Fri os fra det onde [6O %]
Dráma
Napísal Ivan Kučera   
Utorok, 25 Február 2014 03:00

Recenzia nórsko-dánsko-švédskej (trilerovej) drámy o zle v nás.

Tento film nie je založený na šokujúcich dejových zvratoch. Napriek tomu bude asi lepšie, ak sa recenzii vyhnete, ak ste ho ešte nevideli. Kvôli lepšiemu uchopeniu snímky sa musím venovať aj veciam, ktoré by sa dali označiť ako spoilery.

Dej sa odohráva v nudnom zaspatom mestečku, ktoré je plné zdanlivo normálnych a obyčajných ľudí. Žijú si svojimi dennodennými rutinnými starosťami a radosťami, ako je počiatok tehotenstva, zdravotné problémy so srdcom, alkoholizmus, rodinné problémy, výchova detí či deportácia cudzích občanov naspäť do ich (vojnového) domova. To posledné sa týka urasteného cudzinca Alaina (Bojan Navojec), ktorého miestni prichýlili a on sa im odvďačuje manuálnymi činnosťami, aby nemyslel na vyvraždenú rodinu.

Práve Alain má byť deportovaný domov. Krátky kšeft na pár minút mu v poslednej chvíli ponúkne miestny vulgárny primitívny alkoholik Lars (Jens Andersen). Je to šofér kamiónu, no opil sa až tak, že musí požiadať triezveho Alaina, aby kamión zaviezol do garáže.

V skutočnosti to urobil preto, aby na cudzinca hodil to, čo dnes poobede urobil: v nepozornosti na opustenej ceste kamiónom zrazil poštárku. Telo odhodil do trávy kúsok od cesty a myslel si, že ak Alaina dostane za volant a náhodou by neskôr niekto dával do súvisu mŕtvolu s kamiónom, hodí to práve na Alaina. Mestečko je vinou oslavy plné opilcov, telo je objavené, polícia tu nie je a tak sa spravodlivosť do vlastných rúk rozhodne zobrať starosta Ingvar (Mogens Pedersen). Alaina u seba ukryje Larsov vydarený brat Johannes (Lasse Rimmer) so svojou ženou Pernille (Lene Nystrømová) a ich dvoma deťmi. Ale dedinčania sa blížia...

O FRI OS FRA DET ONDE som pred pozretím vedel len to, že ho niektorí diváci prirovnávajú k STRAW DOGS Sama Peckinpaha (recenzia remakeu). Keďže mám rád hixploitation, film som si pozrel. Som spokojný? Ako sa to vezme.

Vlastne je to také dobré, ako s takým priemerným scenárom (zabitie policajtov, likvidácia nič netušiaceho doktora, morálny konflikt medzi manželmi) byť mohlo. Nečudoval by som sa, ak by tomu niekto dal 80% - nielen kvôli takmer až výnimočnej audiovizuálnej stránke (výprava, zvláštna hudba, pôsobivá kamera, výrazné „ksichty“), ktorú v tejto čisto neamerickej koprodukcii do veľkej miery zastupuje kameraman Dan Laustsen. Síce pôvodom Dán, no známym sa stal vďaka svojej vynikajúcej práci v Hollywoode (MIMIC, SILENT HILL).

Na strane druhej, keďže som videl desiatky hixploitationov, bol som prekvapený snáď len jedným menším zvratom na konci (keď sa ukáže, že s úmrtím poštárky to bolo tak trocha inak) a tým, ako vážne a zodpovedne berie režisér príbeh, ktorý je plný klišé a teda si možno ani nezaslúži byť braný zodpovedne. Film sa pokúša klamať telom. Myslí si, že ak ponúkne etický konflikt medzi manželmi, odďaľovanie útoku na nočný dom alebo motív „negrov v NAŠEJ dedine“, odlíši sa od ostatných hixploitationov. No v konečnom dôsledku zostáva úplne rovnakým hixploitationom, ako boli pred desaťročiami rokmi STRAW DOGS s Dustinom Hoffmanom. Čo asi nie je dobre.

