John Carpenter
Biografie
Napísal Ivan Kučera   
Streda, 19 Január 2011 09:19

Biografia hororového režiséra, scenáristu a producenta Johna Carpentera (Halloween, Vec, Vládca temnôt).

Fanúšikovia ho dobrácky prezývajú Carpy alebo Carpi (sami nevedia, ako sa to má správne písať), ale v skutočnosti robil také tvrdé horory, že majú právo prezývať ho JOHN CARPENTER. Bohužiaľ, platí minulý čas.

TÁ DOBA

Carpentera zrodila nepokojná doba 60 a 70. amerických rokov dvadsiateho storočia. Američania boli masakrovaní vo Vietname, o nič lepšie na tom ale neboli ani doma: politici si z nich robili srandu (Vatergate) a ich vlastné deti sa proti nim búrili vo Woodstocku, kde vďaka uvoľneným myšlienkovým pochodom a hromadnému nechránenému sexu vymýšľali AIDS a marihuanu. Vlastne aj tvrdšie drogy. OVEĽA TVRDŠIE DROGY.

Táto hektická doba zrodila silnú generáciu brutálnych mladých hororových režisérov, ako sú Wes Craven, Tobe Hooper, Steve Miner, Sean S. Cunningham a John Carpenter. Kým hollywoodski kolegovia utekali do bezstarostných rozprávok (Lucas, Spielberg, Zemeckis, Howard, Landis), oni stavili na minimálny rozpočet a z toho prameniaci „nízkorozpočtový špinavý vzhľad“ (ale tiež umeleckú slobodu). Ich (anti)hrdinovia nadávali, znásilňovali, zabíjali. Posledný dom naľavo, Hory majú oči, Texaský masaker motorovou pílou, Piatok trinásteho. Tvorili sa piliere hororových pod-žánrov slasher a hixploitation.

ZLATÁ ÉRA

V zlatej ére brúsil Carpenter kamenné kusy, ako bola napríklad uhrančivá kriminálka Prepadnutie 13. okrsku (skupinka policajtov a väzňov musí v nepokojnú noc spojiť sily voči anonymnej mase krvilačných strelcov „tam vonku“). O tom, aké dobré filmy robil, svedčí fakt, že dodnes (január 2011) väčšina (!) dostala minimálne jedno pokračovanie, remake alebo prequel. V „novom“ Prepadnutí 13. okrsku spojili svoje sily Ethan Hawke a Laurence Fishburne. Halloween, ktorým Carpenter teoreticky „založil“ slasher, sa dočkal zatiaľ siedmych pokračovaní (a treba si k nim prirátať ešte jeden remake Roba Zombieho + pokračovanie Roba Zombieho). Už niekoľko rokov sa chystá remake Úteku z New Yorku, priplazila sa nová Hmla (dokázala, že počítačové triky nie sú všetko). Votrelca Ridleyho Scotta môžeme s trochou promile vnímať ako „ambicióznejší“ remake Carpenterovej katastrofickej Temnej hviezdy a Vec bude ešte tento rok mať nórsky (alebo to boli Švédi?) prequel.

Máloktorá zo spomenutých „nových verzií“ stála za niečo, v lepšom prípade (ak necháme bokom kultového Votrelca) sa jednalo o extravagantný (Zombie) priemer. Najhoršie je, že za niektorými z nich stál ako producent sám Carpenter (Halloween II, Halloween III, „nová“ Hmla). Dočerta, veď aj jeho slabí Upíri sa v r. 2002 dočkali dvojky s Jon Bon Jovim (!), ktorú John produkoval.

Tým nechcem povedať ani tak to, koľké „prerábky“ jeho filmov boli zlé, ale aké klasiky pôvodné filmy zrejme sú. Inak by ich naprieč desaťročiami stále niekto nevykrádal...

V krátkom časovom úseku Carpenter so svojimi vernými (predovšetkým herci Donald Pleasence, Jamie Lee Curtisová a Kurt Russell a producenti Moustapha Akkad a Debra Hillová, poslední dvaja menovaní zomreli v roku 2005) vyrobil sériu klasických hororov Halloween, Hmla, Vec a Vládca temnôt. Ich spoločným znakom bol minimálny rozpočet, béčkarský scenár, hypnotická hororová atmosféra a primitívne jednoduchá hudba (ktorú si robil sám alebo v spolupráci s niekým).

