Taxikár [8O %]
Dráma
Napísal Ján Janočko   
Pondelok, 21 Október 2013 03:00

Recenzia kultového filmu z roku 1976.

New York. Sedemdesiate roky. Temnou nocou sa premáva taxikár Travis Bickle. Vojnový veterán z Vietnamu nie je na pohľad ničím výnimočný chlap. Pracuje, aby mal z čoho platiť účty a svojím správaním nevzbudzuje pohoršenie. Desivé zážitky a neschopnosť sa zaradiť do bežného života však spúšťajú v jeho hlave desivé myšlienkové pochody. Možno nechce patriť medzi obyčajných občanov Spojených štátov. Možno chce dokázať niečo viac, než len vysedávať celý deň v kinách pre dospelých...

Martin Scorsese je režisér, ktorého poznávacím znamením (hlavne v minulom storočí) je pochmúrna atmosféra, nesúca sa celým filmom. Celý TAXIKÁR je presne taký. Nočné ulice pôsobia deprimujúco, čo v kombinácii s výpoveďami hlavného hrdinu pri „obchôdzkach“ po Brooklyne či Bronxe v divákovi vytvára súcitný pocit s Robertom De Nirom (JACKIE BROWNOVÁ, MACHETE). Ten sa kvôli postave muža dopravujúceho zákazníkov z bodu A do bodu B sám stal v rámci prípravy na nakrúcanie taxikárom. Celý mesiac sa vozil ulicami „Veľkého jablka“. Okrem toho študoval psychické poruchy. O jeho bravúrnom výkone snáď ani nemá cenu hovoriť. Nečudo, že práve on sa stal v nasledujúcich rokoch dvorným hercom režiséra Scorseseho (ZÚRIACI BÝK, MAFIÁNI, KRÁĽ KOMÉDIE). Za zmienku však stojí aj výkon mladučkej Jodie Fosterovej (MLČANIE JAHNIAT, ZNÁSILNENIE) v postave Iris, mladej prostitútky, ktorú sa snažil hlavný hrdina napraviť. Takisto ma zaujal (a na prvý pokus som ho nespoznal) Harvey Keitel (GAUNERI, PULP FICTION: HISTORKY Z PODSVETIA) v „štýlovom“ oblečení ako pasák.

Snímka sa v celej dĺžke trvania venuje jedinej dejovej línii – prerodu muža, ktorý zažil zverstvá vojny, na pomätenca, ktorého ničí nešťastná láska a prílišná „obyčajnosť“, aká sa od neho v spoločnosti očakáva. Miesto toho, aby sa De Nirova postava snažila nájsť si inú prácu, Travis Bickle siahne po radikálnejšom riešení. Vražda prezidentského kandidáta sa stane jediným cieľom narušeného človeka, ktorý sa neštíti vyrábať si vlastné „zlepšováky“ na zbrane, ktoré by mohol použiť. A rozhovory „so svojou osobou“? Nič zvláštne... Hláška „You Talkin´ To Me?“ sa svojho času v istom rebríčku „najsilnejších“ hlášok v histórii kinematografie ocitla v prvej desiatke. Robert De Niro pri nakrúcaní údajne improvizoval. Jeho štúdium psychopatov ho viedlo k vytvoreniu a preneseniu tejto krátkej vety, ktorá sa ale vryla do pamäte asi každému, kto film videl a páčil sa mu. Táto scéna na mňa urobila veľký dojem. Možno najväčší z celého filmu. No ani záverečná scéna v mnohom nezaostáva. V tomto prípade to však vyzerá, ako keby v literárnom diele prebral úlohu rozprávača autor. Hlavná postava rozpráva celý príbeh až do momentu, keď skončí prestrelka a my sme svedkami pohľadu na izbu plnú krvi. Pohľad zhora naznačuje veľa, ale dohromady nepovie nič.

Čo povedať k záveru? Bol zmätený. Ale nie zlý. Nie je jasné či to, čo bolo v poslednej časti TAXIKÁRA, bolo skutočné alebo to bolo... ja neviem, dostal sa Travis do kómy alebo zomrel? Ťažko povedať stopercentne, „čo presne tým básnik chcel povedať“.

Snímku som mal možnosť vidieť na jednej z hodín na mojej škole. Reakcie študentov boli... no, slušne povedané... negatívne. Na mňa však zapôsobila. Celý čas som sa, napriek tomu že film nebol vtipný ani akčný, nenudil. Atraktívne prostredie v kombinácii so skvelými hereckými výkonmi hodnotím štvorpätinovým hodnotením.

TAXIKÁR je kult. Aj keď s hodnotením mnohí nebudú súhlasiť, mňa film zaujal. Ale či by som si ho pozrel ešte raz? Nie som si istý...

Taxi Driver, USA 1976, cca 113 minút

Réžia: Martin Scorsese. Scenár: Paul Schrader. Hudba: Bernard Hermann. Kamera: Michael Chapman. Hrajú: Robert De Niro, Jodie Fosterová, Albert Brooks, Harvey Keitel, Peter Boyle, Cybill Shepherdová a ďalší