Kon-Tiki [6O %]
Dráma
Napísal Ivan Kučera   
Piatok, 27 September 2013 04:00

Recenzia rekonštrukcie šialených skutočných udalostí legendárneho Thora Heyerdahla.

Začnem trocha zoširoka, ale asi je to v tomto prípade nutné.

Upozornil by som vás, že recenzia obsahuje spoilery, ale KON-TIKI vznikol na základe skutočných udalostí, takže ide skôr o históriu, než o spoilery.

KON-TIKI bol nominovaný na Oscara v kategórii najlepší film v cudzom jazyku. Pochádza z koprodukcie Nórska, Veľkej Británie, Dánska, Nemecka a Švédska. Medzi producentmi nechýbali také nepravdepodobné mená, ako Brit Jeremy Thomas (producent úchylných filmov Davida Cronenberga) a Nór Harald Zwart (režisér druhého RUŽOVÉHO PANTERA so Steveom Martinom, ZAČALO SA TO JEDNEJ HORÚCEJ NOCI a remakeu KARATE KID). Réžie sa chopila nórska dvojica Joachim Rønning a Espen Sandberg. Ťažko sa verí tomu, že v roku 2006 obaja páni nakrútili nevtipný komediálny western z dielne Luca Bessona SEXI PISTOLS so Salmou Hayekovou a Penélope Cruzovou.

KON-TIKI vznikol na námety skutočných udalostí. V 40-tych rokoch 20. storočia sa mladý nórsky antropológ, zoológ, archeológ a extrémista Thor Heyerdahl (1914 – 2002) stal živou legendou po tom, čo zorganizoval šesťčlennú (ak nerátame papagája) čisto mužskú výpravu, ktorá za cca 100 dní preplávala cca 7000 kilometrov z Južnej Ameriky do Polynézie na Kon-Tiki.

Kon-Tiki je plavidlo (plť) z drevených brvien. Hoci Thorovi radili, že keď už to má urobiť, nech drevo zviaže kovovými drôtmi (alebo spojí skrutkami či klincami), on tieto „civilizačné“ riešenia odmietol s tým, že kedysi to tak domorodci nerobili (lebo neexistovali kovové drôty, skrutky ani klince) a tak to neurobí ani on. Konkrétne Thorovi išlo (v skratke) o to, aby dokázal, že polynézske ostrovy teoreticky mohli dávno pred Kolumbom objaviť domorodci z Južnej Ameriky. Bez „moderných“ lodí. To je dôležité, pretože vzdialenosť medzi Polynéziou a Južnou Amerikou bola relatívne gigantická. Takže nečudo, že skoro každý z vedeckej oblasti jeho názory nezdieľal alebo nimi rovno opovrhoval alebo sa im „len“ vysmieval.

Hoci to môže bežnému laikovi znieť nudne, výprava bola jedným veľkým bláznovstvom, pri ktorom posádke hrozila každodenná smrť v lepšom prípade utopením (Thor nevedel plávať), v horšom žralokmi. Nevraviac o ponorkovej chorobe, keďže plavidlo bolo malé a plavba trvala niekoľko mesiacov.

Výprava sa počas svojej plavby nakrúcala, následne z tohto materiálu vznikol v roku 1950 nórsko-švédsky cca 77-minútový film KON-TIKI (u nás známy aj pod názvom V ZNAMENÍ KON-TIKI) a získal Oscara za najlepší dokument.

Nakoniec to dokázali, nikto nezomrel (ak nerátame úbohého papagája... ale v skutočnosti zomrel inak, ako je ukázané v snímke), neprišiel o nohu a na plavidle (podľa všetkého) nedošlo k žiadnym mimoriadne brutálnym prejavom ponorkovej choroby (všetci dobre vedeli, do čoho idú).

