Dvere v podlahe (100 %)
Dráma
Napísal Ivan Kučera   
Streda, 28 Júl 2010 04:01

Recenzia na filmovú adaptáciu románu Johna Irvinga „Rok vdovou“ s fantasticky ubolenou Kim Basingerovou, Jeffom Bridgesom a šesťdesiatimi milovaniami (počas jedných letných prázdnin).

Recenzia obsahuje spoilery.

Do prímorského mestečka prichádza mladý študent a panic Eddie O´Hare (Jon Foster). Toto miesto mu vybavil starostlivý otec, ktorý vedel, že syn chce byť spisovateľom. Povedal si teda, že by nebolo od veci, ak by si toto leto chlapec vyskúšal pomáhať známemu detskému spisovateľovi a ilustrátorovi, Tedovi Coleovi (famózny Jeff Bridges je možno ešte lepší, ako samotná postava v knihe).

Ten žije toto pochmúrne leto (ktoré navždy zmení život štyrom ľuďom resp. šiestim, ak rátame aj pani Vaughnovú a jej záhradníka) v oddelenej domácnosti s krehkou manželkou Marion (krásna Kim Basingerová trhá srdce v každej scénke, TOTO je Marion a kebyže ju hrá iná herečka, označil že by som DVERE V PODLAHE asi za hnus). Ich manželstvo je chladné, pretože pri krvavej autonehode, z ktorej sa navzájom vinia, prišli o oboch dospievajúcich synov. Najmladší bol v Eddieho veku. Marion a Ted odvtedy síce mali sex, ale len preto, aby sa im narodilo nové dieťa - zvedavá štvorročná Rút (Elle Fanningová). Tá však nemá šancu zaceliť rany svojich rodičov. Najmä, ak je sama každodenne už v útlom veku ovplyvňovaná fotkami bratov, depresívne rozvešaných po celom temnom dome.

Mladý Eddie vpadne do situácie práve v tomto neľahkom období oboch manželov. Aby situáciu ešte viac skomplikoval, zamiluje sa do Marion. Nadviažu spolu počas leta sexuálny vzťah. On ju miluje, no či v ňom ona vidí aj niečo viac, než len náhradného syna, s ktorým pomedzi rečou zároveň spí, ťažko povedať...

Film DVERE V PODLAHE je síce adaptáciou tohto vynikajúceho románu Johna Irvinga (vyšiel aj v češtine), ale to je len polovičná pravda. V skutočnosti je adaptáciou len jeho PRVEJ POLOVIČKY! Román sa v skutočnosti nevolá DVERE V PODLAHE (hoci dvere v podlahe sa v ňom tiež vyskytujú), ale „Rok vdovou“ a jeho druhá polovička sa odohráva takmer 3O rokov po udalostiach prvej polovičky.

Sám Irving sa relatívne nadšene v rozhovoroch na DVD stavia na stranu kontroverzného rozhodnutia režiséra a scenáristu snímky, Toda Williamsa. Plnohodnotne a pomaly vyrozprávať len prvú polovičku knihy mu pripadá hodnotnejšie, ako zhustiť celý románový dej do hodinu a pol dlhého filmu a teda škrtať, škrtať a škrtať. Spisovateľ dokonca tvrdí, že sa údajne našli dokonca experti, ktorí chceli „Rok vdovou“ zadaptovať tak, že by sa sústredili na kriminálnu zápletku okolo vraždy prostitútky, ku ktorej dôjde až keď je Rút dospelá. Títo tvorcovia sa do jej detstva chceli vrátiť len v retrospektívach...

Film je síce adaptáciou prvej polovičky knihy (presnou, ale nie OTROCKY presnou, napr. filmový Ted Marion pred jej odchodom, na rozdiel od knižky, zastihne), ale nie je jasné, či sa aj on odohráva v roku 1958 tak, ako ona. Miestami urobili tvorcovia všetko pre to, aby – ak sa nijako extrémne nevyznáte v automobilovom priemysle či kostýmoch – skutočne nebolo jasné, či je dej umiestnený do roku 1958 alebo 2058.

O sex nejde až tak, ako by sa mohlo zdať. Samotný román je v tejto téme ešte zdržanlivejší. Irving o sexe hovorí často, no „priamo“ ho neukazuje. Film je otvorenejší, no šteklivých detailov si príliš neužijete. Sklamaní budete predovšetkým v prípade, že ste fanúšikmi krásnej Kim Basingerovej a viete, čo predviedla v minulosti (napr. 9 A ½ TÝŽDŇA).

