Bruce Willis
Biografie
Napísal Ivan Kučera   
Streda, 26 August 2009 10:30

Najplešatejší idol našich mám, vzor našich otcov a pre nás náhradný otec, hoci máme vlastných a lepších. Patrí medzi ikony akčného žánru, ktoré žáner nikdy nepotrebovali.

Hoci je dnes jeho tvár notoricky známa na celom svete a dnes si Bruce, kamarátsky prezývaný Veľký Plešatý, získal už aj divákov, ktorí už konečne pochopili, že bez neho to nejde (respektíve ide, ale nie je to sranda), boli doby, kedy ho väznila televízna obrazovka. Určite viete, že ak vás väzní televízna obrazovka, ste slávny a bohatý, ale ak chcete trhnúť kariéru v celovečerných hitoch, spravidla sa o to môžete snažiť. Aj sa snažíte. A snažíte a snažíte. Ale nemáte šancu. Pre ľudí budete navždy špeciálny agent Fox Mulder, prípadne Snoopy. Len zopár amerických ľudí sa dokázalo prebojovať z úspešného seriálu na strieborné plátna. Okrem Johnnyho Deppa či Georgea Clooneyho to dokázal i Veľký Plešatý.

Narodil sa 19. 3. 1955 v nemeckom meste Idar-Oberstein, ale nie je žiadny Nemec; proste v krajine slúžil vojenčinu jeho otec, spoznal sa s Bruceovou budúcou mamou a tu Brucea, nuž splodili. A neposedný chlapček sa tu narodil. Je teda taký Nemec, ako Mel Gibson Austrálčan.

Žiadna herecká kariéra ho však podľa vlastných slov nečakala. V škole hrával v predstaveniach, ale údajne iba preto, aby sa – paradoxne práve týmto ostrým spôsobom – zbavil koktania. Keď sa rodičia rozviedli, nemal ani osemnásť, vzbúril sa. Nerozbíjal ani nekradol. Odišiel z domu a robil bezpečnostného agenta v atómovej elektrárni. Až časom prešiel na stranu umenia. Ale nie hereckého. Hudobného. Hral na harmoniku. V druhej polovici 80. rokov 20. storočia vydal dva albumy, ale nakoniec uprednostnil film.

Postupne prišlo najskôr divadlo, potom reklamy a následne zaujal v komediálne romantickom kriminálnom seriáli „Mesačný svit“. V ňom mu ešte rástli vlasy (!) a roztopašne si doberal krásnu, navonok chladnú kolegyňu Cybill Shepherdovú. Malo to niečo do seba, lebo Bruce sa už vtedy vedel neprepožičať sprostým scenárom a už vtedy ukázal, že mu nie sú cudzie síce ani akčné scény, ale ani humor. Osobne si totiž myslím, že jeho devízou nie sú svaly ani kaskadérske výkony. Nič z toho nemá nijaké extra extra extra. Iste, určite je fajn, že vie bosý vystrieľať samopalom mrakodrap plný teroristov a na dôvažok vlastným telom preraziť celoplošné okno (skočiac doňho, držiac sa požiarnickej hadice, z dvadsiateho poschodia). Ale jeho hlavným plusom je lišiacky úškrn, talent vychutnať si až na koreň hlášku a ešte je tu jeden dôležitý poznávací rys. Nebojí sa krvácať, plakať, sklopiť hlavu a byť za odpísaného smoliara, ktorému všetci cikajú na hlavu, lebo má za sebou „staré dobré časy“. Napriek tomu, nech už klesol akokoľvek hlboko, stále sa vie v poslednej chvíli bolestivo so stenaním pozviechať zo zakrvácaného prachu a smrteľne vám zaraziť nos do mozgu, dokážuc vám aj sebe, že na to má. Jeho najlepšie postavy sú práve z tohto rodu á la šváby. A to si ani nemusel telo hurtovať kulturistikou a bojovými umeniami. Stačil mu prirodzený šarm, sympatické sebavedomie a chlapčenská nezbednosť. Seriál mal úspech. V rokoch 1985-1989 vzniklo viac ako 50 častí a Bruce získal nomináciu na Emmy a o rok neskôr druhú nomináciu už premenil na zlato. Plus tri nominácie na Zlatý glóbus, z ktorých tretiu premenil na zlato. Nie zlé na jeden seriál.

