Tintinove dobrodružstvá [8O %]
Animované svety
Napísal Ivan Kučera   
Štvrtok, 27 December 2012 04:00

Recenzia animovaného dobrodružstva Stevena Spielberga a Petra Jacksona TINTINOVE DOBRODRUŽSTVÁ (2011).

Ako som napísal v recenzii VOJNOVÉHO KOŇA, TINTINOVE DOBRODRUŽSTVÁ sú jedným z dvoch (druhým je spomínaný VOJNOVÝ KÔŇ) filmov Stevena Spielberga, ktoré nakrútil po niekoľkoročnej prestávke.

Za svoj návrat si vybral komiksovú predlohu Belgičana Hergého, ktorá vznikla oveľa dávnejšie, ako dobrodružstvá Indiana Jonesa a je evidentné, že sa v tejto ságe Spielberg s Lucasom poriadne (ale fakt poriadne) inšpirovali práve u Hergého. Je evidentné, že Tintin je v skutočnosti Jonesovým duchovným otcom, ktorý stál pri Indianovom zrode. Hoci paradoxne neskúsenému divákovi môžu TINTINOVE DOBRODRUŽSTVÁ pripadať práveže ako niečo, čo chce lacno dojiť Indiana Jonesa, skutočnosť sa má tak, že to Jones bol ten, kto dojil Tintina... ktorý vznikol desiatky, desiatky, desiatky rokov pred ním. Dokonca už v roku 1961 vznikol hraný celovečerný film, ktorý som nevidel (ale videl som z neho fotky a pôsobili na mňa až desivo úchylne).

Čítal som však, že Spielberg sa údajne o Tintinovej existencii dozvedel až po prvom filme o Indiana Jonesovi...

Tak či onak, Spielberg sa rozhodol nakrútiť Tintinove dobrodružstvá nie klasickou hranou metódou, ale ako animovaný film resp. formou „motion capture“. Túto formu poznáme z PÁNA PRSTEŇOV (Gloch), KING KONG (King Kong) alebo JA, ROBOT (Sonny). Teda: herec, hrajúci „neskutočnú“ postavu, si oblečie čudné pyžamo a na tvár a na telo mu technici prilepia senzory, ktoré detailne snímajú jeho mimiku a gestikuláciu a prenášajú ich vo forme dát do počítačov. Následne je pridaný hercov civilný hlas a výsledkom niekoľkomesačnej počítačovej post-produkcie je „kreslená“ postavička, ktorá ale pôsobí vďaka presvedčivej mimike, gestikulácii a hlasovému prejavu, pomerne uveriteľne. Podobnou metódou ďalej vznikol napr. Zemeckisov POLÁRNY EXPRES.

Takže hoci sa Spielbergovi podarilo zohnať hercov, ako sú Jamie Bell, Simon Pegg, Nick Frost alebo Daniel Craig, nikoho z nich vo filmu neuvidíte ani na sekundu. Postavy, ktoré hrajú, ale nesú ich charakteristické rysy.

Okrem sympatického Tintina a znesiteľného a akceptovateľného hlavného zlosyna, najviac plátnu dominuje robustný, sklonmi k alkoholu trpiaci morský vlk kapitán Haddock, zrejme najzábavnejšia postava snímky (ktorá má zároveň zaujímavé psychologické pozadie, viď. monológ o podceňovaní). Kapitána stelesnil výborný Andy Serkis, inak v podstate zakladateľ motion capture; hral Glocha i King Konga vo filmoch Petra Jacksona a, aká náhoda, Jackson TINTINOVE DOBRODRUŽSTVÁ zároveň produkoval. V lepších rukách Tintin teda zrejme byť ani nemohol...

(Mimochodom, v skutočnosti Spielberg a Jackson na báze režisér/producent už spolupracovali: Spielberg Jacksonovi produkoval PEVNÉ PUTO.)

Film je „klasickým“ Spielbergom: gigantická exotická výprava, gigantické triky (rozpočet cca 130 miliónov dolárov), gigantická hudba a gigantické akčné scény (námorná bitka) napratané sviežimi a originálnymi nápadmi, ktoré nemajú nič spoločné s realitou, viď. ozrutná scéna naháňačky, do ktorej sa zapojí džíp, motorka i tank a postavy doslova lietajú. Táto obrovská akčná scéna je zároveň bohužiaľ predčasným finále, pretože tvorcom sa ju nepodarí v matnej scéne z dokov prebiť (a to nespomínam ani v podstate nulové potrestanie ústredného gaunera). Záverečné minúty sú už len tak trocha z povinnosti, ale vzhľadom na to, že film má pomerne otvorený koniec (film bol plánovaný ako prvý diel trilógie), je pocit z konca príjemne vzrušujúci (aké nové dobrodružstvá už zohraní hrdinovia zažijú nabudúce?).

Čo sa mi už až tak príliš nepáčilo, bol scenár. Ako keby si Spielberg s Jacksonom povedali, že budú za každú cenu blázniví a odmietnu akýkoľvek scenár, ktorý by zaváňal čímsi normálnym/reálnym (jedným z jeho autorov je kamarát Pegga a Frosta Edgar Wright, režisér a scenárista SÚMRAKU MŔTVYCH a JEDNOTKY PRÍLIŠ RÝCHLEHO NASADENIA). Že sú od reality odtrhnuté akčné sekvencie, to mi neprekážalo. Akonáhle ale hlavný zloduch predpokladá, že jediný spôsob, ako dostať vzácnu vec z nepriestrelného skla, je zavolať na opačný koniec Zemegule opernú divu, aby ho rozbila svojím spevom, to už mi pripadalo zbytočne komplikované.

Takisto správanie postáv je občas na hrane únosnosti (a pozor, to vôbec nenarážam na „afektované“ správanie oboch agentov či psa) a občas som mal pocit, že veci, ktoré sa dali vyriešiť stokrát jednoduchšie, sa riešili stokrát komplikovanejšie, len aby film mohol byť dlhší o 5 – 10 minút (vedľajšia línia s vreckárom je tu v podstate len preto, aby obaja agenti mali dôvod ísť za Tintinom).

Tak či tak, chlapec vo mne, ktorý rád putuje prstom po mape a zažíva pri tom väčšie dobrodružstvá, ako keby bol na daných miestach fyzicky, bol spokojný...

The Adventures of Tintin, USA | Nový Zéland, cca 107 minút

Réžia: Steven Spielberg. Scenár: Edgar Wright, Joe Cornish, Steven Moffat (podľa Hergého komiksov). Hudba: John Williams. Dabing (v pôvodnom anglickom znení): Jamie Bell, Andy Serkis, Daniel Craig, Simon Pegg, Nick Frost, Cary Elwes, Toby Jones, Mackenzie Crook, Tony Curran a ďalší