Hudba môjho srdca [4O %]
Dráma
Napísal Ivan Kučera   
Streda, 06 November 2013 03:00

Recenzia drámy Wesa Cravena a Meryl Streepovej o učiteľke hudobnej výchovy.

Snímka spadá do pod-žánru učiteľských, kam patria PÁNU UČITEĽOVI S LÁSKOU so Sidneym Poitierom, TRIUMF: PRÍBEH RONA CLARKA s Matthewom Perrym alebo NEBEZPEČNÉ MYŠLIENKY s Michelle Pfeifferovou. Teda drám, v ktorých sa svojrázny učiteľ, či už ženského alebo mužského pohlavia, chopí triedy všeobecne podceňovaných žiakov a dovedie ich k triumfálnemu, fenomenálnemu uznaniu. Väčšinou sa jedná o „drámy s ponaučením“, ale o širokom rozptyle tohto pod-žánru dostatočne vypovedá fakt, že doňho patria aj „úplne odlišné“ projekty, napr. paródia s Jonom Lovitzom BLÁZNIVÁ ŠKOLA, brutálny triler 187 so Samuelom L. Jacksonom alebo komediálna ŠKOLA RO(C)KU s Jackom Blackom.

Prvé, čo niektorých z vás na tomto filme zaujme, ak nie rovno zarazí, je meno režiséra. Nie, nie je to žiadny omyl. Naozaj je to TEN Wes Craven. Spolu s Johnom Carpenterom, Steveom Minerom či Seanom S. Cunninghamom jeden z najslávnejších amerických hororových režisérov. V 70-tych a 80-tych rokoch budoval hororové pod-žánre exploitation (THE LAST HOUSE ON THE LEFT), hixploitation (HORY MAJÚ OČI) a slasher (NOČNÁ MORA V ELM STREET). Jeho tvorbu pozná aj mladá generácia divákov, pretože všetky zo spomenutých hororov sa dočkali remakeu. Ďalej mu vo filmografii nájdete ĽUDÍ SPOD SCHODOV, UPÍRA V BROOKLYNE, SHOCKERA, SMRTIACE WOODOO alebo NOVÚ NOČNÚ MORU. Je to mix fakt zlých béčok, fakt kultových filmov a fakt snaživých priemerov.

Osobne mám Wesa rád napriek tomu, že (pomerne logicky vzhľadom na vek) posledné roky nie je vo forme. Komorný lietadlový NOČNÝ LET sa mi síce páčil, ale VEZMI SI MOJU DUŠU bolo hrozné a VRESKOTOM 4 si to u mňa prekvapivo nevyžehlil. Nevraviac o jeho zlej scenáristickej (PULZ HRÔZY) a produkčnej (DRACULA 2000, klaunovský horor KARNEVAL DUŠÍ, vojenské HORY MAJÚ OČI 2 Martina Weisza) práci. Napriek tomu ho mám rád a keď zomrie, bude mi za ním smutno.

S HUDBOU MÔJHO SRDCA som sa prvý raz stretol prostredníctvom kratučkej recenzie v Cineme, kde dostala 80%. Napriek tomu som si ju, hoci je vyrobená v roku 1999, prvý raz pozrel až v polovici roku 2013. Kým iní hororoví/Wesovi fanúšikovia z predstavy, že si to pozrú, dodnes majú nočné mory, v ktorých ich týra Meryl Streepová hrou na husle, ja som sa určitým spôsobom tešil. Melodráma podľa skutočných udalostí o učiteľke od jedného z najslávnejších hororových tvorcov? Sem s ňou!

Dokonca som sa tešil na Cravenovu réžiu. Viem, že komediálni herci sú výborní v drámach a myslel som si, vlastne som si tým bol takmer istý, že rovnaké je to s hororovými režisérmi. Ono to ale asi nie je až taká pravda. Asi je dobre, že Wes nakrúca horory a nie melodrámy. Mohlo by sa zdať, že ho k réžii niekto v štúdiu rafinovane „nanútil“, ale skutočnosť je taká, že to bol práve Wes, kto rafinovane do vzniku tohto filmu nanútil štúdio resp. producentov Weinsteinovcov.

