Václav [4O %]
Dráma
Napísal Ivan Kučera   
Utorok, 06 December 2011 04:00

Recenzia na českú drámu s Janom Budařom a Ivanom Trojanom VÁCLAV.

Typická česká dedinka. Polia, lúky, lesy, jazerá a roľnícke družstvo s trpezlivým predsedom (Jiří Lábus), netrpezlivým dobytkom, hlučnými traktormi a lenivými zamestnancami v špinavých montérkach, ktorí vždy majú poruke vidly pre prípad, že pôjde okolo šéf. Vytŕča spomedzi nich duševne chorý Václav (Trojan), ktorého stav nie je v priebehu filmu vysvetlený; maximálne sa skloňuje vetné spojenie „mierna mozgová retardácia“. Ale ako laik neviem posúdiť, nakoľko to môže alebo nemôže byť pravda resp. či sa Václav skutočne správa ako „osoba s miernou mozgovou retardáciou“ alebo ako „filmová postava, napísaná človekom, ktorý nevie, čo je mierna mozgová retardácia“. Osobne si myslím, že toto „ignorovanie lekárskeho pozadia danej témy“ filmu ubližuje.

Musíme sa teda uspokojiť so skonštatovaním „Václav je iný“. Je to dieťa v tele dospelého škaredého cca štyridsiatnika. V rozgajdaných teplákoch sa rúti zaspatou dedinkou na starom bicykli a nepredvídateľným správaním trápi dedinčanov, jeho staršieho brata (skvelý Budař) a utrápenú patetickú matku (tradične neznesiteľná Vášáryová). Tá vidí, že jej syn je neovládateľný (nie je ani len schopný naučiť sa jesť príborom). No odmieta ho umiestniť do ústavu, kde by sa o neho starali odborníci. Radšej sa o neho s ochkaním stará ona sama v rozpadávajúcom dome, o ktorom syn stále hovorí, že ho zrekonštruuje. Václav to síce nemyslí zle, ale každému rozumne uvažujúcemu jedincovi je jasné, že mal byť už dávno pod 24-hodinovou lekárskou kontrolou a mala mu byť poskytnutá odborná starostlivosť, pretože si nevie ani uvariť jedlo. Je evidentné, že je tikajúca bomba, ktorá skôr či neskôr MUSÍ vybuchnúť a vtedy sa všetci, roky sa tváriaci, že problém neexistuje, budú modliť, aby črepiny nezasiahli aj ich. VÁCLAV síce nie je druhý SMRTIACI BUMERANG, ale rozhodne nie je ani ďalší „neškodný“ FORREST GUMP.

Najodpornejšou postavou príbehu je otravne trpiteľská matka, žijúca X desaťročí s heslom „som jeho matka a budem ho nadovšetko milovať, aj keby zabil a znásilnil sto detí“. To mužský divák možno až ODMIETNE chápať a začne držať palce Budařovi. Ten v závere naplno povie to, čo sa mnohí z nás svojim rodičom vždy báli povedať, lebo je to vraj nemorálne, neetické, detinské, zlé, hlúpe a prosto sa to nemá. Vášáryová je tradične nesympatická; nechápem, čo na nej českí režiséri vidia (NESTYDA). Ale nech si ju nechajú, falošných hercov tu máme habadej.

To, čo predvádza Trojan, je nad hranice bežného pochopenia. Nie je to najodpornejšia postava príbehu len preto, že je niečo viac: je to jeden z najodpornejších hereckých českých výkonov, aké som videl dajme tomu v rokoch 2001 - 2011. Obávam sa ale, že to nie je spôsobené tým, že je to tak „detailne vykreslený portrét retardovaného jedinca“ (Thornton v tom bol výborný nielen v SMRTIACOM BUMERANGU, ale tiež v JEDNODUCHOM PLÁNE), ale skrátka trápne zahraný film. Trojan mi, česť výnimkám, vždy bol fyzicky mimoriadne nesympatický, až odpudivý a nechutný. Jeho Václava som mal po desiatich minútach plné zuby a prial som si, aby ho konečne strčili do cely alebo aspoň zaživa vypitvali. Iste, potom by nebol film. Ale veď o to ide. Potom by nebol film. Aká príjemná predstava!

Bolo strašnejšie sledovať Trojana v červených trenkách na motorke? Trojana hnusne chlípuceho žrádlo, pripomínajúc tým skôr zviera, než ľudskú bytosť? Trojana na diskotéka? Odpoveď je jednoduchá. Nič z toho nebolo strašnejšie. Celé to skrátka bolo strašné na jedno brdo a koniec odseku.

Nebavil ma ani Lábus ako vedúci družstva, ani Zuzana Kronerová ako krčmárka. V podstate jediný dobrý herec je Budař: 90% filmu sa držal na uzde, navyše minimalistickými prostriedkami dokázal presvedčivo zahrať sympatického mladého muža, ktorému som veril, že chce dobre, keď plánuje Václava umiestniť do blázinca. Keďže sa väčšinu času drží na uzde, je o to strhujúcejšie počúvať jeho záverečný monológ, smerujúci matke, ktorá aj tak stále nič nepochopila a nikdy nepochopí.

Celý film pôsobí čudne prestrihane, až to má zlý vplyv na celkový dojem. Napr. Václav na motorke vezie Soňu Norisovú a zrazu len vidíme, že jazdí na motorke sám. Čo sa stalo? Padla a on si to nevšimol (bol by toho schopný)? Alebo ju vysadil v dedine, pokračoval sám a túto scénu prehnane iniciatívny blbec v štúdiu vystrihol? Drastické ustrihnutie „na jarmoku“ je tiež sila. To už môžeme z filmov začať strihať celé scény a argumentovať tým, že veď divák si ich domyslí.

Skutočným vrcholom je ale až strih na konci filmu. Nebudem prezrádzať, ale tvorcovia si to predstavujú troška ľahko, že to takto ukončia. A teraz akože čo? Mám sa postaviť na hlavu a domyslieť si, čo bolo potom? Kdeže, nie, neprosím, ďakujem, nechajte si to a nabudúce mi to už neponúkajte. Som za „nedopovedanosť príbehu“, v živote sa mi tiež veľakrát stalo, že veci neboli dopovedané. Toto bol ale obyčajný podraz na divákovi.

Prečo dávam po mori kritiky až 40%? Pekná výprava dediny uprostred lesov, do ktorej vedú len dve rozpálené popraskané asfaltky. Atmosféra horúceho leta. Takmer som cítil, ako ešte ráno býva chladno a večer tiež, ale uprostred neznesiteľný hic. Nadchla ma postava Jana Budařa, nadchol ma Jan Budař, tá postava o príbehu a o veľmi komplikovanom a ťažkom fenoméne „bláznov v rodine“ povedala oveľa viac, než samotný film.

Václav, Česká republika 2007, cca 100 minút

Réžia: Jiří Vejdělek. Scenár: Jiří Vejdělek, Marek Epstein. Kamera: Jakub Šimůnek. Hudba: Jan P. Muchow. Hrajú: Ivan Trojan, Jiří Lábus, Emília Vášáryová, Jan Budař, Zuzana Kronerová, Soňa Norisová, Jan Vlasák, Josef Polášek, Jan Šťastný a ďalší