Fantázia
Časopisy
Napísal Ivan Kučera   
Utorok, 30 August 2011 04:00

Článok o časopise „Fantázia“ (1997 – 2011).

PROLÓG

Nulté číslo „Fantázie“ vyšlo v roku 1997. O prispievanie som sa snažil ešte myslím okolo roku 2001. Vtedy som šéfredaktora Ivana Aľakšu oslovil s otázkou, či by som v časopise nemohol publikovať filmové recenzie. Pamätám si, že som klepal na starom železnom písacom stroji recenziu na MUŽOV V ČIERNOM 2 (viď. listáreň č. 3/2002), strčil ju do OBÁLKY a poslal POŠTOU. Nakoniec z toho ale nič nebolo. Vtedy.

DISKRIMINOVANÝ HOROR

Časopis sa venoval predovšetkým fantasy a sci-fi. Z týchto žánrových oblastí pochádzali poviedky a články (o filmoch, seriáloch, komiksoch, literatúre...). Horor až také šťastie nemal. Aj keď so mnou asi mnohí nebudú súhlasiť, bol odsúvaný na vedľajšiu koľaj (recenzie typu UNDERWORLD 2, čo je skôr akcia, než horor, rátam len čiastočne).

Hororové poviedky sa objavovali zriedka; za celú existenciu časopisu ma zaujala jediná. „Hmlisko“ Jozefa Kariku. Ak sa aj objavili iné hororové poviedky, degradovali žáner na čvachtajúce črevá. Horor má veľa podôb. To je pravda. Ale aj tak bola škoda, že ak sa raz za sto rokov objavila hororová poviedka, nemala s vážnosťou veľa spoločného. Nie je nič horšie, než keď horor neberú vážne ľudia, ktorí ho tvoria. Aby toho nebolo málo, ak sa objavili hororové články (napr. filmové), vyskytli sa v nich základné chyby (hixploitation a slasher naozaj nie sú to isté, majú určité spoločné znaky, ale mnohé ďalšie sú diametrálne odlišné: alebo vám VRESKOT a VYSLOBODENIE Johna Boormana pripadajú ako podobné filmy?).

Raz za čas sa objavil robustnejší text. Dokonca taký robustný, že sa musel uverejniť na pokračovanie. Ale bolo to naozaj nečasto... a je otázne, či je séria VOTRELEC viac horor alebo sci-fi (ku kyselinovej sérii sa „Fantázia“ po rokoch nepriamo vrátila originálnym rozhovorom s kultovým dizajnérom prvej časti, kontroverzným H.R. Gigerom). Ako fanúšikovi hororu mi chýbali veľké články. Giallo v priebehu desaťročí. Slasher v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch 20. storočia. Kráľovné vyvražďovačiek. Najznámejšie duchárske horory. Osem pravidiel, ako prežiť zvierací horor...

DVAJA ŠÉFOVIA

Od začiatku (teda od r. 1997) do r. 2005 bol šéfredaktorom Ivan Aľakša. V roku 2005 časopis skrachoval (i keď Ivan používal skôr výraz „hibernácia“). Už nasledujúci rok bol ale oživený a na scénu nastúpil nový šéfredaktor, Juraj Malíček. Ivan s časopisom naďalej zostal spojený ako vydavateľ (prvé číslo, ktoré vydal, bolo 2/1998, v roku 1997 bol vydavateľom časopisu jeho otec).

Ivan zostal spojený s časopisom zároveň ako organizátor poviedkovej súťaže Cena Fantázie, ktorá ale so samotným časopisom ZASA AŽ TAK veľa spoločného nemala. Hoci ani s týmto niektorí nebudete súhlasiť, k názoru ma vedie fakt, že súťaž bola vyhlasovaná aj v rokoch, v ktorých „Fantázia“ nevychádzala. Tento názor potvrdzuje situácia z roku 2011, kedy už časopis nevychádzal, no súťaž pokračovala.

Ale aj pod Jurajovým velením časopis skrachoval. ZNOVA začal vychádzať (ZASA s Jurajom ako šéfredaktorom) v roku 2008. Definitívne krachol v roku 2011.

Osobne si myslím, že pod Ivanovým vedením bol časopis konzervatívny. Juraj ho pomaľoval veselými vizionárskejšími farbami, ktoré spolu občas neladili, občas kričali, ťahali oči, buntošili po polnoci, no bol to cirkus, ktorý bavil a ktorý budeme s odstupom desaťročí zrejme hodnotiť ešte o čosi pozitívnejšie, než Ivanovu víziu, hoci bez nej by samozrejme fenomén „Fantázie“ nebol.

Vždy som mal pocit, že Ivan a Juraj sa k sebe vôbec nehodia. Juraja som v živote nikdy nestretol a Ivana na tri minúty a bol som opitý (hovorí sa, že mi vytŕhal umelohmotný pohár s pivom z ruky, aby som nepil, v skutočnosti mi ho ale len PRELOŽIL, aby som nepolial notebook). V skutočnosti sa však k sebe hodili. Ako dodal Ivan, „v posledných rokoch, teda 2010 – 2011, sa ´Fantázia´ blížila najviac podobe, v akej by som si ja takýto časopis predstavoval, takže s Jurajom Malíčkom sme v tomto boli práveže na jednej vlne.“

PÍŠEM PRE FANTÁZIU!

Studený začiatok roka 2008. Bol som rok bez práce. Rok, vyplnený zúfalým Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, príšernými brigádami a hnusnými zamestnaniami, v ktorých som vydržal maximálne dva týždne a ak by som mal pušku, radšej by som si strelil do hlavy, ako sa na čo i len jednu 12-hodinovú šichtu vrátiť.