Vo filme sa objavil začiatkom osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Bol všelijako srandovný, bezradný, neokrôchaný a taký všakovaký. Komu inému by napadlo hrať v romantickej komédii Schôdzka na slepo (1987), kde balí Kim Basingerovú, ktorá nesmie vypiť ani kvapky alkoholu, inak začne vystrájať? Film to nie je najlepší, ale Willis je zábavný, patriac k hercom, ktorých prešľapy nás nebolia, ale v dobrom bavia (ďalej porno Sylvestra Stalloneho, jeho veľkého žánrového konkurenta, v skutočnosti dobrého priateľa a obchodného partnera).

V dobách, keď Bruce nastupoval na výkon hereckej služby, sa písali 80. roky. Hollywood produkoval nekonečné tínedžerské vyvražďovačky a nekonečné akčné trháky. Akční borci dominovali brali rekordné honoráre a ich filmy, pravda nie najgeniálnejšie, zarábali nehorázne majetky. Schwarzenegger a Stallone boli najväčší králi a zdanliví konkurenti. Ale konkurencia bola oveľa väčšia; niektorí nastúpili začiatkom 80. rokov, niektorí skôr k jeho koncu, ale všetci sú dnes vnímaní tak, že sú najpevnejšie zviazaní práve s 80. rokmi. Steven Seagal, Chuck Norris, Dolph Lundgren, Jean-Claude Van Damme, Lorenzo Lamas. Je to možno troška neuveriteľné (ale to už fakt, že akčný frajer jeho formátu meria len 183 cm a ruku na srdce, tej svalovej hmoty tam zasa až tak veľa nie je), ale Willis je s nami len od konca 80. rokov (dokonca skôr takmer až od začiatku deväťdesiatich). Zdá sa, akoby tu s nami bol už storočie, však? Ako keby akčný žáner pred ním ani existovať nemohol. Ale Smrtonosná pasca, film, ktorý ho celosvetovo „urobil“, pochádza až z roku 1988.

Do tohto ostro okoreneného ringu Bruce nastúpil a žánrových divákov si okamžite získal už svojim prvým akčným filmom, Smrtonosnou pascou Johna McTiernana. Nápad s plačom pochádzal od Brucea, ale výborná vianočná snímka by si poradila i bez náreku. Mrakodrap plný teroristov (no dobre, správny fanúšik vie, že noblesný Alan Rickman NEBOL terorista), rukojemníci, bezradná polícia a vnútri zabudnutý newyorský policajt John McClane. Nemá topánky, zato má samopal nabitý až na doraz a pri najbližšej vhodnej príležitosti – a že ich bude! – ho použije. Bruce a diváci si McClanea, cediaceho pomedzi zuby ostré projektily a ešte bolestivejšie (pre zlosynov) monológy, zamilovali a tak sa k nemu herec vrátili (zatiaľ) ešte trikrát. Keby to bolo na Bruceovi, možno by dnes existovala už aj Smrtonosná pasca 10. V roku 1990 pribudla dvojka (r. Renny Harlin), ktorá sa ešte – úspešne – snažila kopírovať scenár „jednotky“ (odrážajúcej sa od novely Rodericka Thorpa). Znova Vianoce, znova McClane, znova manželka, znova uzavretý priestor, znova po vlasy ozbrojení psychopati. Tempo strhujúce a kombinácia humoru a akcie lákavá, až neodolateľná. Nuž to bol hit. Zaslúžený.

