Woody Harrelson
Biografie
Napísal Ivan Kučera   
Streda, 12 August 2009 05:34

Meria 178 centimetrov. Prvý raz bol ženatý s dcérou dramatika Neila Simona (chceli sa rozviesť už na druhý deň), od roku 1998 dodnes s Laurou, s ktorou má tri deti.

Poviem to úprimne. Kebyže z Karlových Varov nepríde od Mareka Ebena, ktorého si veľmi vážim, správa o tom, aký je americký herec a prísny vegetarián Woody Harrelson v civile v pohode, sympatický, priateľský „a vôbec“, asi by som nad ním dávno zlomil palicu. Keď sa ale pán Eben zdôveril s tým, ako mu Woody pripravil vegetariánsky šalát vo svojej izbe, radikálne som zmenil postoj voči tomuto odrazu sympatickému chlapíkovi. Berte alebo nechajte tak.

Ale myslím si, že možno by som z „čo je došľaka ten divný chlap zač?“ prešiel na „fíha, Woody, super!“ aj bez Ebenovho kulinárskeho zážitku. Woody je totiž osobnosť, ktorá vám, aj keď neviete ani ň o jej súkromnom živote, musí byť tak akosi podvedome blízka svojou ľudskosťou, ktorá sa na nič nehrá, je sama sebou a hoci to nie je vždy víťazstvo, určite je to vždy férová hra. Aj keď niektoré jeho „benevolentnejšie“ názory ohľadom marihuany (je za jej americkú legalizáciu a pravdupovediac nielen za legalizáciu marihuany, ale i ťažších drog) a stravovania (vraj nekonzumuje ani niektoré druhy ovocia) sa môžeme, snáď, označiť za štipku kontroverzné a „prehnané“, stále máme dočinenia s osobou takou skromnou, disciplinovanou a profesionálnou, že ten životný nadhľad, akým trpia len veľké osobnosti, má paradoxne za následok, že Woody sa nikdy nestal hviezdou. Tak sa mi zdá, že kedykoľvek mal našliapnuté k „tomu svojmu filmu s veľkým f“, ktorý by ho definitívne a ultimatívne preslávil na celom svete, vybral si niečo menšie, ale čo ho bavilo a prostredníctvom čoho mohol niečo povedať.

Alebo aspoň naznačiť.

Woody Harrelson.

Woodrow Tracy Harrelson sa narodil 23. 7. 1961 v texaskom meste Midland. Jeho otec zavraždil sudcu a putoval za to za mreže. Má sa za to, že táto záležitosť z Woodyho urobila kandidáta na rolu psychopatického masového vraha, ktorý s Juliette Lewisovou brázdi Ameriku a vraždí koho vládze v škandalóznom epose Olivera Stonea o Takých normálnych zabijakoch. Povráva sa, že večne provokujúci režisér si ho vybral práve kvôli tejto jeho smutnej životnej skúsenosti.

Rodina (Woody, jeho bratia a mama) sa po „udalosti“ sťahujú k babičke, kde Woody prejavuje lásku k písaniu, odkiaľ je skok k herectvu, ktorému sa začína venovať krátko po úspešnom získaní titulu bakalár za drámu a anglický jazyk.

V celovečerných filmoch začal hrať od polovice 80. rokov 20. storočia. Podarilo sa mu, už v začiatkoch, spolupracovať s významnými režisérmi (Brian De Palma – vojnové Obete vojny), ale na dlhý čas mu najväčšiu slávu priniesla skôr malá televízna obrazovka, kde bodoval ako čašník Woody Boyd v sitkome „Na zdravie!“ po boku Teda Dansona. Za svoj výkon získal cenu Emmy; zaujímavosťou je, že rolu vyfúkol pôvodne zamýšľanému kontroverznému expertovi na medvede, Timothymu Treadwellovi.

