Jean-Claude Van Damme
Biografie
Napísal Ivan Kučera   
Pondelok, 09 November 2009 07:33

Desaťstranová biografia akčnej hviezdy s iniciálami JCVD.

Ako mnohé hviezdy osemdesiatych rokov 20. storočia, i Jean-Claude (* 18. 10. 1960 v belgickom Bruseli) bol krehké dieťa. Na svoj neskorší akčný stav sa musel vypracovať. Ako väčšina iných akčných hviezd, i „belgická puma“, ako ho prezývali fanúšikovia v jeho najšťastnejšom filmovom období, zažil i JCVD v deväťdesiatych brutálny zosun. Jeho filmy komerčne prepadali, obec fanúšikov sa otriasala v netrpezlivých základoch, dovtedy ešte ako-tak z posledných síl tolerantná filmová kritika ho definitívne prestala šetriť. Začalo peklo. A tentoraz to nebol názov jedného z jeho akčných trilerov.

Hoci sa Arnold pekne rozlúčil tretím TERMINÁTOROM, Stallone zažíva z pozície režiséra u akčných fanúšikov milú vysokú mieru pozornosti a plešatému Bruceovi to na plátne pristane aj v osemdesiatke, Van Damme patrí k „smutnejšiemu táboru“ (Lorenzo Lamas, Dolph Lundgren). Potáca sa z posledných síl a na jeden lepší film pripadá osem DVD brečiek. Ale vráťme sa do minulosti.

Pre slabý fyzický stav ho otec zapísal na balet a karate. Koncom sedemdesiatych rokov sa JCVD stal majstrom strednej váhy v karate a v Bruseli si založil školu bojového umenia.

JCVD bol v začiatkoch filmovej kariéry spájaný s klasickým hororom PREDÁTOR. Je to pravda len čiastočne: Jean-Claude niekoľko dní naozaj nakrúcal zamaskovaného krutého mimozemského lovca, vybíjajúceho pozemské mariňácke komando (napr. Schwarzenegger, Carl Weathers či Bill Duke). Následne však z pľacu odišiel aj so svojou peknou ritkou, ktorú tak rád vystavuje na očiach verejnosti (v nosení čo najtesnejších riflí mu zdatne nekonkuruje už ani Robert Redford). Prečo?

Jedna verzia hovorí, že najviac ho štvalo, že nebude uvedený v úvodných titulkoch. Druhá, že s ním neboli spokojní filmári resp. neboli spokojní s jeho výškou - 175 cm údajne nespĺňalo ich požiadavky na „ozrutu z kozmu, proti ktorej nemá šancu ani Rakúsky Dub“. Faktom je, že následne rolu po JCVD prebral takmer dva a pol metra vysoký Kevin Peter Hall. Tak či tak, ktovie, či aspoň v dvoch troch scénach skutočne nie je maskovaný Van Damme. Niektorí jeho fanúšikovia zachádzajú dokonca vo svojich teóriách tak ďaleko, že prisahajú na hrob vlastných domácich maznáčikov, že Van Dammea vidia v scéne „Prepadu povstaleckého tábora“ (údajne sa motá okolo helikoptéry a bez masky!).

Aj keby v PREDÁTOROVI nakoniec hral, nejednalo by sa o jeho herecký debut. Klasický akčný sci-fi horor z dielne producenta Joela Silvera (48 HODÍN, SMRTONOSNÁ ZBRAŇ) vznikol totiž až v roku 1987. Dovtedy už mal Jean-Claude na konte veľa akčných filmov. Vyznačovali sa jednoduchými zápletkami a detským delením strán na dobré a zlé.