Bohužiaľ, zlatá éra nevydržala dlho. Začal starnúť a experimentovať so žánrami, ktoré neboli „jeho“ a v ktorých sa evidentne necítil dobre: fantasy (Veľké problémy v Malej Číne), sci-fi satira (Oni žijú!) či dokonca sci-fi komédia s romantickými vsuvkami (Neviditeľný na úteku).

MENEJ ZLATÁ DOBA

Ale bolo to stále lepšie, ako to, čo predviedol v 90. rokoch. O Meste prekliatych (čo je naopak jediný remake, ktorý nakrútil, predlohou mu bolo britské sci-fi Village of the Damned z roku 1960) asi nikto nemôže tvrdiť, že je dobré. Ale to, čo predviedol v Upíroch a najmä (Upírov ako-tak v poslednej chvíli zachránil James Woods) v Duchoch Marsu, je sila. Kam sa podel TEN Carpenter? Kým Craven i v ťažkých 90. rokoch nakrúcal kultové horory (Vreskot), z Carpentera sa stal céčkarská troska.

Jeho zďaleka najlepším hororom desaťročia bolo zmätené Šialenstvo so Samom Neillom ako poistným vyšetrovateľom, ktorého pátranie po uznávanom hororovom spisovateľovi (zrejmá narážka na režisérovho kamaráta Stephena Kinga, s ktorým spolupracoval na uchádzajúcej adaptácii automobilového krváku Christine) zavedie do zaspatého mestečka. V ňom prichádzajú nezrozumiteľné sny, vízie, nočné mory a alternatívne dimenzie (alebo také niečo). Už po hodine chaotického zmätku osprostený divák nevie, koľká bije a túžobne očakáva titulky. Posledná, (post)apokalyptická scéna našťastie naznačí, že Carpenter stále ako-tak (z posledných síl) vie, čo robí. Snímka býva niektorými opitejšími fanúšikmi žánru pokladaná za uzavretie jeho „voľnej apokalyptickej trilógie“ (predtým Vec a Vládca temnôt).

O jeho odpísanosti svedčí vykrádanie samého seba (Útek z L.A. z roku 1996) a to, že s ním príliš už nerátajú ani samotné štúdiá. O Veci 2 hovoril tak dlho (malo sa jednať o plnohodnotné pokračovanie, odrážajúce sa od dvoch zdanlivo preživších hrdinov originálu), až štúdio stratilo trpezlivosť a múdro ho nahradilo nováčikom.

NEMÁ PRÁVO NA INÉ ŽÁNRE?

Ale isteže má. Čo by nemal. Prečo sa v niektorých jeho „neskorších“ filmoch objavujú také necarpenterské hlúposti, ako je láska, humor a akcia? Bol Halloween o akčných scénach? Určite nie. Ak bolo niečo akčné vo Veci, bolo to skôr úsmevné, pretože na akciu potrebujete aspoň zdanie rozpočtu a to povestne nízkorozpočtový Carpenter nikdy nemal. A ak zázrakom mal (viď. prípad nešťastného Neviditeľného na úteku) bolo mu to na oštaru, pretože tým pádom bol pod väčším tlakom štúdia, ktoré vyžadovalo návrat financií. Kým robil malé filmy, do ktorých vrazil vlastné peniaze a v ktorých postavy jazdili v jeho osobnom aute, pod nikoho nespadal, nikomu sa nemusel páčiť, mohol byť sám sebou, slobodný. Akonáhle začal koketovať s hollywoodskym systémom, bolo zle.

