Muž, ktorý zabil Rivera Phoenixa
Biografie
Napísal Ivan Kučera   
Pondelok, 24 August 2009 17:44

Biografia amerického herca Johnnyho Deppa ("Jump street 21", Hľadanie Krajiny-Nekrajiny).

John Christopher Depp II sa narodil 9. 6. 1963 v meste Owensboro v štáte Kentucky, kedy ešte zrejme nemeral dnešných 178 centimetrov. Neváha hrať v experimentálnom čierno-bielom westerne nezávislého Jarmuscha a za megalomanský Bruckheimerov honorár si kupuje karibský ostrov. Ak je pravda, že za druhých a tretích Pirátov dostal 20 miliónov dolárov, mohol si kúpiť ešte ďalšie štyri. Ten jeden, ktorý má, využíva na fajn súkromné chvíle s rodinou, prípadne ho požičiava priateľom a známym (naposledy Lindsay Lohanovej, „lebo inak by kvôli tlaku médií skončila na psychiatrii.“).

So svojimi dvoma sestrami a bratom ťažko nesú rozvod rodičov. Často sa sťahujú. Sem a tam. Tam a späť. Johnny vstupuje na zlé chodníčky. Škola mu nesedí, učitelia ho nemajú radi, lebo im ukazuje holý zadok. Stáva sa z neho povaľač, rebel, samotár a feťák. Nanič existencia, utrápená že vôbec musí žiť (mohol však dopadnúť horšie; rovesník River Phoenix sa prefetoval na druhý svet pred jeho barom Viper Room). V čase komplikovaného dospievania sa mu jediným verným priateľom stáva gitara.

Nemám rád, ak herec roky dobre hrá a zrazu príde TÁ rola a stane sa miláčikom všetkých. V tej chvíli strácam záujem a hľadám nový začínajúci talent. Nemám rád tú hysterickú a trápnu mániu, ktorá sa okolo nich zrazu rozprúdi. S ním sa ale nedá. Aj si poviete, že naňho kašlete, teraz, keď ho pozná celý svet a už s ním nie je taká sranda, čo kedysi. U Deppa je ale neuveriteľné, že si musíte priznať jednu vec: STÁLE je s ním sranda. Pravdupovediac, možno čoraz väčšia. Dnes ho mám snáď ešte radšej, ako v roku 2005, kedy som o ňom napísal svoj prvý honorovaný profil v živote. Neviem, ako to robí, ale som si istý, že to nie je žiadna debilná náhoda. Je vo forme, ide z jedného zaujímavého projektu do druhého a popritom nezabúda na rodinu, vysedávanie na verande chalúpky, z ktorej raz za čas odchádza do zlej Ameriky.

Niekedy tatko Džony odchádza na dlhšie (v roku 2004 mali premiéru štyri jeho filmy a napríklad premiéra dávno hotového Vtedy v Mexiku/2003 bola odložená práve preto, že v kinách bolo predeppované). Ale potom sa zasa v jeho pracovnom živote vyskytnú dlhé obdobia, počas ktorých len varí, upratuje a večer chodí na vychádzky, aby deti lepšie spali (a určite zohnali aj nejakého chlpatého Bodríka). O Johnnym by ste so závisťou a žiarlivosťou radi povedali niečo hnusné, ale je proste frajer, bohovsky hrá, má gule a svoje prachy si zaslúži. Dúfajme, že si bude vždy vedieť udržať rovnováhu medzi prácou a súkromím, do ktorého si nepúšťa novinárov.

Ako veľa mladých hercov, i on začínal v hororoch. Konkrétne mu Nicolas Cage (zoznámila ich Johnnyho vtedajšia manželka, filmové maskérka) dohodil v roku 1984 rolu tínedžera, rozmixovaného v posteli Fredom Kruegerom (Robert Englund) vo vyvražďovačke Wesa Cravena Nočná mora na Elm Street. Z pochopiteľných dôvodov sa Johnny v ďalších pokračovaniach neobjavil (ale mihol sa v retrospektíve vo Freddyho smrti – Poslednej nočnej more/1991).

