Bobor [4O %]
Dráma
Napísal Ivan Kučera   
Streda, 02 November 2011 04:00

Recenzia na drámu Jodie Fosterovej s Melom Gibsonom BOBOR. Recenzia je zároveň reflexiou stavu, v akom sa kedysi populárny herec nachádza.

BOBOR k nám prichádza v dobe, kedy je na tom kariéra pomaly ale isto k šesťdesiatke sa blížiaceho Gibsona otrasne. V podstate už žiadnu nemá. Akčná ikona 80-tych a 90-tych rokov 20. storočia (za úspešné série ŠIALENÝ MAX a SMRTONOSNÁ ZBRAŇ a hviezda hitov VÝKUPNÉ a ZNAMENIA) nechala ďaleko za sebou účinkovanie vo vydarených filmoch (ODPLATA), prestala režírovať (MUŽ BEZ TVÁRE, STATOČNÉ SRDCE, UMUČENIE KRISTA, APOCALYPTO) a začala sa sústrediť na bulvár. Po takmer troch desaťročiach sa Gibson rozviedol s „jedinou ženou svojho života“ (s ktorou vychoval 7 detí), narazil si o pár desaťročí mladšiu milenku a keď si s ňou dostatočne užil, vyhrážal sa jej zabitím. To naozaj nemá veľa spoločného s imidžom starostlivého džentlmena, aký si Mel Gibson budoval.

Podobná situácia, v ktorej sa ocitol Arnold Schwarzenegger (rozvod s manželkou, s ktorou prežil celý život a vychoval veľa detí), mi pripadala zábavná. Keď som sa dočítal, aký kurevník Arnold v skutočnosti celý čas bol, dobre som sa bavil. Situácia totiž nikomu neublížila – manželka bola finančne a inak vynikajúco zabezpečená, jej samej manželstvo s hollywoodskou hviezdou tiež prospelo (čiže sa nedá povedať, že by ju Arnold zneužil na vlastnú kariéru – bolo to obojstranné) a deti, ktoré si žijú na vysokej renomovanej nohe klanu Kennedyovcov... tak tým je to jedno.

U Gibsona som sa ale nebavil. Nemyslím si, že som taký konzervatívny katolík, ako on. Napríklad si na rozdiel od Mela nemyslím, že homosexualita je choroba a transsexuálne lesby by sa mali vystrieľať (ako pár ráz v dobrej opitej nálade mudroval). Kým transsexuálne lesby, ak ma neobchytkávajú, sú mi sympatické, chlap, ktorý sa 3 desaťročia tváril ako najlepší katolík na svete, milujúci svoju rodinu, kým v skutočnosti sa kurvil a chľastal, kde sa dalo, je pre mňa ideálnym kandidátom na smrada, ktorý klame koho môže a ešte mu za to dávajú 25 miliónov za film (PATRIOT).

Pardon, pardon. Jemne som to prehnal... ale nedokážem sa tváriť, že Gibson herec a Gibson človek sú dve rozdielne veci. Akonáhle sa prevalilo, že jeho súkromný život bol klamstvo, ukázalo sa, že tak trocha klamstvom bola aj jeho hollywoodska kariéra, ktorú som mu dotoval mnohými návštevami kina, o požičiavaní originálnych VHS a DVD nehovoriac.

Dobre, zaplietame sa. Tak inak. Gibson (po tom, čo APOCALYPTO nezarobilo toľko, koľko UMUČENIE KRISTA) sa rozhodol, že je čas vrátiť sa pred kameru. Vybral si k tomu dva filmy. Nevydarený triler NA HRANE TEMNOTY prišiel do kín v dobe, keď bol Gibson vláčený médiami „iba“ za to, že sa zasa ožral (hoci tvrdil, že s tým prestal ešte v 80-tych rokoch) a nadával policajtom a Židom. Film nezaznamenal komerčný úspech, ale to sa ešte dalo hodiť na to, že to bola blbosť a nie na Gibsonovo účinkovanie v bulvári.

Gibson, ktorý patrí skôr k tichým alkoholikom typu Stephena Kinga (ktorí pijú doma v obývačke a nepotrebujú vytŕčať, ako Charlie Sheen), mal následne v hre druhý potenciálny herecký comeback. BOBRA. Ten ale čaptavo priplával v najnešťastnejšej chvíli. Ešte sa ani neutriasol škandál so Židmi a policajnou hliadkou a už sa rasista Mel (v minulosti čo-to povedal i na adresu Afroameričanov) činil. Teraz to ale prehnal. Dokonalý katolík, X desaťročí sa prezentujúci ako milovník žien a správny muž, ktorý vie, čo sa má a čo už radšej nie, zrazu vyzeral ako žobrák, kurevník, ochľasta, lacný (najlepšie hermafroditný) prostitút a psychopat.

Keď štúdio s hrôzou sledovalo, čo stvára, BOBROVI rýchlo zahatalo priehradu, pretože by na neho do kina aj tak nikto nešiel. Rozhodlo sa teda radšej počkať, kým najhoršia časť nenávisti okolo Gibsona pominie a film by mal šancu aspoň niečo zarobiť. Film mal mať v USA pôvodne premiéru okolo Vianoc 2010, následne ju ale štúdio zrušilo a rozhodlo sa čakať. Keď pochopilo, že búrka tak skoro neprehrmí, v marci 2011 si povzdychlo a šuplo ho raz tu (filmový festival v Kanade), raz tam (filmový festival v Austrálii). Zrejme čakalo, že aspoň púťou po festivaloch si film získa kultovú popularitu, ktorá mu následne pomôže predsa len sa dostať do širokej kino distribúcie. Na festivaloch ale film šumel z jednej sály do druhej a nikoho príliš nezaujímal. Kult sa teda (oprávnene) nekoná a nikto momentálne nevie, ako bude Gibsonova kariéra pokračovať ďalej.