K Smrtonosnej pasci 3 (1995) sa znova vrátil McTiernan a zasa to bol hit. Bohužiaľ, s výnimkou prvotriednej akcie snímka stratila „mcclaneovčinu“. Je to fajn oddych s výrazným zlosynom (Jeremy!) a McClane má dokonca parťáka (Samuel!). Ale atmosféra nemá s predchádzajúcimi dielmi nič spoločné a aj medzi najzaprisahanejšími akčnými fanúšikmi panuje názor, že keby sa McClane nevolal McClane, bol by to o triedu lepší film. Niekedy proste ZÁLEŽÍ na princípe. McClane sa však volá McClane a so Smrtonosnou pascou to nemá veľa spoločného. Potrebovali sme až dvanásť rokov na to, aby sme boli ochotní vziať na milosť „absenciu mcclaneovčiny“ v Smrtonosnej pasci 4.0 (2007). Naoko detinsky napísaný scenár o zlých počítačových expertoch, haliacich svet do tmy chaosu a zločinu, by nefungoval. Keby titulnú rolu nehral Willis ako McClane. Smrtonosnú pascu 4.0 (ktorá prebehla v réžii „novej generácie“, mladého a dravého Lena „Underworld“ Wisemana, ktorý na prvých dieloch vyrastal) môžeme vnímať ako miestami veľmi vtipnú odpoveď na originálnu otázku „Čo by sa stalo, keby klasický akčný hrdina zo starej školy bojoval proti počítačovým vírusom?“. Willis stepoval vo veku, kedy mu (raz za hodinu filmového času) prejdú aj patetickejšie prehlásenia a jeho monológ „Ako rád by som nebol hrdinom! Ale kto by to potom robil?“ si vypočujem vždy rád. No ale v prvom rade to bola smršť vysoko rozpočtovej akcie, ktorá sa s menom Bruce Willis vždy spoľahlivo a poctivo (ako nemecké džípy) spájala. Nikto netvrdí, že nikdy nevznikne Smrtonosná pasca 5 (6,7,11). Tu a teraz každopádne zostáva pri fámach.

Pri nakrúcaní štvorky sa Willis stretol s Kevinom Smithom, vulgárnym scenáristom, režisérom a hercom (Flákači, Dogma), ktorý sa vo filme mihol ako „netový Jedi“. Padli si do noty tak mocne, že Kevin nechal na nejaký čas bokom svoje „typické“ komédie a odskočil si režírovať akčnú kriminálku A Couple of Dicks s Bruceom Willisom. Uvidíme, ako to dopadne, ale dúfajme, že výborne.

Ale predbiehame, veď chronologicky sa nachádzame ešte len na konci osemdesiatych rokov. Vtedy má premiéru Smrtonosná pasca a jej úspech podnieti vznik podobne vystavaných „uzavretých akčniakov“. V nich osamelý hrdina bojuje v klaustrofobickom priestore (vlak, metro, loď, lietadlo, autobus) s presilou krvilačných grázlov. Namiesto toho, aby Bruce po vzore Arnolda a Sylvestra kul akčné železo, namakane dabuje mimino v úspešnej trilógii Pozri, kto to hovorí s Johnom Travoltom a Kirstie Alleyovou (no dobre, daboval iba prvé dve časti, trojka bola veľa už aj naňho). S Travoltom neskôr exceluje v kultovej tarantinovke Pulp Fiction – Historky z podsvetia, hoci sa len mihnú na desať sekúnd a John z tohto stretnutia nevyjde s nadšením. Práve to je na Bruceovi to krásne - berie gigantické honoráre, neváha však znížiť latku, ak má o účinkovanie v látke záujem. Môžeme mu veriť, keď tvrdí, že za brutálne dobrú sci-fi 12 Opíc obvyklú gážu nedostal. Bola to však výzva – stvárnil plešatého blázna, vyhlasujúceho o sebe, že nie je blázon, ale že prichádza časom a priestorom z budúcnosti, aby zachránil svet. Ako Brad Pitt, i Bruce vďaka „inému“ prístupu režiséra Terryho Giliama ukázal, že má na viac. Snáď i vďaka Bruceovi excentrický Terry, nikdy sa netajaci škaredými názormi o skazenom Hollywoode, o meste snov zmýšľa troška lepšie.