Po výlete do teen žánru (Slnko, baby, Florida!) dokazuje v 1986 zaujímavosť prekvapivým výberom: mihne sa (v postrehnuteľnej) roličke vo vietnamskom epose Olivera Stonea Čata. Na titulnú rolu to nie je, ale kde je dnes Charlie Sheen, ktorý ju vtedy získal? V tom roku sa Depp rozvádza (po troch rokoch) s manželkou Lori. Nemali deti, Johnny teda neurobil rovnakú chybu, ako jeho rodičia. Na to sa zabúda.

V r. 1987 sa stala tragédia, ktorá Deppovu kariéru mohla ukončiť skôr, ako sa rozbehla. Podpis zmluvy na nekonečný kriminálny seriál „Jump Street 21“. Ja osobne naň mám fajn spomienky. Bol to bombový seriál o problematických faganoch v radách polície, inkognito vyšetrujúcich problémy na školách. Johnny seriál znenávidel ešte pred dokončením prvej série. Ako Tom Hanson musel zostať verný 69. častiam. Nič iné mu neostávalo. Iste. Mohol protestovať. Aj protestoval. Raz prišiel na pľac v turbane a pokúšal sa komunikovať so štábom indicky. Ale márne. Až neskôr niektorá zo strán, najskôr obidve, pochopila, že to nikam nevedie a bolo mu umožnené z úspešného seriálu odísť bez toho, aby niekto niekomu v posteli nechal konskú hlavu... Kedysi povedal, že seriály sa robia len aby mali majitelia televízií peniaze z reklamy a dodnes názor nezmenil (na rozdiel od tuctov iných hercov sa vyhýba hosťovaniam v seriáloch, hoci je to spôsobené možno skôr jeho strachom z toho, aby sa divákom nesprotivil a tak „šetrí sám sebou“ pre veľké filmy). Pravdupovediac, aj ja si myslím, že reklama nevznikla kvôli seriálom, ale seriály kvôli reklame. Deppa môžeme hodiť do spoločného vreca s Clooneym a Bruceom Willisom, ktorí sa tiež dokázali vybaliť z nevďačnej TV škatuľky a stať sa filmovými ikonami.

Rola mu ale priniesla peniaze, slávu a čitateľky Brava boli zhypnotizované uhrančivými temnými očami a cool škandálmi (rozmlátenie hotelovej izby). Bol hviezdou, mladí ho milovali a všetko bolo super. Zdanlivo. Bol však sám. Čoraz prázdnejší, akoby doňho len duša chodila spávať. Milovanú gitaru a s ňou spojené hranie v kapele čoskoro uprednostnil pred rozbiehajúcou sa kariérou filmovou (ale hral na gitaru spaľujúco hrajúceho tichého vášnivého Cigána v Čokoláde). Rozhajdákaný šatník mu na rozdiel od hudobného nástroja zostal a to napriek starostlivej Vanessinej opatere; často ho vídať v kombináciách, nad ktorými sa pozastavujú aj ľudia s jednými rifľami a dvoma pármi tenisiek. Povestné sa stali jeho zablatené „šťastné“ topánky, ktoré si obúva aj na slávnostné premiéry.

V roku 1990 začína jeho (zrejme celoživotná) spolupráca s Timom Burtonom, ktorých vzťah sa momentálne, ako sami radi hovoria, zvrhol k sexu. Burton dokáže kvalitne využiť Deppove prednosti. Johnny dokáže byť tvárny chameleón, ktorý môže hrať vo všetkých žánroch rôzne postavy (len ženské mu zatiaľ unikajú, hoci ten angorský biely svetrík mu vtedy pristal). V podstate celú svoju kariéru robí „to isté“, ale kým u Willisa stagnácia znamená, že prijíma drsné úlohy policajtov, u Deppa stagnácia znamená, že hrá každý rok v niečom „úplne inom“. To zároveň do jeho plachiet neustále vháňa nový, čerstvý závan sviežeho nezbedníctva. Je disciplinovaný, talentovaný, profesionálny, poctivý, trpezlivý a zaujímavý tým, že na pohľad nie je zaujímavý. O to viac, ak sa nahladko oholí, keďže pôsobí ako dvadsiatnik. Oči má však skúmavé. Ako hovorí Burton, „akoby žil už niekoľkokrát.“

