Recenzia drámy s Hughom Lauriem, inšpirovaná skutočnými udalosťami.

Obsahuje spoilery.

Hoci mi to asi nikto neverí, trvám si na tom, že som bol jedným z prvých slovenských divákov Dr. Housea, keď ho kedysi, pred dávnymi a dávnymi rokmi, začala vo večerných hodinách vysielať vtedy ešte STV 1. Nakoniec z toho bol jeden z najvýznamnejších seriálov desaťročia a na rozdiel od iných mal odvahu skončiť „poriadne“. Napriek tomu si viem predstaviť pokračovanie. A obávam sa, že ak to s kariérou Hugha Laurieho pôjde ďalej tak, ako to ide, skôr alebo neskôr sa k svojej najslávnejšej postave bude musieť vrátiť.

Hugh je typický britský svojráz. Ide si svojou cestou a komercia ho príliš neláka. Iste, vďaka Houseovi si prišiel na pekné peniaze. Ale má hranice, čo dokázal odmietnutím viacerých komerčných záležitostí (remake RoboCopa alebo seriál Crossbones, kde ho v poslednej chvíli nahradil John Malkovich). Namiesto toho radšej venuje voľný čas písaniu kníh alebo milovanej hudbe (tento rok bol v Bratislave). Poviem na rovinu, že tomu absolútne rozumiem a je mi tým sympatický. Temnou stranou mince ale je, že tým sabotuje vlastnú hereckú kariéru. A to ma mrzí, pretože i bez snaživo zúfalého Mr. Pipa je jasné, že ide o dramatického herca, ktorý by mohol podávať veľké herecké výkony vo veľkých filmov.

Mr. Pip pôsobí bohužiaľ zo všetkého najviac ako silená snaha (hraničiaca s posadnutosťou) úspešného televízneho herca svetu ukázať, že je ozajstným hercom a zaslúžil by si aspoň pár cien BAFTA, keď už nie Oscarov. Prípadne ako pokus komerčného režiséra vymaniť sa z prekliatej hollywoodskej škatuľky (Andrew Adamson robil prvého a druhého Shreka a prvú a druhú Narniu – už viac komerčný byť teda asi nemôže). Lebo čo k tomu môže byť vhodnejšie, ak nie tragická „silná“ dráma s oscarovým potenciálom (brutálne úmrtie viacerých dôležitých postáv) na základe skutočností udalostí? Navyše, Mr. Pip je koprodukciou Austrálie, čo by sa ešte dalo, Nového Zélandu, čo už by sa nedalo (ruku na srdce, koľko novozélandských filmov okrem Pána veľrýb poznáte?) a Papuy - Novej Guiney, čo už sa nedá absolútne vôbec.

Počujete dobre. Opakujem. Papua – Nová Guinea!

Celé to skutočne vyzerá tak, ako to asi aj v realite bolo: dvaja svojím spôsobom poriadne podceňovaní (hoci bohatí) muži chceli sebe a najmä svetu dokázať, že majú na viac, než sú americké trháky a tak nakrútili ťažký film, zaváňajúci túžbou po renomovaných cenách. Množstvo vážnych scén by im v tom akiste pomohlo... keby mnohé z nich neboli absurdné. Nenarážam ani tak na Pipove vychádzky s klaunovským nosom. Nie. To je v závere logicky a celkom dojemne vysvetlené. Narážam na to, že najväčší konflikt filmu (relatívne masová vražda) je docielený obskúrnym zvratom, kedy vojak so smrteľne vážnou tvárou hľadá špióna Pipa a pritom ide o literárnu postavu. Na papieri to mohlo fungovať, ale nakrútené je to tak neuveriteľne, že som skoro spadol z gauča, vysilene sa pýtajúc, či to preboha fakt tvorcovia mysleli vážne.

Mohlo by sa zdať, že tomu veľa dáva skvelý Laurie, ale s jeho výkonom to až také horúce nie je. Stále som čakal, kedy to rozbalí, no bol taký tlmený, že to proste nerozbalil a plus mínus v polovici ho pre istotu zastrelili a bolo po paráde.

Áno. Titulnú mužskú postavu zastrelia v polovici filmu a už sa nevráti ani vo flashbacku.

A to, čo nezničia WTF scény, bizarné „papuánske“ herecké výkony, na škodu veci v úzadí držaný Laurie a likvidácia jeho postavy v strede príbehu, tak to definitívne zničia nezmyselné halucinogénne scény hlavnej hrdinky, v ktorých si samu seba predstavuje ako hrdinu románu Charlesa Dickensa, ktorým sú Briti posadnutí a štúdium ktorého literárneho diela som ja vysilene vzdal po pár stranách Olivera Twista.

Zostal nevydarený mix viacerých nosných tém, od klasickej učiteľskej drámy s charizmatickým mentorom cez náročnú dievčenskú pubertu po myšlienky o tom, že násilie je zlé. Tak si vyberte. Ale myslím si, že nech už si vyberiete čokoľvek, budete sklamaní.

Mr. Pip, Austrália | Nový Zéland | Papua Nová Guinea 2012, cca 116 minút

Réžia: Andrew Adamson. Scenár: Andrew Adamson (podľa novely Lloyda Jonesa). Hudba: Harry Gregson-Williams. Kamera: John Toon. Hrajú: Xzannjah Matsiová, Hugh Laurie, Kerry Foxová, Eka Darville a ďalší

............................................................................................................................

Môj spisovateľský web.

Môj FB profil.