Keď sme už pri tom, ani za Piaty element Bruce „svoje“ peniaze nedostal. Ale s Lucom Bessonom chcel spolupracovať tak veľmi, že súhlasil s menším honorárom (pôvodne mal rolu newyorského taxikára z ďalekej budúcnosti hrať Bessonov dvorný Jean Reno). Jednak to je neskutočne zábavné trikové sci-fi a jednak Bruce sa objavuje v atypickej, miestami až parodickej postave bývalého vojaka, dnes „na to kašľúceho“. To je ďalší typický Bruceov znak – jeho (anti)hrdinovia na všetko kašľú (hoci Hank Chinaski to nie je... ale tá predstava nie je až taká sprostá, ako sa na prvé počutie zdá, čo poviete?). No nakoniec sú to oni, kto sa v čoraz ľahostajnejšej spoločnosti musí chopiť búchačky a všetkých hajzlov rozstrieľať na sračky. Ale zasa predbiehame.

Za Pulp Fiction 20 miliónov rozhodne nezinkasoval. Bola to ale výzva a cítil talent v Quentinovi Tarantinovi. Okej, je pravda, že QT už predtým zaujal drsným debutom Gauneri, kde mu podobne „veril“ Harvey Keitel. Ale určite ešte nebol režisérskou hviezdou. Historky sa stali novou dimenziou slovného spojenia „nezávislý film“, zarobili (nielen na nezávislý film) neskutočné peniaze a stali sa kultom, ktorý preslávil Samuela L. Jacksona, Johna Travoltu (resp. spôsobil jeho comeback) a Umu Thurmanovú. Bruce v bohatej spoločnosti stelesnil boxera, utekajúceho pred mafiánom (Ving Rhames). Keďže Bruce je kamarát, nechal sa nahovoriť aj do ďalších projektov, ktoré robil Tarantino, jeho kamarát Rodriguez alebo obaja naraz (Štyri izby, Sin City – mesto hriechu, Grindhouse: Planéty Teror).

Bruce, hoci iný by na jeho mieste okamžite hral v tucte akčných trilerov, experimentoval. Hoci to nie vždy bolo v jeho prospech, dnes to o to viac obdivujeme. Bol to frajer, ktorý sa nebál riskovať. Áno, s Bruceom sa asi už navždy bude spájať aj určitá rutina, stagnácia a stereotyp (predsa len, vo väčšine filmov to nie je postava XY, ale proste a dobre Bruce Willis). Ale vždy tu bola i chuť skúšať nové cesty. A tak hrá okuliarnatého plastického chirurga (ako jediný si zachová posledné stopy ľudskosti za cenu najvyššiu) v trikovej čiernej komédii trikového revolucionára Roberta Zemeckisa Smrť jej pristane, píše námet k zlátanine Hudson Hawk (kde dostane Andie McDowellovú, ale o scenári dodnes nikto nevie, čo si má myslieť), neváha zo seba urobiť debila v paródii Nabitá zbraň 1, hrá traumatizovaného „riečneho“ policajta v Na dostrel a ukazuje vtáčika v nevydarenej variácii na Základný inštinkt Farba noci (ale aspoň dostal odzadu Jane Marchovú). Človek ho s odstupom rokov za tieto kraviny musí ak nie obdivovať, tak aspoň uznávať. Hudson Hawk je zaujímavý inak aj preto, lebo v ňom Bruce začína spolupracovať s bratom Davidom, ktorý mu odvtedy kryje chrbát ako producent na mnohých filmoch (Smrtonosná pasca 3, Môj sused zabijak).

