Náš náhradný deduško, James Cromwell
Biografie
Napísal Ivan Kučera   
Štvrtok, 20 August 2009 06:41

Ak vyzeráte takto ctihodne, počkajte do päťdesiatky a potom robte kariéru. Divák vám uverí pedofila, hrdého sudcu i popleteného deduška. Dva metre kúzelnej atmosféry.

Hoci pán Cromwell hral už pred Babeom – galantným prasiatkom, do povedomia obecenstva sa dostal až práve rolou múdreho austrálskeho pastiera oviec, ktorý zistí, že v prasiatku sa ukrýva duša ovčiarskeho psa. Cromwell mal čo robiť, aby sa nestratil v smršti počítačovo rozprávajúcich prasiatok, psíkov, ovečiek a pojašených gunárov. Ale zvládol to. Použil na to fintu, ktorá sa mu stala pre budúce úlohy typickou. Pokoru a tímovú hru.

Vo filmoch sme ho mohli vídať už v 70. rokoch 20. storočia. Neprekvapivo sa jednalo o hosťovanie v seriáloch od výmyslu sveta a v (prekvapivo) bláznivých komédiách (Muž s dvoma mozgami, Pomsta šprtákov).

Priznám sa bez mučenia, že práve kvôli Babeovi som si dlhé roky myslel, že je Austrálčan. Kdeže, je to rodený Američan (*27. 1. 1940 v Los Angeles). Rok po hite menom Babe sa všetko spustí a Cromwell sa stáva vyhľadávaným, spoľahlivým vývozným artiklom do výrazných podporných rolí. Zastrelí sa ako skorumpovaný šéf Vanessy Williamsovej v schwarzeneggerovke Likvidátor, ale cudzí mu nie sú ani pojašení géniovia z budúcnosti (Star Trek: Prvý kontakt či Ja, robot).

Nedal sa zastaviť. Hral snáď vo všetkých žánroch. Akoby si našiel záľubu v prijímaní najrôznorodejších rolí. Vďaka tomu ho dobre poznali ako fanúšikovia hororu (Mutant 2) a sci-fi (Drvivý dopad, Vesmírni kovboji), tak i romantických komédií (Ženích na úteku). Hral veľavážených sudcov s vyvinutým zmyslom pre spravodlivosť (Sneh padá na cédre) či farárov, bojujúcich s upírmi (televízna kingovka Prekliatie Salemu). (Ne)podozrivo často si ho producenti, zrejme kvôli jeho „serióznemu“, „konzervatívnemu“ a „otcovsky prísnemu“ vzhľadu, vytipovali do úloh vysoko postavených policajtov (L.A. – Utajené skutočnosti, Spider-Man 3). Prípadne ešte chudobných ale hrdých mužov (v lone americkej divočiny vychovával dospievajúceho chlapca - Výchova Malého stromu), politikov (americký prezident v clancyovke Najväčšia hrozba alebo W. Olivera Stonea... no vrchol „hrdých mužov“ zrejme dosiahol ako princ Filip v Kráľovnej po boku Helen Mirrenovej) a riaditeľov rôznych „dôležitých“ inštitúcií, ako sú väznice (Zelená míľa, Za mrežami) a vojenské akadémie (Generálova dcéra).

Spolupracoval s významnými režisérmi, ako sú Stephen Frears (Neodolateľná misia) a Miloš Forman (Ľud verzus Larry Flint). Sami uznáte široké spektrum, v akom sa pohyboval. Aj keď bol vždy výrazný, nikdy sa netlačil dopredu. Vďaka jeho nenápadnému „vedeniu“ akoby sa i veľké hviezdy na jeden film spamätali a hrali ľudskejšie, lepšie, precítenejšie (Tom Hanks, Guy Pearce, Ethan Hawke).

James Oliver Cromwell má umelecké gény. Jeho otec John (1887-1979) režíroval, mama hrala. On sám začínal ako režisér a herec v divadle. Až časom sa prebojoval na plátna kín ako neobyčajne obyčajný herec. Herec, ktorý bol za Babe nominovaný na Oscara (a mihol sa aj v nezmyselne temnom pokračovaní - Prasiatko Babe v meste), je stále medzi nami, teší sa zdraviu, vitalite a pevne veríme, že sa s ním budeme ešte veľa rokov stretať. Počas nich pre nás akiste zo svojho pestrého hereckého rukávu zázračnej košele vytiahne aj finty, aké na nás ešte nevyskúšal.

Je to zvláštne, ale o Jamesovi Cromwellovi sa vlastne toho nedá veľa napísať. Je starý celé desaťročia a hral v desiatkach lepších i horších filmov. Je od pohľadu sympatický, ale nie je k nemu čo napísať, kým napríklad o Johnnym Deppovi by ste napísali román.