Burton ho prvý raz režíruje ako citlivého, tichého umelého chlapca, ktorého zostrojil tajomný Vynálezca (rozlúčková rola s hororovou legendou Vincentom Priceom). Nestihol ho však dokončiť a Nožnicovoruký Edward robí česť názvu satirickej snímky s čarovnou vianočnou atmosférou a smutne melancholickým koncom o tom, že nie každá láska má právo prežiť. Báječne nalíčený a oblečený Johnny exceloval a stal sa Timovým obľúbeným hercom. Z druhej spolupráce vychádza rozkošný kvázi životopis hororovej pseudo legendy, totálne neschopného amatérskeho režiséra Eda Wooda (1994). Burton znova vyťažil z nenápadného Deppa maximum (čím mu dohodil nomináciu na Zlatý glóbus), vrátane jemného humoru („Policajti!“ – „Máme povolenie?“ – „Nie.“ – „Tak utekajme!“).

Burton musí spolupracovať až s inými hercami (Michael Keaton, Mark Wahlberg) a nakrútiť niekoľko blbostí (Mars útočí!, Planéta opíc), aby pochopil, že ak, tak len s Deppom. V roku 1999 sa stretávajú tretí raz – vzdávajú poctu štúdiovým starým Hammer hororom vo famózne atmosférickej Ospalej diere. V nej Depp vyšetruje sériu drastických úmrtí a s Christinou Ricciovou mu to pristalo (zatiaľ spolu hrali trikrát - Strach a hnus v Las Vegas/1998 a Muž, ktorý plakal/2000). Štvrtou spoluprácou Burton/Depp prekvapivo nie je Veľká ryba (v nej Deppa nahradil Škót McGregor – a vôbec nie zle, Ewan!), ale až rok 2005. Počas neho sa však stretávajú rovno dvakrát: Depp sa objavuje ako excentrický čokoládmajster (Charlie a továreň na čokoládu) a dabuje utiahnutého, po láske túžiaceho dobráka v bábkovom počine Mŕtva nevesta Tima Burtona, ktorý Burton spolurežíruje s Mikeom Johnsonom.

Depp hral vo všetkom, čo Tim od roku 2005 nakrútil. Ťažko povedať, dokedy to môže trvať (niektorí dúfajú, že večne – a prečo nie?). Odvtedy spolu nakrútili hororový muzikál Sweeney Todd: Čertovský holič z Fleet Street (pre Deppa už v poradí tretia nominácia na Oscara/2007), 3-D Alenku v ríši divov (2009), chystajú hororový projekt Dark Shadows (2010) a chvíľku to dokonca vyzeralo na štvrtých Pirátov Karibiku. Burton našiel v Deppovi požadovaného herca, ktorý zahrá všetko a vie sa pred kamerou „tak akurát“ zhovädiť. Depp zasa originálneho režiséra, ktorý má to, čo 99,9% ostatných režisérov na svete nemá (čo neznamená, že je génius).

Opusťme však Burtonove choromyseľné svety a vráťme sa do roku 1993, kedy sme Johnnyho opustili. Bez Tima je v začiatkoch taký všelijaký, aj srandovný, možno aj troška nechtiac, dlhé vlasy, dlhé nohy, krátke ruky, také všakovaké filmy atď. Proste mu nejaký čas trvá, kým sa „filmovo usadí“. 1993 hrá staršieho brata retardovanému Leonardovi DiCapriovi v melodráme Čo žerie Gilberta Grapea? Vôbec, často hrá po boku podobne talentovaných rovesníkov, samozrejme radšej ženského pohlavia, keďže je stále pokladaný za heterosexuála (Juliette Lewisová, Kate Winsletová, Keira Knightleyová). Ale nech bol v začiatkoch akokoľvek čudný, už vtedy prijímal pozoruhodné ponuky. Ktorý iný tridsaťročný Američan by hral vo filme Juhoslovana Emira Kusturicu (Arizonský sen/1993)?

