Rutger Hauer
Biografie
Napísal Ivan Kučera   
Streda, 14 Október 2009 07:44

Hovorili mu holandský Newman. Napriek tomu nikdy nebol hviezdou ani nevyrábal kečupy. Frajer ale bol. No dobre, nie až taký veľký. Ale bol. A vlastne je. Stále. Zo všetkého najviac ale pripomína sériového vraha.

A to napriek hrozným filmovým omylom, akých sa zúčastnil a pravdupovediac stále účastní. Sranda musí byť a drsný Rutger Hauer dávno vie, že brutálna kombinácia kultových filmov a úplných blbostí je hodná pomilovania a zaručí vám kultový štatút spoľahlivejšie, ako nechutne dokonalá séria oscarových trhákov. Narodil sa 23. 1. 1944 v holandskom meste Breukelen, meria 185 centimetrov a v občianke má napísané Rutger Oelsen Hauer. Bol zlý chlapec, utekal z domu a namiesto hereckého chlebíčka, ktorý piekli tato s mamou dlho pred ním, sa živil ako skladník, lodiar a keď bolo najhoršie, kúril v kotle, nechal sa naverbovať do armády alebo si zbalil ruksak a zmizol v horách.

Buďme frajeri a priznajme si to: nikto z nás holandské filmy nepozerá, lebo aj kebyže chceme, čo nechceme, nemáme šancu dostať sa k nim (ak nebývame v Holandsku). I preto väčšina z nás Hauera dodnes nevidela v jeho prvých filmoch, lebo boli holandské. Najviac nám spomedzi nich hovorí meno „Paul Verhoeven“, čo je vlastne prvý aj posledný holandský filmár, ktorého poznajú aj mimo Holandska (ďalej poznáme z Holandska snáď už len špičkového kameramana a všelijakého režiséra Jana De Bonta). Rutger bol Paulovým dvorným hercom, čo sa po ich odchode do USA bohužiaľ zmenilo (ak nerátame Krutosť a lásku/1985 z koprodukcie USA, Španielska a Holandska s krehkou Jennifer Jason Leighovou). Verhoeven ho režíroval napríklad ako sochára v Tureckom mede (nominácia na Oscara za najlepší neanglicky hovorený film/1973) alebo v Oranžskom vojakovi z belgicko-holandskej koprodukcie (ktorý vstúpil do dejín konfliktom medzi režisérom a hercom Jeroenom Krabbé, ktorý odmietol masturbovať/1977). Okrem toho to ale boli iba malé divné európske produkcie (britské Sprisahanie so Sidneim Poitierom a Michaelom Caineom/1975).

V Amerike Rutger, obdarovaný až nepríjemne výraznými očami a provokatívnymi blond vlasmi, začínal v prízemných akčných trileroch (po boku Sylvestra Stallonea a Billyho Dee Williamsa – Noční dravci/1981), ale veľmi rýchlo sa ho chopil Ridley Scott a nevďačne mu už na začiatku hollywoodskej kariéry priklepol životnú rolu robota, ktorý so svojimi vzbúrenými druhmi vo futuristickej budúcnosti pácha neplechu a tak je na ich likvidáciu najatý tajomný detektív (Harrison Ford). Snímka z roku 1982, ako väčšina Ridleyho filmov do Gladiátora (2000), finančne prepadla a i kritika bola zmätená. Dnes patrí medzi sci-fi klasiku. Sám Rutger ale nebol práve nadšený z toho, že sa ho každý druhý (v lepšom prípade) novinár vypytuje na tento film a začal pôsobiť otrávene.

Následne síce spolupracuje so zaujímavými režisérmi (rok pred svojou smrťou ho režíruje vo svojom poslednom predstavení legendárny prepitý búrlivák Peckinpah - Vražedný víkend/1983) a zaujímavými kolegami (Gene Hackman, Joe Pesci a Mickey Rourke – Cena moci/1983; Kathleen Turnerová – Prekliatie/1984). Ale sú to skôr priemerné spotrebiteľské filmy, ktoré si história nezapamätá.

Ďalšiu výbornú rolu mu však už za prekvapivo krátko ponúkol skúsený akčný remeselník Richard Donner v pôsobivej stredovekej ľúbostnej fantázii Jastrabia žena (1985). V nej Rutger v brnení, na koni a s obrovským mečom, stvárnil hrdinného mužného rytiera, ktorý sa cez deň mení na jastraba, kým jeho láska, krásna Michelle Pfeifferová, sa v noci, kým on je človek, zasa premieňa na vlka. Takže sa nikdy nemôžu - ako ľudia – stretnúť. Na spôsobe vyriešenia tohto tragického prekliatia ich sprevádza vtipná postavička (Matthew Broderick) a snímke nemožno uprieť originálny scenár, kvalitné herecké výkony a dráždivo nevhodnú hudbu.