Dá sa podľa tohto nakrútiť takmer dvojhodinový film, dvojnásobne ak prvú hodinu netvoria flashbacky do Thorovho (nemýliť s týmto pánom) detstva, ale pomerne rýchlo po úvodných titulkoch sa začne stavať Kon-Tiki, pričom po úspešnom doplávaní cieľa nenasleduje žiadny trištvrte hodinový epilóg o tom, ako Thorova plavba zmenila svet, ale záverečné titulky? Dá sa podľa TOHTO nakrútiť ZAUJÍMAVÝ dvojhodinový film?

Teoreticky áno. KON-TIKI nie je žiadny malér. Už samotná téma je niečo, čo musí automaticky fascinovať každého, kto cíti pokoru pred prírodou. Herecký predstaviteľ Thora Pål Sverre Hagen nie je veľmi sympatický, ale ono ani skutočný Thor taký zrejme nebol. Hoci robil neuveriteľné veci, miestami to hraničilo s posadnutosťou, ktorej neváhal obetovať svoj súkromný/intímny život. Nie je to ale našťastie ani žiadny psychopat Ahab z „Bielej veľryby“.

Bohužiaľ, snímka to nakoniec nezvládla na 100% a hoci som jej chcel dať 80%, nemôžem. Je nudná. Herci nemajú šancu vyložene strhnúť (najznámejšou tvárou je prakticky neznámy Gustaf Skarsgård, syn Stellana) a výprava sa obmedzila na už po desiatich minútach monotónne more. Tvorcovia našťastie nemystifikovali a držia sa reality. Takže na plavidle nevypukne kanibalizmus ani nič podobné. Neexistuje teda takmer žiadne napätie, snáď len s výnimkou pasáže so žralokmi. Tie vyzerajú nádherne a tvorcom sa podarilo pár husárskych fígľov (v podstate pozoruhodne nakrútená „pomsta“). Žraloky ale rozhodne nie sú prítomné vo väčšine filmu. Majú skôr cameo.

Ďalšou výraznou scénou je tá s gigantickým veľrybím žralokom (teoreticky je pre človeka nie nebezpečný), ale inak ako rozmýšľam tak rozmýšľam na nič ďalšie vyložene strhujúce si nespomínam. Odkedy hrdinovia vyplávajú, až po cieľ plavby, väčšinou len sedia na Kon-Tiki a rozprávajú sa (niekedy ale ani to nie). Pokúšajú sa nadviazať telegrafické spojenie, občas sa takmer pobijú, ale nič vyložene vyhrotené. Niektoré postavy majú nábeh na niečo viac, ale paradoxne to nie je hlavný hrdina Thor. Scenáristi až príliš ledabolo a letmo rozoberajú jeho posadnutosť, čo je asi škoda, ale možno to bol ich zámer.

Občas ma to strhlo, občas ma to dojalo a určite sa mi to páčilo viac, ako relatívne podobný PÍ A JEHO ŽIVOT (tiež 2012). Práve väčšia realistickosť ma zaujala viac, ako neveľmi dobre nakrútená rozprávkovosť Anga Lee. Ale nebol to ani taký zázrak, ako som čakal.

P.S. – Čo je na tom najvtipnejšie? Asi to, že obaja režiséri budú nakrúcať ďalších/piatich PIRÁTOV KARIBIKU. Podľa mňa až TO bude dobrý námorný film. Ak k tomu teda ale vôbec dôjde. Len pred niekoľkými dňami štúdio Disney totiž vyrukovalo s informáciou, že scenár je zlý a musí sa prepísať. Premiéra sa teda presunula až na vzdialený rok 2016. Bohvie, či dovtedy budú mať páni režiséri chuť čakať.

Kon-Tiki, Nórsko | Veľká Británia | Dánsko | Nemecko | Švédsko 2012, cca 118 minút

Réžia: Joachim Rønning, Espen Sandberg. Scenár: Peter Skavlan, Allan Scott. Hudba: Johan Söderqvist. Kamera: Geir Hartly Andreassen. Hrajú: Pål Sverre Hagen, Anders Baasmo Christiansen, Tobias Santelmann, Gustav Skasrgård, Agnes Kittelsenová a ďalší