Neváhal hrať v zlých komédiách s morálnym poučením (Všade dobre, doma najlepšie), gangsterskej kópii Kurosawu Posledný ostáva a nastreliť si blond vlasy v nesympatickom remake špionážnej klasiky Deň Šakala, Šakal. Tu hrá najtajomnejšieho nájomného vraha na svete, ktorého si najme ruská mafia na zabitie prvej dámy USA. Po jeho stopách vyráža dobrý terorista Richard Gere a všetko končí dobre. Pre prvú dámu. Otrávený divák krúti hlavou nad trápnymi prezliekacími scénkami TOHO Brucea Willisa. Ale to najlepšie si necháva až na rok 1998, kedy podobne otrasným spôsobom (ne)hrá vojaka, ktorý po vlne atentátov na Ameriku rozpúta v podstate ešte väčšie peklo, ako teroristi. Stav ohrozenia síce veľa vecí smutne predvídal, ale dobrý film to z neho nerobí.

Brucea to ale nevyviedlo z rovnováhy a to je jeho ďalší poznávací rys. Na jedného debilného Šakala pripadal podarený Armageddon. Pravda, inteligentné to (asi) príliš nebolo. Avšak bola to letná akčná bomba Bay/Bruckheimer a Bruce sa stal vodcom drsnej bandy amerických naftárov (a jedného psychopatického Rusa), ktorí letia do vesmíru zachrániť Zem. Film mal chyby, ale Bruce potvrdil chuť na tímové akcie (Steve Buscemi! Ben Affleck!) a konečne hral zrelého muža, ktorý má dospievajúcu dcéru (Liv Tylerová) a zodpovednosť s tomu odpovedajúcou nutnosťou „obetovať sa pre lepšiu budúcnosť našich detí“. Bruce ešte v tom istom roku hral aj v sračke, konkrétne v Merkúre, kde terminátorovsky chránil autistického chlapca (Miko Hughes).

V roku 1999 začala druhá éra filmovej kariéry Brucea Willisa. Mohol za ňu indicko-americký režisér M. Night Shyamalan, ktorý písal scenár psychologického hororu Šiesty zmysel Bruceovi na telo. Bruce zasa vycítil talent a ponuku prijal. Detský psychiater, pomáhajúci chlapcovi (Haley Joel Osment) s duchmi, patrí určite medzi jeho desať najkrajších rolí. Hoci vyhlasoval, že s Nightom by nakrúcal do smrti a zadarmo (alebo aspoň do smrti určite), ich spolupráca (zatiaľ?) skončila len pri čísle 2, keď v roku 2000 Night režíroval Vyvoleného. V ňom sa Bruce znova (po Historkách a Pasci 3) stretáva so Samuelom L. Jacksonom. Tento film je taký zaujímavý, že sa ho mnohí boja označiť za jeden z najzaujímavejších amerických počinov desaťročia. Bruce v minimalisticky poňatom príbehu hrá strážnika na štadióne, ktorý sa po drastickej vlakovej nehode, ktorú nikto okrem neho neprežije, dozvedá o sebe neuveriteľné veci. Shyamalan rád tvrdí, že je to začiatok plánovanej trilógie, ale zostáva pri rečiach.