Na začiatku 90. rokov zaujal po boku Wesleyho Snipesa v športovej komédii Bieli muži nevedia skákať. Spoluprácu so svojim „čiernym bratom“ (s ktorým sa však v skutočnosti prvý raz stretol už v roku 1986 v športovej komédii Trénerka s Goldie Hawnovou) si zopakoval v podobne sympaticky nenáročnom malom ale poctivom hite Vlak plný peňazí, kde súperili o lúpež a lásku k Jennifer Lopezovej. Ďalej zaujal: po boku Roberta Redforda a zároveň ako manžel Demi Mooreovej v presladenej melodráme Neslušný návrh, po boku rovesníka Kiefera Sutherlanda v modernej westernovej veľkomestskej komédii Cesta kovbojov a ako ukážkový šialenec v Takých normálnych zabijakoch. Woody bez problémov zvláda, ako vidieť z jeho jednotlivých rolí, úlohy čisto komediálne a v dobrom pojašené, ako aj civilne dramatické, tlmiac svoj pomerne povestný a vyhlásený „rázny štýl“, ktorým na seba niekedy strháva pozornosť viac, ako by bolo treba a môže sa stať troška otravným. Zvláda i vyložene humoristické roličky (Kingpin bratov Farrellyovcov). Stalo sa z neho tvárne cesto, avšak nikdy nie hviezda za dvadsať miliónov.

Len čo nad ním už-už chcete mávnuť rukou za jeho nie práve najšťastnejší výber (Boxeri s Antoniom Banderasom), zažiari spoluprácou s takými výnimočnými filmármi, ako sú Terrence Malick (hviezdami od výmyslu sveta natrieskaný vojnový veľkofilm Tenká červená čiara), Miloš Forman (pornografický magnát vláčiaci sa po súdoch „demokratickej“ Ameriky – za Ľud verzus Larry Flynt bol nominovaný na Zlatý glóbus a Oscara) alebo bratia Coenovci. V ich mrazivom kusisku Táto krajina nie je pre starých príjemne zaskočil ako usmievavý nájomný vrah v klobúku, pôsobiaci práve kvôli zdanlivo bezstarostnej nálade nebezpečnejším a zákernejším dojmom, ako jeho „príliš desivý“ konkurent Javier Bardem.

Avšak keď takto zažiari, akoby až natruc okamžite prijíma niečo úplne šialené (rozkošne nezmyselné šteknutie v bláznivej špionážnej paródii Austin Powers: Špión, ktorý ma pretiahol). Ako sám tvrdí, záleží mu na dobrom príbehu a či sa jedná o ambiciózny umelecký počin alebo „obyčajnú komerciu“ (agent FBI v zlodejskej komédii Po západe slnka), na to nehľadí.

Momentálne chystá zombícku komédiu Zombieland, rád by hral v celovečernej verzii kedysi populárneho akčného seriálu „A-Team“, Oliver by ho rád režíroval vo vietnamskom krváku Pinkville, uvidíme ho v novom katastrofickom trikovom dobrodružstve Rolanda Emmericha 2012... Ešte stále ho chcete škatuľkovať?

Hral po boku hviezd (Will Smith – Sedem životov), režírovali ho majstri i rutinéri, bez mihnutia oka strieda kino filmy s milovaným divadlom, hral v komédiách, trileroch, romantických i akčných záležitostiach, takmer sa dotkol Oscara, aj hral v sračkách – a stále ho nemožno niekam zaradiť. Kamkoľvek! Nikam. Proste to nejde – ak sa človek nechce zhovädiť predčasným ortieľom, ktorý zo seba Woody svojou najbližšou filmovou rolou okamžite a s typickým úsmevom na perách strasie. Je ezotericky, duchovne silne založený, pôsobiac mierne flegmatickým dojmom. Jeho firma vyrába konopné výrobky a šampóny, nenávidí vojnu a kedykoľvek niekam USA vysiela svojich vojakov, Woody je medzi prvými, kto kreslí transparenty a v šľapkách sa stavia do čelných rád protestujúcich a na karlovarskom filmovom festivale ho najčastejšie môžete zastihnúť bosého na bicykli. Vtedy vraj naňho stačí zamávať, zabrzdí a hodíte reč. Po Woodym možno (hoci, ktovie) nezostane Oscar, ale skoro v každom filme, v ktorom som ho videl, som sa naňho pozeral rád, ako na starého známeho, ktorý náhodou urobil fajn kariéru vo veľkom svete a nestratil sám seba. Dobrá nálada – tú mám minimálne z každého druhého filmu, v ktorom Woody hrá, bez nároku na žáner, (ne)kvalitu či rok výroby. A to je dôležité.