Do slovenských kín film dodnes neprišiel a zrejme už ani nepríde, keďže už mal premiéru v Čechách na DVD (konkrétne v novembri 2011). Reklama „Mel Gibson v tragikomédii Jodie Fosterovej“ skôr odstrašuje, než láka. Fosterová je ostatne dnes už tiež známa skôr bizarnými oplodňovacími aférami, než herectvom, za ktoré dostala dvoch Oscarov (ZNÁSILNENIE, MLČANIE JAHNIAT).

Hoci film má viac plusov, ako mínusov, mínusy sú „väčšie“, takže musím dať len 40%, lebo druhý raz by som si film nepozrel. Pritom to naozaj nie je zlé už preto, že Gibson dostal autobiografický scenár, po ktorom americké hviezdy siahajú vždy, keď sú v zadku. Urobil to Stallone (ROCKY BALBOA), urobil to Rourke (WRESTLER) a teraz to urobil Gibson. Minimálne monológ v televízii je silný, odvážny a drsný. Rozmýšľal som, či to hovorí postava alebo Mel Gibson. Zaujalo ma to.

Gibsonov hrdina je podobnou troskou, ako boli Stallone a Rourke. Kým ale oni si spytovali svedomie za nevydarený život, Gibsonov hrdina je práveže presný opak. Prežil úspešný život, no paradoxne práve to ho zničilo. Netvrdím, že odteraz budem ľutovať milionárov. Ale pripadalo mi osviežujúce ukázať vo filme, že komplexy majú aj úspešní.

Vôbec, BOBOR obsahuje viacero silných scén. Okrem televízneho monológu záverečnú reč na promócii, ktorá ma i vďaka uvoľnenému prejavu herečky Jennifer Lawrenceovej (Mystique z X-MEN: PRVEJ TRIEDY) dojala.

Ďalším plusom je, že hoci je film komorný (stál okolo 21 miliónov dolárov, čo sú peniaze, ktoré kedysi Gibson dostával za jeden film), vizuálne vyzerá dobre (kamera, výprava). Takisto sa mi páčila poetická, snová a zároveň krutá atmosféra, miešajúca v sebe Sama Mendesa (AMERICKÁ KRÁSA) a Wesa Andersona (ŽIVOT POD VODOU).

Takisto vo filme zaznie niekoľko pesničiek, čo mám rád. Okrem povedzme adekvátneho Gibsona sa mi páčil aj jeho filmový syn. Rus Anton Yelchin vie hrať dobre (STAR TREK) a zle (TERMINATOR SALVATION) a toto bolo dobre. Jeho chémia s Lawrenceovou je prirodzená a sexi.

Čo sa mi nepáčilo: Fosterová dospela k záveru, že na svete neexistuje geniálnejšia herečka, než je ona sama a tak si zahrala Gibsonovu ženu. Rozhodne to nie je také vydarené, ako ich prvé stretnutie pred kamerou (MAVERICK). Fosterová začína pôsobiť ako pomýlená kuriozita Hollywoodu, ktorá sa snaží všetkých presvedčiť, že jej neťahá na päťdesiatku. Predovšetkým sama seba. Začína byť nielen unavená, ale už i únavná a mala by odísť.

Nepáčilo sa mi ani tempo. Nemám problém s pomalým zasneným filmom. ZABITIE JESSEHO JAMESA ZBABELCOM ROBETROM FORDOM sa mi páčilo PRÁVE kvôli nemu. Niekedy je ale zasnený film len krajším pomenovaním pre nudu – a povedal by som, že BOBOR je ten prípad. Dej je stereotypný, odhadnuteľný, nudne sa plahočí z domu cez firmu po hotelovú izbu a niekedy uprostred cesty zaspí a musíte ho kopnúť, aby sa zobudil.

Pred jeho pozretím som si hovoril, že nápad o chlapovi, ktorý začne hovoriť prostredníctvom bobra, je alebo totálne super alebo totálne blbý. Po pozretí mám jasno. Je totálne blbý. Ak by to urobil niekto na Slovensku, zbavili by ho súdnou cestou svojprávnosti, vydedili a umiestnili do Pezinka. V americkom filme je to odvážny spôsob, ako sa pobiť s depresiou. Počas scény „bitka s bobrom“ som vyvalil oči, otvoril ústa a zabudol dýchať. Za 29 rokov života som videl všeličo, ale toto nie. Takže: na jedno pozretie OK, ale inak ťahaj do nory, ty všivavý zablšený maňásek.

The Beaver, USA | Spojené Arabské Emiráty 2011, cca 91 minút

Réžia: Jodie Fosterová. Scenár: Kyle Killen. Hudba: Marcelo Zarvos. Kamera: Hagen Bogdanski. Hrajú: Mel Gibson, Jodie Fosterová, Anton Yelchin, Jennifer Lawrenceová a ďalší