Joe [6O %]
Dráma
Napísal Ivan Kučera   
Streda, 27 Máj 2015 03:00

Recenzia drámy s Nicolasom Cageom.

Niekedy vzniknú behom pár mesiacov dva filmy z konkurenčných štúdií, ale s podobnou zápletkou. Deje sa to častejšie, než by sa mohlo zdať, dokonca som o tom napísal už dva články (prvý a druhý).

Podobná situácia nastala v roku 2012, keď vznikol Mud a rok nato Joe. Oba filmy sa volajú podľa ústredného hrdinu, ktorým je „ošarpaný“ chlap s problémovým správaním a nie práve najčistejším registrom trestov. Nie je mladý, ale ešte ani starý, po problémy nechodí ďaleko. Skamaráti sa s dospievajúcim chlapcom, v ktorom vidí sám seba. Začne mu vštepovať také názory na svet, aby s nimi chlapec, keď vyrastie, prežil lepší život, než sa pošťastilo jemu. Samozrejme, objaví sa tragický konflikt a pokus o dojemný záver. Mud obsahoval síce nie jedného, ale dvoch chlapcov, ale priznajme si, že druhý bol do počtu.

Najšialenejšie je, že chlapca v oboch filmoch hrá Tye Sheridan.

Ako Mud, i Joe sa odohráva v nie práve najhostinnejšom, najprívetivejšom a najsympatickejšom prostredí. Domáce násilie, alkohol lámucich kedysi silných mužov a meniaci ich na trosky, všetkého schopné a nie príliš morálne ženy a uprostred tohto bordelu chlapec, ktorý sa skôr či neskôr zamaže krvou (či už vlastnou, alebo cudzou, či už vlastnou vinou, alebo nie). A po jeho boku muž, ktorý proste nemôže skončiť dobre. Ak aj prežije záverečné titulky, je takmer isté, že sa časom objavia nové problémy a tie ho zničia.

Joe sa odohráva v ešte oveľa vyhrotenejšom prostredí. V podstate všetci sú psychopati, vrahovia, prostitútky, úbožiaci alebo aspoň bývalí kriminálnici. Jedinými ako-tak normálnymi postavami sú černošskí pomocníci, ktorí sa stále bavia o tom, kto má v nohaviciach väčšiu kobru. Jedinou sympatickejšou postavou je postarší policajt, ktorý sa k Joeovi správa pekne. Má približne dve minúty filmového času.

Joe nie je vyložene nesympatický a dajú sa mu držať palce, aby vydržal s nervami a aby ho pri prvej príležitosti nezradila labilná psychika. Postave ale dosť podkopáva kolená prehnaná tajomnosť. Márne som čakal na „poriadne“ vysvetlenie, prečo je taký, aký je. Nedočkal som sa. Padne pár strohých zmienok o tom, prečo kedysi sedel, ale hovoril som si, že „len“ kvôli tomu by predsa nebol taký nervák, že je v tom niečo viac, utajené homosexuálne znásilnenie alebo dlhoročné týranie ešte keď bol dieťa. Ale ničoho som sa nedočkal. Musel som sa zmieriť s tým, že je to proste nervák a bodka. Škoda, pretože ak by sa jeho cholerická povaha lepšie vysvetlila, dali by sa mu lepšie držať palce. Takto je jeho správanie miestami už fakt dosť cez čiaru a často som si hovoril „čo blbneš, človeče“. Joe sa úplne nepochopiteľne, vlastnou vinou, dostáva do ťažkých problémov, do ktorých sa dostať nemusel, ak by napríklad policajtovi ukázal doklady, ale nie, radšej ho zmláti a odzbrojí, aby nasral aj tých pár posledných ľudí, ktorí mu v tomto zapadákove ešte držia palce.

S takouto postavou je to skutočne ťažké, no Cage dokázal, že vie hrať (ksichtenie, keď predstiera prostitútku počujúcu zvuk zapaľovača). Prijať takúto ťažkú (a nízkorozpočtovú, film stál 4 milióny) rolu po „peckách“ ako Rituál, Next, Ghost Rider a Rukojemníci, bolo asi to jediné, čo Nicolasovi zostávalo. Ale Joe mu ani omylom nenakopol kariéru tak, ako rok dozadu nakopol Mud kariéru Matthewovi McConaugheymu.

Sheridan je mu vyrovnaným partnerom. Nie je to žiadny typický hollywoodsky krásavec, no jeho postave sa dajú držať palce lepšie, ako Cageovej, keďže ešte nejde o úplného stratenca. Nikomu ďalšiemu sa tu rozhodne palce držať nedajú, dokonca ani fene, ktorá je rovnako skurvená, ako všetci ostatní skurvenci v tomto skurvysvete. Ponurá jesenná výprava pochmúrnych lesov náladu nevylepšuje.

Vrcholom je ale až pravdepodobne jedna z najodpadovejších filmových postáv roka – chlapcov otec. Tvorcovia si skutočne dali záležať na tom, aby vytvorili postavu, na akú sa len tak nezabúda. Primitívna, alkoholom a násilím prežratá sviňa, ktorá neváha pre pár drobných a fľašu vína rozmliaždiť lebku najbližšiemu bezdomovcovi a nemať z toho výčitky svedomia. Podobne, ako celý film, i táto postava je brutálne absurdná – obe tancujúce scény sú psycho a WTF. Hrá ho Gary Poulter a ak som sa nestal obeťou novinárskej kačice, potom nejde o herca, ale o skutočného (!) bezdomovca. Zomrel ako 53-ročný ešte v roku 2013.

WTF je tiež trauma Cagea z agresívnych psov (pričom sám jedného má...). Príde do bordelu, aby mu vyfajčili, no majú tam agresívneho psa, Joe sa naserie, v sekunde sa vráti domov, naloží do auta svoju fenu, vráti sa do bordelu, fenu poštve na psa a kým ho fena brutálne zabíja a pije jeho krv (!!!), ide na poschodie a dá si vyfajčiť.

Iné scény pre zmenu pôsobia až halucinogénne, kedy neviete, či si to postava predstavuje, sníva alebo je to skutočnosť. WTF je tiež chlapcova sestra, ktorá kedysi normálne rozprávala, ale v určitej chvíli s tým prestala a odvtedy je nemá. Aj tu som čakal vysvetlenie, aj tu som sa ho nedočkal.

WTF je tiež zmienka o tom, že sa Joeovi narodilo „ďalšie vnúča“, pričom neskôr je scénka, v ktorej stojí na križovatke a vedľa neho zastaví auto s babou, s ktorou akoby sa poznali. Je to jeho ex-manželka? Ex-milenka? Dcéra? Vnučka? Halucinácia? Alebo jednoducho len neznáma žena v aute?

Ale najviac WTF je asi správa, že Joea produkoval Danny McBride, dosť brutálny hollywoodsky komik známy z titulov Tropická búrka, Krajina stratených s Willom Ferrellom a 30 minút a menej. Ale asi to až také neuveriteľné nie je, nakoľko s režisérom Greenom spolupracoval už dva roky dozadu. Na Princovi a Pruďasovi.

Joe, USA 2013, cca 117 minút

Réžia: David Gordon Green. Scenár: Gary Hawkins (podľa knihy Larryho Browna). Hudba: Jeff McIlwain, David Wingo. Kamera: Tim Orr. Hrajú: Nicolas Cage, Tye Sheridan, Gary Poulter a ďalší

............................................................................................................................

Môj spisovateľský web.

Môj spisovateľský profil na Facebooku.