1995 sú to hneď tri filmy. Najskôr legendárny poetický milovník Don Juan DeMarco, kde hrá po boku Faye Dunawayovej a Marlona Brandoa. K Marlonovmu gigantickému odkazu sa Johnny odjakživa hlásil („Keby mi na umývanie záchodov platili toľko, čo za hranie, umývam záchody,“ vyhlásil raz Brando a Depp neskôr pridal svoju formulku: „Keby mi platili tak dobre za hranie v kapele, radšej hrám v kapele.“). Brando si to váži a hrá invalidného milionára, ktorý ho chce do svojho filmu (bohužiaľ je to snuff) v Johnnyho prvom a dodnes poslednom režijnom opuse, Bojovníkovi (1997). Film je všelijaký, ale priemerný nie. Odvtedy nič nenakrútil, ale možno je to tak lepšie.

Druhým filmom roku 1995 je matný pokus o Hitchcocka, v reálnom čase sa odohrávajúce V poslednej chvíli. Televíznym dojmom pôsobiaca rutina predstavuje obyčajného muža (Depp), ktorému unesú potomka, kým nespácha atentát. Dobre myslený príbeh končí na dne diváckeho a umeleckého záujmu, Johnny ale spolupracuje s Charlesom S. Duttonom (Dillon z Votrelca 3), s ktorým sa neskôr stretáva v kingovke Tajomné okno, kde si najme jeho detektívne služby. Deppovým najlepším filmom roku je nezávislý čosi-ako-western Mŕtvy muž (r. Jim Jarmusch).

Po dvojročnej prestávke si v roku 1997 odbije Bojovníka a hrá v gangsterke Krycie meno Donnie Brasco. Príbeh o mužskom priateľstve (agent FBI v utajení Depp a niekdajší „krstný otec“ Al Pacino) je inšpirovaný skutočnými udalosťami a Depp opätovne dokazuje svoje umiernené, takmer nenápadné (niekedy možno až na škodu veci) herectvo.

1998 a dve návštevy miest, najskôr Strach a hnus v Las Vegas a potom Ako sa nestratiť v L.A. To prvé režíroval Terry Gilliam, ktorý ho neskôr (2009) režíroval vo fantázii The Imaginarium of Dr. Parnassus. Mali v pláne aj voľnú adaptáciu románu „Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha“ od Cervantesa. Snímka s pracovným názvom „Muž, ktorý zabil dona Quijotea“ pojednávala o starcovi, ktorý sa zblázni do/z dobrodružných románov, vysadne na paripu a so sprostým tučným sluhom bojuje za nespravodlivosť. Notoricky známu zápletku „tradične svoj“ ex-Python obohatil zvratom, ktorý rovnako fungovať mohol, ako nemusel. Odpoveď na otázku, ako by vo výsledku (ne)zaujal fakt, že Depp stvárni muža z budúcnosti, ktorý sa prepadne časom a priestorom a stane sa oným sluhom, sa už nedozvieme. Snímku zničili katastrofy, od haprujúcich financií cez zdravotné problémy hercov po prírodné nedorozumenia. V snímke mala hrať aj Vanessa a vlastne aj hrala. Určitý materiál sa totiž nakrútil, ale bolo ho málo a tak zostáva jediným oficiálnym dochovaným materiálom dokument Stratený v La Mancha (2002). Dnes sa šepká, že Depp by so svojou momentálnou mocou (predsa len, vtedy to nebolo čo dnes) a Terry so svojou tvrdohlavosťou (tá je ešte väčšia, ako vtedy) by projekt MOHLI dokončiť. Sám Johnny však naznačil, že si nie je istý, či je dobrý nápad znova bojovať s mlynmi.