Vec sa totiž mala tak, že Craven mal za sebou úspechy s prvými dvoma VRESKOTMI a Weinsteinovci od neho chceli tretí. Jemu sa doňho ale nechcelo. No pohol rozumom a nakoniec im predostrel takýto návrh: urobím trojku, ak mi dáte 27 miliónov na HUDBU MÔJHO SRDCA. Weinsteinovci súhlasili a nakoniec boli všetci spokojní. Wes si vyskúšal réžiu nehororovej snímky, Meryl Streepová získala ďalšiu oscarovú nomináciu a Weinsteinovci dostali nielen desiatky miliónov dolárov na tržbe VRESKOTU 3, ale tiež si do svojho portfólia mohli pripísať ďalšiu ambicióznu drámu bažiacu po Oscaroch (snímka bola okrem Streepovej nominovaná na Oscara aj za najlepšiu pieseň, ale nakoniec nezískala žiadnu sošku).

Bohužiaľ, Wesova réžia mi pripadala nepresvedčivá a ťažkopádna. Akoby to ani nebol on. Očakával som absolútne suverénnu, sebavedomú prácičku. No dostal som niečo dosť zadýchané a až nezdravo rutinné. Celé to vyzerá ako nízkorozpočtová televízna dráma na stredu večer (prípadne utorok). Streepová ma otravovala, ostatní herci boli do počtu a niektoré scény mi pripadali skôr tak, že zlí producenti prinútili dobrého hororového režiséra nakrútiť drámu bez krvi a on v mene pomsty nakrútil paródiu, ktorá hrá na city diváka. Niektoré pasáže sú také dojemné, až je to trápne.

Je pravda, že po hodine dôjde k prekvapivému zvratu a dej sa posúva o desať rokov dopredu. Vďaka tomu si Craven so Streepovou mohli dovoliť celkom príjemné dojímanie diváka (na scénu prichádzajú prví žiaci, už dospelí mladí ľudia). No akosi to stále nie je ono.

Prostredie, v ktorom sa dej odohrával, mi pripadalo romantizované. Stále som si hovoril, že takto by to v skutočnosti nefungovalo. Osamelá žena s dvoma malými deťmi v temnej štvrti plnej každodenného násilia? „V skutočnosti“ by Streepovú v prvý večer znásilnil gang agresívnych černochov, syna by uniesli pedofili, psa zjedli bezdomovci a nakoniec by možno niekto znásilnil riaditeľku školy. A tá banda, čo Streepovej robila dom? Tak tá by ju po prvých troch dňoch vykradla. V lepšom prípade. A keď by týmto chlapíkom Streepová dala výpoveď, večer by si ju našli, zmlátili by ju do bezvedomia a odrezali jej hlavu. Craven občas ponúkne niečo drsnejšie (smrť jedného zo žiakov, nožík nájdený u žiakov), ale je to skutočne len občas. Akoby si vyložene chcel oddýchnuť od krvi a smrti a tak to sem nedal. Problém je v tom, že si myslím, že sem násilie patrilo možno ešte viac, ako do jeho hororov. Ak chcel príbeh bez násilia, mal dej umiestniť na súkromnú renomovanú súkromnú univerzitu a nie do „zlej štvrte“ (áno, viem, že film je inšpirovaný skutočnými udalosťami).

Scenár mi pripadal zjednodušujúci a zaliečavý. Vôbec sa nečudujem, že Akadémia ho ani len nenominovala za najlepší scenár či nedajbože film. Skrátka na to nemal. Ani chalani od Zlatého glóbusu neboli povoľnejší; snímku nominovali „len“ za najlepší ženský herecký výkon v dráme.

Streepová mi pripadala nesympatická. Hoci obvykle s ňou nemávam problém resp. som s ňou nemával problém v jej filmoch zo 70-tych a 80-tych rokov, v posledných desaťročiach je to s ňou ťažšie (MANDŽUSKÝ KANDIDÁT, DIABOL NOSÍ PRADU). Mať takúto mamu, asi sa ako ročný dobrovoľne zadrhnem cumlíkom. No Kieran Culkin (Macaulayho mladší brat) to ako jeden z jej synov zvláda v pohode. Ďalšie party dostali riaditeľka Angela Bassettová (UPÍR V BROOKLYNE, ZVLÁŠTNE DNI, KONTAKT), slizký milenec Aidan Quinn (LEGENDA O VÁŠNI, Branaghov FRANKENSTEIN) a fotografka Jane Leevesová (fyzioterapeutka Daphne z „Frasiera“).

Music of the Heart, USA 1999, cca 124 minút

Réžia: Wes Craven. Scenár: Pamela Grayová. Hudba: Mason Daring. Kamera: Peter Deming. Hrajú: Meryl Streepová, Aidan Quinn, Angela Bassettová, Jane Leevesová, Kieran Culkin, Jay O. Sanders, Gloria Estefanová a ďalší