Jeho oficiálnym hereckým debutom je francúzska dráma ULIČKA BARBAROV (v ktorej sa len mihol). Rýchlo sa ho ujal palestínsky, v Hollywoode pracujúci producent Menahem Golan. Vlastne až také rýchle to nebolo, lebo Golan mu síce produkoval KRVAVÝ ŠPORT, ale nebol s ním spokojný a zatvoril ho na niekoľko rokov do trezoru (film, nie Jean-Claudea, Jean-Claude by trezor určite rozkopal – znútra). Až keď Golan film bohvieprečo po rokoch pustil do kín, stal sa z nenáročnej bitkárskej snímky komerčný hit. Následne už Golan svojej belgickej hviezde „veril“ a podpísal s ňou exkluzívnu zmluvu. To hercovi umožnilo prestať sa životom pretĺkať najbližšími prácami, aké boli po ruke a sústrediť sa na Hollywood.

Van Damme v golanovskej sérii nízkorozpočtových drsných hitov (snažiacich sa osloviť skupinu akčných fanúšikov, pozostávajúcu spravidla zo zakríknutých chlapcov s akné) stelesňuje väčšinou rovnaké postavy: neradi sa hádajú a bijú, ale keď sú zatlačení do kúta (na 80% im zlosyn musí najskôr zabiť ľubovoľného člena rodiny, tehotnú priateľku alebo kamaráta z vojny), naplno rozbalia svoje dlhé roky poctivo trénované namakané bojové umenie, proti ktorému sú bezmocní aj škorpíkmi po zuby ozbrojení feťáci.

80. roky sa v prípade JCVD nesú v znamení malých hitov, ako sú KARATE TIGER I: NEUSTÚPIŤ, NEVZDAŤ SA (hral zápornú rolu za 250 dolárov), ČIERNY OROL, PRÍKAZ NA POPRAVU, KRVAVÝ ŠPORT, LEVIE SRDCE a KICKBOXER (podieľal sa mu aj na scenári).

Asi sa patrí aspoň okrajovo zmieniť, že sa nejedná o práve najlepšie filmy. Van Damme má však výrazný bod k dobru – bol v správny čas na správnom mieste. Mnohí dnes dávno dospelí diváci vyrastali na jedným hlasom dabovaných videokazetách amerických 80. rokov, hltali primitívne akčné trilery a idiotské sci-fi horory a to sa im navždy zapísalo do filmových srdiečok.

Preto na Van Dammea v podstate až NEMÔŽU dopustiť, lebo by tým urazili vlastné detstvo a popreli svoje filmové lásky, sny, túžby, priania. A bolo by troška neférové nezdôrazniť, že na rozdiel od slávnejších akčných kolegov Van Damme bojové umenie SKUTOČNE OVLÁDAL. Arnold bol „len“ profesionálny kulturista. Akčná scéna v jeho ponímaní znamenala „neobratné“ lámanie väzov či používanie rotačného guľometu. Stallone poctivo trénoval v telocvični, takže MAL svaly, ale nebol ani profesionálny športovec, ako Arnold, ani neovládal aikido. Steven Seagal ho síce ovládal, ale na rozdiel od sympatického a chlapčensky dobráckeho Van Dammea stelesňoval skôr mlčanlivé, rázovité a brutálne typy z tajných vládnych zložiek, ktoré hajzlom pôsobili tvrdými biliardovými guľami nechutné otvorené zlomeniny. Van Dammeovou špecialitou až podpisom bola elegantná práca s nohami. Výkopy, podkopy, roznožky.

Troška menšou inováciou sa stalo v JCVD filmografii až post-apokalyptické sci-fi béčkara Alberta Pyuna KYBORG (1989). Jednalo sa o poslednú spoluprácu s Golanom a stelesňoval v nej samotárskeho bojovníka budúcnosti, ochraňujúceho v zdecimovanej krajine pred monštruóznou skupinou barbarských pirátov (!) ženského robota (!!), ktorý môže zachrániť ľudstvo (?). Dvojku však rád a s chuťou (až na pár „archívnych záberov“) prenechal vtedy začínajúcej Angeline Jolieovej (!?).