1999. Po Ospalej diere si na konto pripisuje nevydarený sci-fi horor Astronautova žena. V nej sa ako manžel Charlize Theronovej vracia z vesmíru, ale v skutočnosti to už je negatívne naladený ufón (ktorým Johnny ostatne vždy bol). Pokus o mrazivú atmosféru to malo, ale dobrý film to nebol a nebola ním ani mysteriózna Deviata brána (tiež 1999). Depp ako nesympatický „knižný detektív“ pátra po satanskej biblii a dobre to určite neskončí (preňho, nie pre Satana). Nakrúcanie priemerného filmu je dôležité kvôli dvom veciam. Za prvé, Deppa režíruje klasik Roman Polański (síce si nerozumejú, ale predsa – je to Polański!) a zasnený Depp spoznáva princeznú, ktorá z neho po viac ako tri desaťročia trvajúcej „existencii“ robí muža so všetkým, čo k tomu patrí. Nie zlé na človeka, ktorý sa dovtedy (napriek ďalšej nominácii na Zlatý glóbus - Benny a Joon) objavoval v rebríčkoch ako „Najkrajší herec Hollywoodu“ alebo „Herec, ktorého bozky chutia najsladšie“.

Možno si tak s Vanessou rozumeli aj preto, že obaja zažili slávu už ako mladí, vrátane jej odvrátenej strany. O tom, že nestratil zdravý rozum, svedčí Johnnyho výrok „skôr alebo neskôr sa podľa mňa ľuďom omrzím“. Raz vraj vyhlásil, že na päťdesiate narodeniny končí s herectvom. Vanessa je na tom ešte realistickejšie – keď začala chodiť s Johnnym, skončila s hraním aj spievaním a začala sa starať o rodinu a manželovu kariéru. Kým Depp zažil slávu ako mladý, Vanessa žiarila už ako dieťa a podľa jej slov už vtedy videla vo svete umenia toľké svinstvá, že nemá pocit, ako teraz vymieňa plienky, že o niečo prichádza. Depp pred nezbednou Vanessou (*1972) chodil s mnohými hviezdami (ah, Winona!), ale až ona mu dala to, čo žiadna iná nie. Nikdy sa nevzali, aspoň do augusta 2009, kedy tento profil píšem, hoci sa im narodili, zatiaľ, dve zdravé deti. Vďaka týmto trom ľuďom našiel sám seba. Oslobodil sa od temnej minulosti, určil si nové priority a vysťahoval sa z Ameriky, ktorej nikdy nerozumel. Tiež si kúpil ostrov (aj Brando mal jeden), ale väčšinou je Paradisovcov/Deppovcov vidieť po večeroch sa túlať francúzskymi prašnými cestami. Depp sa naozaj zmenil. Nebolo to vidieť. Ale bolo to cítiť. Aj z filmov, nemuseli ste ho poznať naživo.

S Deppom sa trhá vrece. Hrá kočovného Cigána zaľúbeného do Juliette Binocheovej v rozprávkovo ladenej Čokoláde (2000), ktorú režíruje Lasse Hallström (Čo žerie Gilberta Grapea?), v Kým sa zotmie (2000) hrá transvestitu, ide zo zápornej úlohy (drogový magnát v Kokaíne/2001) do kladnej (ovdovený policajt v komiksovej adaptácii Z pekla/2001, nakrúcanej v Českej republike, kde získal možnosť zúročiť dlhoročné amatérske znalosti ohľadom Jacka Rozparovača) a zachráni svojou prítomnosťou Vtedy v Mexiku (2003), ktoré sa Robertovi Rodriguezovi (ktorý by Johnnyho chcel do Sin City 2) rozpadlo v rukách a tak situáciu spraseného akčného filmu zachránil Depp ako šialený agent CIA, v Mexiku strieľajúci (aj naslepo) prehnane dobrých kuchárov. Tá postava bola predsa len už „príliš“. Ale niekto ten zasratý film musel zachrániť!

V roku 2003 získava Depp oscarovú nomináciu za taký nepravdepodobný film, ako je megalomanské dobrodružstvo Jerryho Bruckheimera Piráti Karibiku. Sošku nakoniec nezíska, ale nominácia za vyložene humornú rolu, to dole klobúk Johnny. Kým dovtedy bol „len“ kvalitný čudný herec, po Pirátoch sa stal komerčnou tutovkou. Prefetovaný bisexuálny pirát Sparrow sa stáva obľúbenou rolou preňho a divákov. Tieto dobrodružstvá sa v rokoch 2006-2007 uzatvárajú/rozrastajú do trilógie (a priveľa producentov, hercov a divákov by chcelo štvorku na to, aby nevznikla). Depp sa inšpiroval gitaristom z kapely Rolling Stones, Keithom Richardsom (ktorý sa v trojke mihol ako jeho otec). Vôbec, v posledných rokoch sa rád inšpiruje skutočnými ľuďmi. Vo Verejných nepriateľoch pre istotu rovno svojim dedkom, ktorý vraj práve na najrovnejšej streche zákona tiež nestál.