Herecké výkony sú výborné najmä čo sa týka Bridgesa a Basingerovej. Pomáha im v tom zvláštny vzťah, ktorý medzi sebou ich postavy majú. Ted sa síce dozvie o sexe, ktorý jeho mladý pomocník má s jeho ženou (vlastne je možné, že si ho čiastočne najal preto, aby prostredníctvom neskúseného chlapca manipuloval Marion), no sex nie je tajomstvom. Dokonca ani pre Rút, ktorá milencov raz večer pristihne. Ted tým, že mu jeho stále ešte oficiálne manželka zahýba, nie je nadšený... ale ani pohoršený. Ostatne, sám má k vernému manželovi ďaleko. Navyše, chlapca, ktorý mu obšťastňuje ženu, má rád a vie, že vzniknutá nevera nie je jeho vina. Prekvapivo to ale nedáva za vinu ani samotnej Marion, hoci už navždy bude tvrdiť, že chlapca náročnou letnou súložou odpísala na celý život (bude to hovoriť podstatne vulgárnejšie).

Film končí dráždivo otvorene až provokatívne. Páčil sa mi dávno pred tým, ako som si prečítal samotný román. Po jeho prečítaní záver filmu oceňujem ešte viac. Mnohých ale určite nahnevá, až pobúri. Ja si ale myslím, že niektorí ľudia toho majú niekedy naozaj dosť, odídu a nikto ich príliš nehľadá, hoci by asi stačilo zájsť na najbližšiu policajnú stanicu. No niektorých nehľadáte. Román končí odchodom Marion.

Román ale následne pokračuje! Skáče do 90-tych rokov 20. storočia. Ted stále žije (má takmer 80 rokov), z Rút sa stala cenená spisovateľka, z Eddieho menej úspešný (ale nie vyložene zlý) spisovateľ, Marion je stále nezvestná a Eddie sa odvtedy ani raz nevidel s nikým z nich. Doteraz. Ale už stop prezrádzaniu. Len dodám, že chcem veriť, že Tod Williams raz nakrúti pokračovanie či skôr adaptáciu aj druhej polovičky tejto skvelej knihy. Som naivný a určite sa mi to nesplní, ale verím, že sa mu podarí k návratu prehovoriť minimálne aspoň Basingerovú a Bridgesa (ak budú ešte žiť). No pozoruhodný by určite bol i návrat Elle Fanningovej a Jona Fostera. Mrazí ma už len z tej predstavy.

Obvykle nekomentujem, či film XYZ získal alebo nezískal Oscara, ale v prípade DVIER V PODLAHE ma nahnevalo, že nedostali ani jednu oscarovú nomináciu. Pritom ja by som ich nominoval aspoň za najlepší adaptovaný scenár (práve za drzosť spracovať len prvú polovicu predlohy pre dobro celku a diváka), herecké výkony (Bridges a Basingerová, mimochodom prvý raz sa obaja stretli už v roku 1987 v komédii NADINE) a kameru. Film mi roztrhol srdce rovnako, ako svojho času TITANIC, FAUNOV LABYRINT a KANIBALI.

„Bol raz jeden chlapček, ktorý nevedel, či sa chce narodiť. Ani jeho mamička nevedela, či chce, aby sa narodil. Žili v lesnej chalúpke na ostrove, uprostred jazera. Široko ďaleko nikto nebýval. A v tej chalúpke boli dvere v podlahe. Chlapček mal strach, čo pod nimi je. A mamička sa tiež bála. Kedysi sem na Vianoce prišli nejaké deti. A tie dvere v podlahe otvorili a zmizli v nich. Mamička ich hľadala, ale keď otvorila dvere v podlahe, začula taký strašný zvuk, že jej obeleli vlasy, ako keby videla ducha. A mamička tiež videla nejaké veci. Veci také hrozné, že si ich ani neviete predstaviť. A tak mamička rozmýšľala, či chce chlapčeka mať. Hlavne kvôli tomu, čo mohlo byť pod dverami v podlahe. A potom si pomyslela: ´Prečo nie? Prosto mu poviem, aby tie dvere neotváral´. Chlapček však stále nevedel, či sa chce narodiť do sveta, v ktorom sú dvere v podlahe. V lese, na ostrove i v jazere, však boli také krásne veci. ´Prečo to neskúsiť?´ povedal si. A tak sa narodil a bol šťastný. I mamička bola šťastná, hoci chlapčekovi aspoň raz denne pripomínala: ´Nikdy, nikdy, nech sa deje čokoľvek, neotváraj dvere v podlahe´. Ale to viete. Bol to malý chlapček. Keby ste ním boli vy, nechceli by ste dvere v podlahe otvoriť?“

The Door in the Floor, USA 2004, cca 111 minút

Réžia a scenár: Tod Williams (podľa románu Johna Irvinga). Kamera: Terry Stacey. Hudba: Marcelo Zarvos. Hrajú: Kim Basingerová, Jeff Bridges, Elle Fanningová, Jon Foster, John Rothman, Bijou Phillipsová, Mimi Rogersová, Donna Murphyoá, Robert LuPone, Claire Beckmanová, Tod Harrison Williams, Marion McCorryová a ďalší