Van Damme bol čoraz sebavedomejší: zo sveta pouličných surových bitiek a tvrdých ringových zápasov sa prebojoval do predsa len o čosi ambicióznejších projektov. V DVOJITOM ZÁSAHU sa napríklad dokonca nebál prijať dvojrolu (to si neskôr zopakoval, ťažko povedať prečo, v MAXIMÁLNOM RIZIKU a REPLIKANTOVI) zahrať si v detstve násilím rozdelené dvojičky. Z jedného sa stal metrosexuál v elasťákoch, z druhého vulgárny bitkár. Akonáhle si prestanú naštvane ísť vzájomne po krku, nakopú desiatky zadkov svíň, ktoré ich pripravili o milujúcich rodičov. A tak je to predsa vo svete JCVD správne! TO je etika. TO je spravodlivosť! Vivat pravda, vivat pomsta.

Ako vidno, Van Dammeove filmy po stránke zápletky zrejme ani jeho najväčší fanúšikovia neoznačia za dobré (aj keď...). No tie filmy napriek tomu v sebe majú čaro, o ktorom sa ťažko hovorí a ak na nich niekto nevyrastal, ani mu to nevysvetlíte. Na DVOJITOM ZÁSAHU si vyskúšal aj produkciu, ale táto funkcia ho neoslovila a tak sa jej v budúcnosti vyhýbal. Je pravda, že na konte má okrem občasnej réžie a podobne zriedkavej produkcie i viacero iných funkcií (strihač – KYBORG, scenárista – LEVIE SRDCE), ale v prvom rade zostáva hercom.

Na jeho ceste (od lacných akčných snímok a v ústrety drahších a predsa len troška náročnejších trilerov) mu učarovalo sci-fi. Bil sa s Dolphom Lundgrenom ako UNIVERZÁLNY VOJAK, vrátil sa aj do dvojky a nedávno si zahral (ale už nie úplne hlavnú rolu) i v trojke (kde si s Dolphom v jednej „cameo scéne“ zasa išli po krku). Čo sa sci-fi týka, bola tu ešte solídna „časovka“ TIMECOP, KDE cestoval časom, no video-dvojku prenechal Jasonovi Scottovi Lee.

Nakoniec sa predsa len objavil vo filme Johna McTiernana, Shanea Blacka a Arnolda Schwarzeneggera – mihol sa (hral sám seba) v akčnej fantazijnej paródii o POSLEDNOM AKČNOM HRDINOVI. Že mu nie je úplne cudzie vystreliť si zo seba, dokázal tiež hosťovaním v sitkome „Priatelia“. Áno, bol to on, kto zatiahol Rossovho Marcela do blýskavého sveta filmu.

V 90. rokoch Golana nahrádza (na poste Van Dammeho dvorného producenta) Aziat Moshe Diamant. Mal na starosti všetky vandammeovky od ŽIVÉHO TERČA cez TIMECOPA až po MAXIMÁLNE RIZIKO a UNIVERZÁLNEHO VOJAKA 3. Van Damme sa vždy otvorene a s chuťou, hrdosťou a láskou, hlásil k ázijskej akčnej škole, ktorá z neho urobila akčnú hviezdu. Preto sa dalo čakať, že sa vrhne do japonskej, čínskej či hongkonskej koprodukcie (v skutočnosti už jeden z jeho prvých filmov, KARATE TIGER I, režíroval čínsky režisér a budúci špičkový choreograf bojových scén Corey Yuen). Najviac v tomto smere zabodoval pod taktovkou v USA debutujúcej šikmookej legendy menom Johna Woo. Ich ŽIVÝ TERČ, kde Van Damme v tesných rifliach a s dlhými vlasmi chránil bezdomovcov pred arogantným milionárom (Lance Henriksen), bol obťažkaný zákulisnými problémami (producent Sam Raimi režisérovi „radil“ napr. v tom, koľko mŕtvol môže umiestniť do jednej scény, aby to bolo „korektné“). Napriek tomu sa dnes jedná o jeden z 30. najvydarenejších akčných filmov desaťročia (v konkurencii SKALY či MATRIXU to nie je zlý výsledok). Van Dammeho bojové umenie získalo vďaka audiovizuálne prepracovanému Wooovmu štýlu takmer až herecké rozmery. Keďže sa kombinácia ázijský štýl + americké peniaze osvedčila, Van Damme v nasledujúcich rokoch často spolupracoval s aspoň jedným ázijským producentom alebo režisérom. Či už to bolo MAXIMÁLNE RIZIKO (r. Ringo Lam), ZDVOJENÝ ÚDER (r. Tsui Hark) alebo besný KONTRABAND (r. Tsui Hark). Nedá mi nevyzdvihnúť predovšetkým nedocenený ZDVOJENÝ ÚDER, ktorý patrí k tomu najlepšiemu, v čom Jean-Claude kedy HRAL. Strhujúci mix svojrázneho humoru je natrieskaný všetkými pozemskými (aj pár nadpozemskými) nápadmi, ako sú vybuchnuté Koloseum, terorista Mickey Rourke, rozprávkový ostrov pre odpísaných tajných agentov, brutálny basketbalista Dennis Rodman alebo tiger verzus batoľa.

