994).

V bližšie nešpecifikovanej juhoamerickej krajine počas bližšie nešpecifikovanej doby. Paulina Escobarová (Weaverová – SNEHULIENKA, VOTRELCI, KROTITELIA DUCHOV 1 – 2, DAVE, PAUL) žije v dome so svojím manželom Gerardom (Stuart Wilson) na samote pri strmom útese, pod ktorým hučí more. Vždy, keď sa na ceste, vedúcej k domu, objaví auto, vytiahne žena pištoľ. S minulým režimom (ktorý oficiálne skončil, no jeho prisluhovači ešte stále ťahajú za nitky) má totiž príšerné skúsenosti. Kvôli svojmu demokratickému zmýšľaniu (a demokratickému zmýšľaniu jej muža) ju totiž niekoľko týždňov kruto vypočúvali, týrali duševne i fyzicky a nakoniec došlo k niekoľkonásobnému znásilneniu. Paulina tvrdí, že ju znásilňoval lekár, ktorého kvôli zaviazaným očami nikdy nevidela. Cítila však jeho pach a počula hlas a ľahko identifikovateľný smiech. Keď si jej manžel do domu priviedol muža, ktorý mu v búrke pomohol s defektom na aute, okamžite vedela, že je to on.

Mám rád filmy Romana Polańského (ROSEMARY MÁ DIEŤATKO, HORKÝ MESIAC, GHOST WRITER), no tento mi dlhé roky utekal. Škoda, pretože je to „klasický“ Polański. Výborné herecké výkony, skvelá vizuálna stránka, plno hitchcockovských scén, vynikajúce dialógy, pôsobivo napísané postavy a napínavé vzťahy.

Dramatický triler SMRŤ A DIEVČA dostal názov podľa Schubertovej skladby (ktorú púšťali hrdinke počas mučenia) a vznikol podľa divadelnej hry Ariela Dorfmana, ktorý sa filmu podieľal na produkcii a na scenári.

Že film vznikol podľa hry, je na ňom vidieť. Skvelá „stručná“ výprava, komorné herecké obsadenia a takmer dvojhodinový priamočiary jednoduchý príbeh, logicky smerujúci z bodu A cez bod B do bodu C. Žiadne hlúpe komplikácie, zbytočné dejové odbočky ani blbé odpútavanie našej pozornosti. Len traja herci v jednom dome a vonku noc. Napriek tomu snímka stála 12 miliónov dolárov (netuším, koľko išlo na honorár v tom čase pomerne hviezdnej Weaverovej) a je to na nej vidieť. Po vizuálnej stránke vyzerá obdivuhodne. Schválne som si pripomenul Polańského filmy a žiadny ma až takto vizuálne nezaujal a to napriek tomu, že všetky vynikali kvalitnou vizuálnou stránkou a neskorší PIANISTA bol určite stokrát náročnejší na výpravu. Napriek tomu som v konečnom efekte viac ocenil SMRŤ A DIEVČA, ktorá je len o čosi výpravnejšia, ako MISERY NECHCE ZOMRIEŤ (čiže veľmi nevýpravná). Noc, dážď, nefungujúca elektrika, domček na útese, revúce vlny mora, trieštiace sa o skaly. Paráda. Rovnako rád by som si určite pozrel aj samotnú divadelnú hru.

Sigourney Weaverovej Polański ponúkol vďačnú silnú rolu, aká sa neodmieta napriek občasnej nahote, ktorá ma u Weaverovej skôr znepokojila, než sexuálne vzrušila. Weaverová sa nebála kontroverzného scenára a urobila dobre.

Veľký výkon podáva Kingsley, ktorý nechal veľmi ďaleko za sebou oscarový „vznešený“ výkon pacifistu Gándiho. V podstate je to herecký koncert, aj keď som si istý, že ak by tieto postavy hrali úplne neznámi herci, nebolo by to „len“ vynikajúce. Bolo by to famózne. Skutočne sa mi pri všetkej úcte k týmto dvom hercom zdalo, že s neznámymi hercami by to bolo ešte o čosi lepšie. Ale i tak je to samozrejme super. Neférové by ale bolo nespomenúť Stuarta Wilsona ako manžela. Polańskému nie sú cudzie žiadne dobré dialógy, ani „škodlivé“ a tam, kde Hollywood a pseudo nezávislé filmové európske scény zbabelo končia, on ešte len štartuje motor (dialóg o znásilnení násadou od metly). Takže hoci je hrdinkin manžel v podstate morálny pilier celého príbehu (a sám o sebe dobre vie, že nie je žiadny hrdina), manželku si vypočuje a je schopný „normálne“ sa s ňou rozprávať i o nenormálnych témach. Wilson sa predtým (SMRTONOSNÁ ZBRAŇ 3) aj potom (SKALA) objavil v niekoľkých väčších filmoch. Bohužiaľ v nich nedostal takýto kvalitný priestor (najviac asi zabodoval ako „náhradný“ otec Catherine Zeta-Jonesovej v ZORROVEJ MASKE).

Občas je to možno „umelo“ napínavé (SPOILER telefonát o blížiacej sa ochranke SPOILER) a občas Polański klame (SPOILER myslel som, že Kingsley v závere skočil, pretože kamera sa nahla cez okraj útesu a zletela dole SPOILER). No celé sa mi to veľmi páčilo, vrátane úplne poslednej scény.

Najviac sa mi na filme páčila nejednoznačnosť. Ak ste ho nevideli alebo si nechcete kaziť prekvapenie, môžete recenziu prestať čítať s tým, že všetko, čo som chcel napísať, som už napísal a film odporúčam ak nie všetkými desiatimi prstami, tak ôsmymi určite. Ďalej čítajte na vlastnú zodpovednosť.

Nejednoznačnosť sa týka toho, že sa nedozvieme, kde je pravda. Myslel som, že Polański (*1933) uprostred deja zakopne a stane sa z toho akčná trilerová naháňačka po tmavom dome. Ale nie, scenár je napísaný tak šikovne, že z neho nie je jasné, či je Kingsley vinný alebo nie. Ak sa aj objaví indícia, potvrdzujúca istý fakt (Kingsley je nevinný, pretože telefonát potvrdil, že v čase mučenia sa nenachádzal v krajine), čoskoro nasleduje iná informácia a tá to poprie (Kingsley je vojnový zločinec a telefonát sú len dobre naplánované alibi). V istej chvíli Kingsley prevezme nad situáciou kontrolu získaním strelnej zbrane. Prekvapivo ale v tejto pasáži nikoho nezastrelí, len sa chce dostať domov. Následne je o zbraň pripravený manželmi. Prečo ich nezastrelil? Naozaj preto, že je nevinný alebo stále len „hral“? Mnohí môžu tvrdiť, že finálny monológ dokazuje, že to urobil. Ale v skutočnosti nedokazuje v podstate vôbec nič (možno mužovi skrátka len pracovali nervy). A toto sa mi asi na filme páčilo najviac. Že v tomto smere ani jeden jediný raz nezakopol a ak predsa, nevšimol som si to.

Death and the Maiden, USA | Veľká Británia | Francúzsko, cca 103 minút

Réžia: Roman Polański. Scenár: Rafael Yglesias, Ariel Dorfman (podľa divadelnej hry Ariela Dorfmana). Hudba: Wojciech Kilar. Kamera: Tonino Delli Colli. Hrajú: Sigourney Weaverová, Ben Kingsley, Stuart Wilson a ďalší