To, aký je Depp tvárny a pracovitý, dokazuje takými od Sparrowa odlišnými postavami, ako je slabošský spisovateľ trpiaci umeleckým blokom v kingovke Tajomné okno (2004), možno áno možno nie pedofilný spisovateľ J.M. Barrie v Hľadaní Krajiny-Nekrajiny z produkcie bratov Weinsteinovcov (ďalšie nominácie na Zlatý glóbus aj Oscara/2004) a chlipný dramatik Rochester v Libertinovi (2004), ktorý sa dlho prestrihával, ale výslednú „blatovú“ kvalitu nestratil. Spolupráca s malým Freddiem Highmoreom v Krajine-Nekrajine sa mu páči natoľko, že si o rok neskôr Freddyho vyberá za rovnocenného partnera ako Charlieho.

V poslednom čase sa Depp vytratil zo strieborného plátna, unavený množstvom pracovných ponúk (len dvojku a trojku veľmi akčných Pirátov, ktorí stáli ešte viac na ňom, ako na gigantických počítačových efektoch, nakrútil naraz, filmy len mali premiéru s ročným odstupom), ale v roku 2009 sa znova vracia. V historickej gangsterke (aj o Hospodárskej kríze) Verejní nepriatelia (r. Michael Mann) ako kedysi skutočne lúpiaci Dillinger hravo tlačí do úzadia Christiana Balea a dostáva sa mu cti v podobe druhej spolupráce s Terrym Gilliamom, keď po predčasnej smrti Heatha Ledgera (ktorý zomrel počas nakrúcania batmanovky Temný rytier, pričom Depp je momentálne údajne jedným kandidátov na psychopata Hádankára v chystanej trojke) ho nahradil (spolu s Colinom Farrellom a Judeom Lawom) v The Imaginarium of Dr. Parnassus. Výsledok však pravdepodobne neuvidí, lebo nerád pozerá svoje filmy.

V hre má veľa iných projektov, vrátane šamana v Bruckheimerových „indiánskych pirátoch“ (The Lone Ranger), má dabovať psa v novom animovanom filme režiséra Gorea „Piráta“ Verbinského Rango a tak ďalej a tak ďalej a tak ďalej, až do krajiny mŕtveho muža, kde večne tečie rum.

P.S. Zbiera lampy.

P.S.2 Tento profil som pôvodne ponúkol slovenskému časopisu „ok!“. Čakal som na reakciu. A čakal a čakal. Keď neprišla, uverejnil som biografiu na webe Recenzie. Aké bolo moje prekvapenie, keď som si po X mesiacoch v e-mailovej schránke našiel e-mail od časopisu, či je profil ešte aktuálny. Rozmýšľam nad tou otázkou už asi tri mesiace, ale stále som nepochopil, čo či je aktuálne. V akom zmysel môže/nemôže byť profil aktuálny? Ako či ešte moja ponuka platí? Alebo či Depp medzitým nezomrel? Alebo čo? Ja neviem. Tak som zmätene odpísal, že aktuálny je a že ak majú záujem, potrebujem vedieť „základné údaje“, napr. počet znakov/strán. Každý časopis má predsa iné požiadavky. Myslím, že som aj profil poslal na ukážku, aby nekupovali mačku vo vreci. No neprekvapilo ma, že sa odvtedy neozvali. Je až taký príšerný alebo je to na Slovensku tak? Nepíšem to sem, aby som si časopis (alebo koho) znepriatelil. Píšem to sem preto, aby sme sa nad sebou na Slovensku zamysleli, aby sme to robili možno troška ohľaduplnejšie, logickejšie, svižnejšie a profesionálnejšie. Pretože časopis bez autorov nie je časopis. Vlastne si ani časopis bez autorov neviem predstaviť. Vy?