Bohužiaľ, časom i jeho „ázijská filmografia“ stratila na kvalite: Ringo Lam, tvorca solídneho MAXIMÁLNEHO RIZIKA (do ktorého sa im akýmsi záhadným spôsobom podarilo dotiahnuť charakterového francúzskeho herca Jean-Hugues Anglandea), zrazu nakrútil strašného REPLIKANTA a keďže sa JCVD nepoučil, dal starému kamarátovi ďalšiu šancu (PEKLO). Sám sa tak pochovával do čoraz béčkarskejších vôd... z ktorých v 80. rokoch vyplával ako nádejná akčná hviezda. Je pravda, že kebyže sa robí rebríček najväčších akčných hercov kinematografie a má sto miest, Van Damme by sa doňho prekopal. Ale bohužiaľ to automaticky neznamená, že jeho filmy sú výborné. Arnold síce neovládal bojové umenia, ale zasa bol vždy dosť prezieravý na to, aby si svoje (nielen bojové) nedostatky uvedomoval. Vyberal si preto šikovne na spoluprácu megalomanských a talentovaných režisérov, ktorí jeho nedostatky zamaskovali (Cameron, McTiernan). Van Damme, ktorý sám mal povesť B herca, si na spoluprácu vyberal podobne B-režisérov, česť výnimkám. Možno to myslel dobre. Riadil sa srdiečkom. Kvalitné filmy z toho ale väčšinou nevyšli.

Jeho čisto americké projekty boli čoraz slabšie. Od prehnane citlivého NIET ÚNIKU (kde ako väzeň na úteku chránil Rosannu Arquetteovú a jej synčeka Kierana Culkina) cez NÁHLU SMRŤ (ako traumatizovaný požiarnik vyčistil polovicu štadióna od teroristov) až po neúspešnú adaptáciu počítačovej hry STREET FIGHTER: POSLEDNÝ BOJ. A iné matné americké produkcie (LEGIONÁR, INFERNO alebo POSLANIE Sheldona Letticha, dávneho kamaráta, s ktorým v minulosti spáchal LEVIE SRDCE či DVOJITÝ ZÁSAH, Lettich mu následne strihal KYBORGA).

Van Dammeho „slávna“ časť filmografie trvala v skutočnosti len zopár rokov. Inak to bola skôr stagnácia a únavné až zúfalé opakovanie postáv, ktoré (ako-tak) fungovali v osemdesiatom ôsmom. Na kvalite života mu akiste nepridali ani osobné problémy (nevyšlo mu veľa manželstiev, liečil sa na maniodepresiu a drogovú závislosť).