Šiesty zmysel ukázal, že Bruceovi pristanú civilné postavy, ktorým stačí letmo sa usmiať a už nás majú. Bohužiaľ, Bruce to blbo pochopil a nasledovala „civilná smršť“, na ktorú sa nedalo pozerať. „Realistickú“ (anti)romantiku Druhá šanca zachránila len chémia s Michelle Pfeifferovou a nasledoval nudný komplic Cate Blanchettovej a Billyho Boba Thorntona v lúpežnej komédii Banditi, advokát-vojak v čudnej Hartovej vojne (nakrúca sa v Českej republike a Bruce s Colinom Farrellom robili nočné nájazdy do miestnych podnikov) a nájomný vrah v svojráznej komédii Môj sused zabijak. Prišla aj naozaj zbytočná dvojka, ale no a čo, aspoň si v nej zahral s dcérkou Rumer, ktorá sa narodila z jeho manželstva s herečkou Demi Mooreovou (hral s ňou v braku Vražedné myšlienky/1991). Rumer následne pritiahol aj do Rukojemníka (2005), kde hrala jeho dcéru. Dnes sa Rumer opatrne stavia na vlastné herecké nohy (slasher Sesterstvo nemilosrdných), tak uvidíme, či dopadne lepšie ako Demi (Duch, Striptíz), s ktorou sa Bruce v roku 2000 rozviedol (manželmi sa stali v roku 1987). V roku 2009 sa oženil druhý raz, s Emmou Hemingovou, s ktorou sa stretli na nakrúcaní trileru Neznámy zvodca (2007).

Reprízovanie „jeho“ postáv mu v kariére určite nepomohlo. Iste, je dobrý, ale ruku na srdce, niekedy to s opakovaním rovnakého hereckého štýlu predsa len už preháňa. Niekedy sa naozaj stáva, že je Brucea Willisa priveľa a o originalitu sa ani nesnaží (Nabiť a zabiť, 16 blokov, Slzy slnka). Môže za jeho slabšie filmy z rokov 1998-2000 rozchod s Demi? Rozviedli sa až 2000, ale rozchod ohlásili dva roky predtým a Bruceove filmy, pochádzajúce z toho obdobia, akoby boli skôr o zarábaní peňazí, aby sa mohol s Demi dôstojne rozlúčiť.

Že si zo seba urobil srandu raz (Nabitá zbraň 1), to sa stáva. U Brucea je to ale už skôr ďalší poznávací rys. Neváha sa zosmiešniť ako autoritatívny otec mladučkej Rossovej (David Schwimmer) priateľky v pár dieloch sitkomu „Priatelia“. Kritike sa jeho šašovské výstupy páčili dokonca natoľko, že za svoje krátke hosťovanie získal vďaka tomuto sitkomu druhú (po „Mesačnom svite“) televíznu cenu Emmy. Výrazne komické vystúpenie (hoci zbytočné) predviedol v Dannyho dvanástke (2004), kde stvárnil sám seba, pomýliaceho si hrdinovu priateľku (Julia Robertsová) so skutočnou Juliou Robertsovou. V Charlieho anjeloch. Na plný plyn ho odbachli hneď z úvodu, ha-ha a je tu ešte podarený dabing hitu Za plotom.A za určitý vtip môžeme označiť aj jeho symbolické mihnutie sa v chystanej stalloneovke The Expendables, kde sa objavia v jednej scéne on, Arnold Schwarzenegger a Stallone, čím sa splní celoživotný sen mnohým akčným fanúšikom. Oni traja kedysi založili celosvetovú sieť „filmových“ reštaurácií. Od bežnej sa líšila dvoma vecami. Predávali v nej štrúdľu Arnoldovej mamy a vedľa stolov boli vystavené filmové rekvizity, vrátane Bruceovho skafandru z Armageddonu.

Najnovšie má Bruce v hre sci-fi Jonathana Mostowa Náhradníci. Zostáva frajerom, ktorý sa už naozaj netrápi tým, čo si kto o ňom myslí alebo nemyslí. Stal sa žijúcou legendou. A s tým penisom ho oklamali. Režisér mu sľúbil, že jeho kvalitný úd vystrihne, ale následne sa nakrúteného materiálu chopili zlí producenti a tí penis v konečnej verzii nechali a Bruce s tým nemohol nič urobiť. Takže aké závery? Žiadne závery. Bruce na závery nemá čas. Je živý a ide dopredu. Závery majú čas.