Mám rád hixploitation, ale skôr mi vyhovujú hororovejšie odnože VYSLOBODENIE, PACH KRVI alebo séria TEXASKÝ MASAKER MOTOROVOU PÍLOU. Mám rád, keď sa dej odohráva v lesoch a na hrdinov poľuje skupina zmutovaných kanibalov. Potom ale existujú aj podstatne civilnejšie/„sociálnejšie“ odnože, v ktorých hrdinov v dedinskom prostredí ohrozujú obyčajní staromódni konzervatívni chlapi, ktorí vedia čítať a písať, no občas im prasknú nervy a vtedy nemajú problém niekoho zabiť, zakopať ho v lese a nemať výčitky svedomia. Okrem STRAW DOGS sem patrí napr. V TEMNOM LESE (právom zabudnutý kus s Garym Oldmanom z roku 2006) alebo bizarná KALVÁRIA s Philippeom Nahonom.

FRI OS FRA DET ONDE však nie je plnohodnotný hixploitation. Správny hixploitation je o tom, že do „kanibalskej dediny“ prichádzajú mestskí hrdinovia. Hrdina tohto filmu je ale obyvateľom dediny, takže sa z čisto technického hľadiska o „čistokrvný“ hixploitation nejedná (v STRAW DOGS bol Dustin Hoffman cudzinec).

Potešili ma herci, potešila ma „európska“ atmosféra (film som videl v pôvodnom znení s titulkami) a páčilo sa mi akčné finále, ktoré bolo drsnejšie, ako v STRAW DOGS. Musím tiež uznať, že jednotliví hajzli sú psychologicky dobre spracovaní a teda uveriteľnejší, ako kanibali z HORY MAJÚ OČI. Možno ale práve tlačenie na realistickú strunu mi prekážalo. Podobných ľudí som v živote stretol a teda som vedel, že sa nejedná o karikatúry. „Jednoduchí“ ľudia, ktorých jednoducho sfanatizujete, zmanipulujete a urobíte z nich primitívne krvilačné zvieratá, túžiace po krvi, existujú. Preto mi pozeranie tohto filmu nespôsobovalo takú „radosť“, ako VYSLOBODENIE alebo PACH KRVI. Pôsobilo na mňa ako ťažké jedlo, ktoré vám leží v žalúdku.

Hoci si všímam logické kraviny (VNÚTRI, JAZERO SMRTI), tu to boli len drobnosti. Napríklad domácnosť vybavená jediným mobilom (žiadnou pevnou linkou) alebo zlosynovia v závere určite mali viac benzínu, no po prvom nevydarenom pokuse to vzdali. Zaujalo ma aj to, ako rýchlo dokázal hrdina sám bez pomoci detí či manželky zatĺcť okná (pričom vonku bolo aspoň desať ľudí, ktorí sa dnu mohli kedykoľvek oknami dostať) a koľko obrovských lát na zadebnenie okien mal náhodou po ruke. Nepáčil sa mi ani koniec, keď som sa nedozvedel, ako sa to vlastne celé skončilo. Bol súdny proces alebo telá zahrabali, rozišli sa a tvárili sa, že sa nič nestalo?

Film nakrútil Dán Ole Bornedal. Možno si spomínate, že sa v roku 1997 pokúsil uchytiť v Hollywoode, keď v produkcii problematických bratov Weinsteinovcov nakrútil hororový triler s Ewanom McGregorom STRÁŽCA MŔTVYCH (v skutočnosti to bol remake jeho vlastného filmu z roku 1994). Film sa vydaril len čiastočne, pretože podľa všetkého trpel zákulisnými problémami, keď americkí producenti dostali do rúk hotový film, s ktorým neboli spokojní a zrejme došlo k prestrihaniu proti vôli režiséra. Ten sa v neznámom hollywoodskom svete nevedel/nedokázal/nechcel brániť a radšej sa vrátil domov. Z jeho „tunajšej“ filmografie som kedysi videl nudnú DINU (2002) s Gérardom Depardieuom a až v roku 2012 dnešný film.

Fri os fra det ond, Dánsko | Švédsko | Nórsko 2009, cca 100 minút

Réžia a scenár: Ole Bornedal. Hudba: Johan Liljedal, Stefan Nilsson. Kamera: Dan Laustsen. Hrajú: Lasse Rimmer, Lene Nystrømová, Mogens Pedersen, Jens Andersen, Kim Kold, Bojan Navojec a ďalší