V roku 1996 JCVD režijne debutoval „úctivou poklonou bojovým umeniam“ SÚBOJOM CTI. V ňom zároveň hral hlavnú úlohu. Bohužiaľ, snímka nezaujala, bola to skôr takmer až dokumentárna ukážka snáď všetkých existujúcich bojových umení, než plnohodnotný film. K réžii sa vrátil až o trinásť rokov neskôr snímkou EAGLE PATH, kde si zahral taxikára.

Podobne, ako Seagal, i Van Damme koncom 20. storočia odišiel do zabudnuteľných, výlučne spotrebiteľských a lacných (po stránke scenára, ambícií i rozpočtu) akčných výplachov, ktoré u nás putovali rovno na video a vznikali v podozrivej koprodukcii typu Južná Afrika, Rumunsko, Nemecko či Bulharsko (PREBUDENÁ SMRŤ, ZÁSTUPCA VELITEĽA), čo je v prípade akčných trilerov polozabudnutých hviezdičiek takmer vždy zlé znamenie. Za kurióznu zmienku stojí aspoň hrozný TEROR VO VLAKU, odohrávajúci sa v Bratislave, oproti ktorému vyzerá Seagalovo PREPADNUTIE 2: TEMNÉ ÚZEMIE, ktoré Van Damme vykradol, ako oscarový trhák.

Od 21. storočia (bez srandy a preháňania) idú u nás všetky jeho filmy (PASTIER napríklad) rovno do požičovní. Prerátal som to po sebe niekoľkokrát, ale naozaj mi z toho vychádza, že od roku 2001 sa neprebojoval do slovenských kín ŽIADNY z jeho filmov.

V roku 2009 sa mal Jean-Claude Camille François Van Varenberg (sám seba údajne kedysi označil za „posteľovú supermašinu“) objaviť v akčnom trileri WEAPON po boku Stevena Seagala. S tým sa však vraj nemajú príliš v láske a Seagal z projektu vycúval. Nahradil ho britský búchač Vinnie Jones, nakoniec vypadol aj ten a definitívne Van Damme po svoj bok dostal Scotta Adkinsa. Menší návrat JCVD zaznamenal v roku 2009 belgicko-francúzsko-luxemburskou „spoveďou“ so stručným názvom JCVD, kde hrá sám seba. Film som nevidel, ale i nostalgickí fanúšikovia sa v názoroch nezhodujú (od „nádhera“ po „trápne“). Van Damme si však o kvalitách snímky evidentne myslí svoje a tak troška namyslene odmietol ponuku Sylvestra Stallonea zahrať si v jeho THE EXPENDABLES (rolu nakoniec prebral Lundgren). Niektorí škaredo ohovárajú, že sa JCVD hanbil pobiť sa s Jetom Li. Zaujímavosťou je, že v Stalloneho tímovke si menšiu rolu zahral Scott Adkins a po úspešnej premiére Stallone naznačil, že ak bude dvojka, skúsi Van Dammeho ešte raz osloviť.

Rád by som povedal, že Van Damme je frajer. Ale keď sa povie „akčný frajer“, predstavím si skôr Chucka Norrisa (pretože dokáže hádzať hrach na stenu tak, aby to malo zmysel). Rád by som povedal „filozof bojového umenia“, ale to je pre mňa skôr fantastický Bruce Lee. Nemôžem povedať ani „večný bojovník“, pretože to je skôr smoliar Stallone. A Titan akčného žánru, to je SCHWARZENEGGER DOČERTA.

Čo/kto je teda Jean-Claude Van Damme? Jean-Claude Van Damme je Jean-Claude Van Damme - so všetkými mínusmi aj plusmi, ktoré k nemu patria. Aj keď sa v posledných minimálne desiatich rokoch zdá, že byť Jean-Claude Van Dammeom má skôr mínusy, než plusy. Roky pribúdajú, svaly prestávajú poslúchať, nemladne nikto, ani bývalé filmové hviezdy. Tam, kde Arnold vybalil politiku a Stallone režírovanie, zostáva Van Damme osamelým bojovníkom, ktorý prestáva vládať.