Kým Verhoeven v roku 1987 v Amerike debutoval drsným sci-fi RoboCop, Hauer rok pred ním dostal dôležitú rolu v Stopárovi (no vidíte, sťažuje si na toto či ono, ale len v osemdesiatych rokoch získal hneď tri výborné úlohy): mysteriózneho stopára Johna Rydera. Ja osobne nepatrím k milovníkom tohto filmu, na môj vkus v ňom zostrelí priveľa policajných helikoptér revolverom. Ale taký sústredený výkon sa v tak mizernom scenári naozaj nevidí často. Mrazivý Hauer určite stojí za pozretie snímky, ktorá sa v roku 2007 dočkala remake z produkcie Michaela Baya (kde Hauera dôstojne nahradil Sean Bean). Rutger sa o 19 rokov neskôr so svojim mladučkým naivným šoférom C. Thomasom Howellom kratučko stretol v televíznej mini sérii Dobrodružstvo Poseidonu (2005).

Bohužiaľ, Rutger sa v tom príliš nevyzná (alebo je mu to jedno) a rýchlo účinkuje v zabudnuteľnej sérii akčných trilerov, ako sú Zatykač: Živý alebo mŕtvy (1987) alebo rozkošné nostalgické béčko Slepá zúrivosť (1989) Austrálčana Phillipa Noycea, kde ako slepý dobrácky vietnamský veterán rozseká polovicu mafiánov USA. Zaujímavosťou je, že 1988 ho režíruje scenárista Blade Runner, David Webb Peoples (v austrálsko-americkej Krutej hre/1988).

V 90. rokoch rozkošne prešľapoval na poli pôvabných, drsných polo kultových drsných béčok, ktoré majú množstvo nostalgických fanúšikov, ale veľmi dobré filmy to nie sú: predátorský Zlomok sekundy (Rutger ako drsný fízel budúcnosti v zatopenom veľkomeste prenasleduje krvilačného mimozemšťana/1992); Obojok (Rutger utiekol z väznice s explozívnym obojkom na krku/1991); televízna Plavba (asi na Noyceovu radu po vzore jeho Úplného bezvetria Rutger s manželkou pozvú na palubu psychopatický párik/1993); Hra o prežitie (Rutger ako organizátor lovu „nedôležitého“ bezdomovca/1994). Na dobrom renomé mu nepomohli ani prepadáky, od ktorých sa preventívne dištancovali aj ich scenáristi (Buffy, zabíjačka upírov/1992... rovnomenný televízny seriál prišiel až neskôr, ale Rutger s ním už nič nemal, ale upírov má rád, lebo neskôr hral ešte v televíznej kingovke Prekliatie Salemu/2004 a vo videofilme Dracula III: Odkaz/2005).

Podobných nie že dobrých, ale výrazných, rolí, bolo čoraz menej. Ako by to nestačilo, Rutger sa nerozumne upisoval ságe okamžite zabudnutých televíznych výrob, slabých produkcií (otec hlavného hrdinu, bojujúceho v podzemí s legendárnym monštrom – Minotauros/2006) a béčkarovi (ašpirujúcim s úspechom na céčkara) Albertovi Pyunovi (Výbuch/1996; Omega Doom/1996). Ach, radšej sa tvárme, že to robíš kvôli obľúbenej charite, o ktorej tak nerád hovoríš.

Bohužiaľ, ak sa aj objavil vo vydarenejšom príbehu (televízna rozprávka od Hallmarku Merlin/1998), bola to proste len ďalšia z jeho nevýrazných záporných, zvrhlých, chlipných a zradných postáv, v ktorých niekoľko rokov vykrádal sám seba. Stále ale stokrát lepšie, ako odpadové záležitosti (vedec experimentujúci s vraždiacimi amazonskými včelami v americko-brazílskej Panike/2001). Niektoré ale aspoň mali bombový názov (Vykosťovač/1998).

Mimochodom, zatiaľ 2x navštívil Českú republiku: najskôr v nej nakrúcal drámu Otčina a potom navštívil filmový festival v Karlových Varoch. Bolo to určite lepšie, ako Turbulencia... kebyže aspoň dvojka... ale TROJKA, Rutger? Kde si nechal spomienky na to, ako ťa nominovali na Zlatý glóbus (Otčina/1994) a na to, ako si ho nakoniec získal (za televízny britsko-juhoslovanský Útek zo Sobiboru/1987)? Postupne ale dospel do štádia, v ktorom si ho všimli frajeri ako George Clooney a Christopher Nolan a dali mu roličky vo svojich veľkých, kvalitných projektoch. Clooney priamo do svojho režijného debutu Milujte svojho zabijaka, Nolan zasa peknú roličku zradného obchodníka, kradnúceho pre svoje potreby waynovské impérium právoplatnému dedičovi (Christian Bale) v úspešnom komikse Batman začína.

Záverom by sa patrilo ponúknuť čitateľovi dajaké resumé, záverečnú myšlienku... také niečo. Ale myslím, že predchádzajúce riadky vám jasne povedali, kto je Rutger Hauer a prečo ho máme radi, prípadne nenávidíme (ale to je asi silné slovo). Všetko dôležité bolo povedané a nedôležité nech odnesie vietor. Veľa šťastia, zdravia a spokojnosti, Rutger.