Áno, máte pravdu, trocha zavádzam: Carpenter v skutočnosti od začiatku kariéry koketoval aj s nehororovými látkami! Veď predsa už 1979 predstavil televízny životopis s Kurtom Russellom Elvis Presley. 1984, teda v post-ítíovskej ére, robí film o dobrom mimozemšťanovi (Jeff Bridges), utekajúcim s Karen Allenovou pred zlými agentmi. Herec Michael Douglas, ktorý mu zbytočný UFO cirkus produkoval, nepatrí k ľuďom, ktorí by mienili vkladať peniaze do neúspešného projektu a tak si ani nechcem predstaviť, pod akým „komerčným“ tlakom uňho nekomerčný Carpenter pracoval.

V roku 1986 nakrúca čudácku dobrodružnú fantasy Veľké problémy v Malej Číne. Extravagantne farebné zábavné dielko s uvoľneným Russellom pre niektorých skultovnelo, kým ale Halloween sa ako pilier žánru slasher musí páčiť aj divákom, ktorí na ňom nevyrastali, „nehororová“ Carpenterova tvorba sa práveže páči len tým, ktorí na nej vyrastali a nie sú schopní priznať (si), že mimo hororov nakrúcal sračky.

Áno, preháňam. Iste. Samozrejme. Sračka vyzerá inak. Úplne inak (ako Duchovia Marsu). Jeho nehororové filmy nie sú z princípu zlé. Herci fajn, hlášky fajn („Prišiel som si k vám požuť žuvačku a postrieľať pár hajzlov a práve mi došla žuvačka.“), stopy atmosféry fajn. No až keď cez humornú fasádu Neviditeľného na úteku presvitne zárodok hororu („prebudenie v takmer neviditeľnej budove“), začne to byť pôsobivé.

Z toho vyplýva, že Carpenter je možno frajer (keď skúsil aj iné žánre), ale možno si v prvom rade len dobrovoľne sabotoval kariéru. Ak sa rozhodne chodiť zo žánru do žánru George Clooney, beriem. Niektorí ľudia, Carpenter napríklad, boli však stvorení pre jediný žáner. Nie je na tom nič zlé. Len proti tomu netreba bojovať, lebo potom nakrúcate slabé filmy ako Oni žijú!, kde nejde ani tak o satiru konzumnej americkej spoločnosti a „tichú“ mimozemskú inváziu, ale o nezmyselnú desaťminútovú pouličnú wrestlerovú scénu.

MÁ EŠTE ŠANCU?

Bohužiaľ, keď Carpenter konečne pochopil a vrátil sa k hororu, jeho nové horory boli oveľa horšie, ako všedný kúsok Oni žijú! a to už je čo povedať. Upíri sú mierne povedané nevydarení, Duchovia Marsu hovno. Carpenter sa na chvíľku „vrátil“ hororovým seriálom „Majstri hororu“, ale to je všetko. Jeho chystaný väzenský triler s Nicolasom Cageom Riot bol radšej stopnutý. Otázkou je, ako dopadne jeho prvý celovečerný film od Duchov Marsu z roku 2001 - temný kúsok The Ward s Amber Heardovou, ale ustavičné odsuny premiéry nič dobré neveštia.

Na strane druhej, Carpenter, ktorý tento rok oslávil 63 rokov, na tom nie je úplne zle. Tobe Hooper napríklad od Texaského masakru motorovou pílou a Poltergeista klesol do žumpy, kde sa brodia veľkofilmy Krokodíl a Márnica. Cravenovi to síce občas vyjde (Vreskot 1 – 2), ale mimo toho bojuje so štúdiovým systémom, ktorý mu proti jeho vôli v drsnej post-produkcii przní jeho milované deti tak, že sa nakoniec nepáčia nikomu (Prekliatie, My Soul to Take). Produkčná stajňa Joela Silvera a Roberta Zemeckisa Dark Castle Entertainment chrlí nenáročné krváky, Platinum Dunes Michaela Baya pre zmenu przní novými kópiami staršie klasiky Piatok trinásteho a Nočná mora v Elm Street, hororoví diváci sú už unavení z vlny ázijských ducharin a ich amerických kópií.

Carpenter stále žije a to je pre starnúcu legendu, ktorá sa už nikdy nezmôže na klasiku, smutné. Jeho najväčšou tragédiou je, že stále žije. V dobe, ktorej nerozumie.