Bolo to zlé obdobie, ktoré ma s Rižom vyhnalo za prácou do Anglicka. Mali sme zberať pór v Ketteringu. Najskôr nás oklamala (o 4.000 korún) firma, sprostredkujúca danú prácu a to paradoxne napriek tomu, že som si osobne bol na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny overiť, či je v poriadku. Po prílete do Birminghamu nás špinavý Ind previezol do depresívneho Ketteringu. Tu sme zažili peklo kvôli feťákom, pôsobiacich dojmom, že nám s nimi nebude dobre. Tak sme radšej na vlastnú päsť zdrhli do v rámci možností charizmatického Leicestru, k pankáčom Stonymu, Gunsmokeovi, Palimu, Palimu a Rudymu. Boli sme síce zaregistrovaní v agentúre, ktorá nám mala dohadzovať za percentá z našich výplat robotu, jednalo sa o poľskú agentúru, takže samozrejme uprednostňovala tento šušlavý národ, ktorý by si, ako som sa presvedčil v Asde na vlastné oči, nechal pre libru navyše vyvŕtať do mozgu dieru. Keď sme agentúru omylom takmer položili na kolená, radšej sme sa vrátili domov. To je ale iný príbeh. Popri tom sme sa v meste zabávali v tamojšej knižnici, kam sme chodili na internet.

Práve prostredníctvom e-mailu ma oslovila Aneta Čižmáriková. Dala mi echo, že sa MOŽNO pripravuje „nová Fantázia“ a že by nemuselo byť od veci skúsiť sa ponúknuť. Tak som sa ponúkol. Keď som sa vrátil na Slovensko, ešte koncom toho roka (č. 3/2008) som si v schránke našiel výtlačok s mojím prvým článkom.

Pod Jurajovým vedením sa časopis výrazne pretransformoval z pôvodného „extrémneho žánru pre pár najextrémnejších slovenských fanúšikov“ na zmes pop-kultúry. Zmenil sa aj vzhľad – obyčajný papier vystriedala tvrdšia obálka a kvalitný lesklý papier, príjemný na dotyk.

PROBLÉMY BYŤ FILMOVO AKTUÁLNY

Juraj, ktorého nástupom (od č. 1/2006) bola v časopise posilnená pozícia stolových a počítačových hier, soundtrackov a seriálov, urobil možno najrozumnejšiu vec, akú mohol: snažil sa predať fantastické žánre mase bez toho, aby ich zapredal.

I tak som ale z článkov mal niekedy pocit, že ich píšu zažratí fanúšikovia sci-fi pre zažratých fanúšikov sci-fi. Prejavovalo sa to napr. v naivných recenziách na sci-fi a fantasy filmy – recenzie písali ľudia, ktorým stačilo k „sci-fi uspokojeniu“, že vo filme lieta vesmírna loď (a vo fantasy behá elf).

Juraj sa našťastie nebál ani rozporuplnejších článkov. Netvrdím, že môj článok k filmovým TRONOM bol najlepší na svete. Iné časopisy a webové stránky by ho však neuverejnili: príliš pochyboval o fenoméne TRON, príliš sa pýtal, či to bude niečo zaujímavé, niečo viac, než prehliadka trikov.

Nastúpil som číslom 3/2008 a bolo z toho 23 článkov. Čo dodať... Bavilo ma to. „Fantázia“ ale vždy mala filmový problém. Nemohla byť už aktuálna. Vychádzala nepravidelne a ak sa v mesiaci apríl mal v kinách objaviť očakávaný fantasy film a ona vyšla koncom marca, mohla o ňom priniesť nie recenziu, keďže film ešte nikto nevidel, ale len preview. A keď najbližšie nové číslo vyšlo dajme tomu v máji, recenziu už nemalo zmysel uverejňovať, lebo si film už aj tak všetci stiahli. Viem, že to bol problém, ktorý má v podstate každý časopis, ale aj tak som ho musel spomenúť. Problém je problém.

KOMIKS

Síce sa písali recenzie na grafické romány (v starších číslach napr. o komiksovom veľdiele „Z pekla“ recenziu písal sám Juraj Malíček, zrejme ešte netušiaci, že by raz mohol byť šéfredaktorom daného časopisu), ale chýbalo mi uverejňovanie pôvodných slovenských kratších komiksov.

Raz za čas sa niečo našlo (na ukážku zavítal dokonca Hellboy), no ako som tak listoval starými číslami, jednotlivé uverejnené komiksy boli alebo nekvalitné alebo kvalitnejšie, no kratučké (cca dve strany). Škoda, že časopis nemal aspoň na ôsmych stránkach v každom čísle poriadny komiksový príbeh. Na vine sú, ako inak, peniaze; časopis má na komiks vyššie náklady, než na obyčajný text (alebo ilustráciu). Navyše autorov komiksov treba zaplatiť.

EPILÓG

Ak by sa aj nebodaj časom objavil časopis, podobný „Fantázii“, bude porovnávaný s „Fantáziou“, ktorej posledným číslom bolo číslo 1/2011. Paradoxne skončila jedno číslo po tom, čo vyšvihla cenu z pôvodných 2,20 eur na 3,20. Jej zákulisné problémy, ktoré však zavadili i o čitateľov, by sa asi dali zhrnúť do vety „priestor na nápady bol, ale občas neboli ľudia a dosť často neboli peniaze“.

Ak niečo vychádza 15 rokov, asi by mohla byť reč o fenoméne. Myslím, že z „Fantázie“ sa časom stane podobný fenomén, akým pre mnohých z nás dnes sú komiksové „Bublinky“, hoci už od polovice deväťdesiatych rokov 20. storočia nevychádzajú.