Kraťas Casa Carnivora
Amatérsky film
Napísal Ivan Kučera   
Piatok, 30 Apríl 2010 06:12

Recenzia na krátkometrážny horor Josefa Blažeka s názvom Casa Carnivora. Vnútri aj samotný film.

Dvaja chlapci, sychravé jesenné popoludnie, hlúpa stávka a jeden starý opustený dom na periférii Brna. To je východiskový bod pre v poradí tretí krátkometrážny film režiséra, scenáristu a producenta Josefa Blažeka.

Prvými dvoma boli TELO a CYBORG CHEERLEADER: FUCKDOWN IN HOCKEY MASK CAMP a Josef mal po ich nakrútení menšie umelecké problémy, CASA CARNIVORA je teda akýmsi ventilom – filmom, nakrúteným v podstate za jeden deň (vnepodstate za dva), počas ktorého sa musel presvedčiť, že ho to stále baví a má na to. Z núdze (v podstate nulový rozpočet) urobil cnosť a rovnako sympaticky minimalisticky úsečne pôsobia aj dialógy (spoznáte kanadskú ARAŠIDOVÚ NÁTIERKU?). Mnohí si ale budú myslieť, že niečo také "jednoduché" je jednoduché nakrútiť.

Ako sa na amatérsky kraťas patrí, i tento je minimálny, Josef ale šikovne urobil z núdze cnosť. Kamera sa síce takmer nepohne... no aj to ma zaujalo, pripadalo mi to ako príjemný „technický experiment“. Ak ma niečo mierne sklamalo, možno len to, že je to krátke resp. postupne sa v dome stratí snáď polka mesta a namiesto „ďalšieho strateného zúfalca“ by som záver možno umiestnil priamo do domu. Na strane druhej, pokiaľ by táto návšteva mala byť podobne temná, ako posledná scéna, v ktorej je síce približne počuť, čo sa deje, ale nie je to vidieť, tak je možno lepšie, že sme dom nenavštívili.

Osobne mi neprekážala akákoľvek absencia odpovedí, Josef tvrdí, že jeho film je tzv. „mestská legenda“ a ako mestská legenda je plne uspokojivá. Každý asi v svojom meste/dedine poznáme polozbúranú starú chajdu, do ktorej ani feťáci nechodia. Ako som sa už niekde vyjadril, veľmi rád by som si pozrel či už sequel alebo prequel alebo oboje naraz, aby sa vytvorila trilógia.

Keďže som za svoj život videl desiatky amatérskych sračiek, nakrútených na mobil (jednu takú som sám nakrútil), potešilo ma, ako vážne to Josef berie; najviac ma to príjemne zaskočilo u hercov. Ako detskí, tak dospelí sú dobrí, uvoľnení, prirodzení a sympatickí. Ocenil by som predovšetkým príjemne „pokojného“ a zbytočne na seba neupozorňujúceho Tomáša Manna, Josefovho dvorného herca. Obaja mali odvahu ísť proti hercovmu zabehnutému stereotypu z CHEERLEADERA, kde hral frajera so samopalom. Neviem prečo, ale myslel som, že v podobnom „macho duchu“ sa bude niesť aj ich ďalšia spolupráca, našťastie je to „niečo úplne iné“ a to dokonca natoľko, že som stále čakal, kedy konečne nabehne na scénu a až keď prišli záverečné titulky, uvedomil som si, koho vlastne hrá; až TAKÁ fyzická zmena to bola (čo sa týka „psychickej“ zmeny, príjemne sa mi na Tomáša pozerá a pre začínajúceho filmára je určite vždy užitočné mať po ruke aspoň jedného tomášamanna).

Páčilo sa mi už TELO, CHEERLEADER ma pobavil, asi ako vás pobaví jazda na vlkovi, ale až CASA CARNIVORA je film, ktorý ma nielenže bavil, ale aj sa mi páčil a s chuťou som si ho pozrel v priebehu viacerých dní viackrát po sebe. Aj TELO a CHEERLEADERA som si síce pozrel v priebehu viacerých dní viackrát za sebou, ale o čosi menej rád.