Bod zlomu [6O %]
Akčný film
Napísal Ivan Kučera   
Piatok, 23 Marec 2012 04:00

Recenzia akčného trileru s Keanu Reevesom a Patrickom Swayzeom BOD ZLOMU (1991).

Mladý agent FBI Johnny Utah (Keanu Reeves – MOJE SÚKROMNÉ IDAHO) je pridelený k ostrieľanému agentovi Pappasovi (Gary Busey – SMRTONOSNÁ ZBRAŇ, CUDZINEC V DOME), ktorý neúspešne pátra po skupine bankových lupičov tak dlho, až sa mu za to kolegovia smejú a jeho šéf (John C. McGinley – ČATA, WALL STREET) sa musí držať, aby ho nevyhodil.

S novým kolegom však Pappas začne postupne rozpletať prípad gangu, vyznačujúcim sa nepoužívaním násilia a naopak používaním masiek amerických prezidentov. Stopy vedú k zdanlivo nenápadnej svorke „mladých a krásnych“ surfistov, pod vedením s prírodou spätého Bodhiho (Patrick Swayze bol v tom čase už hviezda seriálu „Sever proti Juhu“ a hitov OUTSIDERI, ČERVENÝ ÚSVIT, HRIEŠNY TANEC a DUCH). Utahovi sa medzi nich podarí infiltrovať a nájsť si babu (Lori Pettyová neskôr hrala v ZACHRÁŇTE WILLYHO! a PANCIEROVOM DIEVČATI). Dokáže sa Utah dostatočne odosobniť od masky, ktorú si nasadil na tvár? Nezabudnúť na to, kto je v skutočnosti a aké má povinnosti?

Akékoľvek morálne otázky, ktoré tento film kladie, sú nemiestne, smiešne a čiastočne trápne. Sú ťažkopádne podané, v podstate naivné a rozčuľujú ťažkotonážnym klišé („priateľstvo a múdre správanie sú dôležitejšie, ako pracovný pomer“). Na niečo také režisérka Bigelowová vtedy nemala a nemá dodnes. Preto ma štve, že jej to stále nikto nepovedal (samej od seba to evidentne nedocvakne...) a „ťažké etické otázky“, ktoré sú v skutočnosti tupé, tuctové, banálne, hlúpe a otravné, stále zas a znova vkladá do každého svojho nezáživného nového filmu.

Robila to aj po BODE ZLOMU. Hoci má povesť najlepšej americkej režisérky, jej filmy som nikdy nemal rád. Sú nudné a priemerné a už by to mal niekto povedať takto otvorene a nahlas. Bigelowová má v malíčku technickú stránku, ale keď má perfektnú kameru a zručné akčné scény doplniť o zmysluplné dialógy, dopláca na nevierohodné herecké výkony a zlé scenáre, ktoré si neviem prečo vybrala (asi ju niekto prinútil). Mužskí herci (ženu mala v hlavnej úlohe prvý a posledný raz v kriminálke s Jamie Lee Curtisovou MODRÁ OCEĽ/1989) sú pod jej vedením dezorientovaní. O čo viac sa snažia pôsobiť prirodzene, o to sú strnulejší (Harrison Ford a Liam Neeson v K-19: STROJI NA SMRŤ). U Bigelowovej ma herci nudia len trocha menej, ako prázdne scenáre, v ktorých sú kvalitné dialógy nahradené nezáživnými hláškami. BOD ZLOMU síce nemá úplne zlé hlášky („Právnici nesurfujú.“; „Má boží dar totálnej blbosti: bez problémov ju podreže a ešte si dá pozor, aby si nezašpinil topánky.“), akonáhle sa ale majú postavy začať normálne rozprávať, je to o ničom.

Bigelowová nie je žiadna veľká rozprávačka nesmrteľných príbehov. I jej dodnes (marec 2012) asi najvydarenejší film, oscarová SMRŤ ČAKÁ VŠADE (2008), mi pripadal neatraktívny. Bigelowová je najlepšia americká režisérka len preto, že viac žien nie je. Občas niečo nakrúti Jodie Fosterová, ale to je skôr režírujúca herečka, než hrajúca režisérka. A potom sú tu už len amatérky typu Rachel Talalayovej, ktorej vrcholom bola FREDDYHO SMRŤ - POSLEDNÁ NOČNÁ MORA. V takejto „konkurencii“ je veta „najlepšia režisérka Ameriky“ zavádzajúca. Bigelowová bola mimochodom v rokoch 1989 – 1991 manželkou režiséra VOTRELCOV Jamesa Camerona. Ten sa na BODE ZLOMU podieľal ako šéf výroby a v roku 1991, kedy sa BOD ZLOMU objavil na verejnosti, mal v kinách aj svoj „vlastný“ film, TERMINÁTORA 2: DEŇ ZÚČTOVANIA.

Reeves a Swayze pritom nie sú zlí. Kým v dobe premiéry bol vyzdvihovaný skôr výkon slávnejšieho Swayzeho, lebo už za sebou mal úspešné projekty, s odstupom času (film som prvý raz videl v roku 2011) osobne oceňujem skôr tlmený výkon Reevesa. A ak by mal lepší účes, oceňoval by som ešte viac. Swayze je určite oživením snímky a miestami o ňom snáď možno hovoriť ako o charizmatickom; dlhé vlasy a briadka robia svoje. Je každopádne ale vidieť, že Swayze sa nikdy nestal „vážnym rešpektovaným“ hercom nie preto, že by mal smolu, ale prosto na to nemal; byť pekný, šarmantný a milý niekedy nestačí. Navyše, jeho rola mi kvôli meditačným žvástom („Oceán je divoká vášeň, odhaľujúca v nás dobro.“ – to nebol citát z filmu, to som si vymyslel, ale jeho monológy sa nesú v podobnom duchu), pripadala otravná. Musím ale uznať, že „hod psom“ som za 30 rokov svojho života v žiadnom inom filme ešte nevidel.

Viac, ako ústrední hrdinovia, ma ale potešili herci z podporných rolí. „Držka“ Busey (spoľahlivý a častý predstaviteľ záporných rolí, neskôr bodoval ako gauner v PREPADNUTÍ V PACIFIKU či V HRE O PREŽITIE a následne jeho štýl prebral podobne vizuálne výrazný syn Jake) potvrdil, že keď expert na filmových magorov dostane kladnú rolu, podá väčšinou sympatický výkon (viď. jeho rola dobrého strýka v kingovke STRIEBORNÁ GUĽKA či pomerne kladný agent Keyes v PREDÁTOROVI 2). Tím dopĺňajú ostatní herci, napr. v krátkej scéne sa objaví Tom Sizemore so šialeným účesom ako tajný agent z protidrogového.

Film je miestami poetický, v akčných scénach z áut doslova odletujú disky (!) a kamere nie je čo vytknúť. Predovšetkým v nočnej pasáži na rozbúrenom mori. Posledná scéna je možno dokonca dojemná. Ak by film trval o 45 minút menej a končil by scénou, v ktorej Reeves pamätne „naprázdno“ vystrelí do vzduchu, možno by som dokonca dal 80%. Po tejto scéne sa ale dej vydáva smer klišé (dovtedy snáď, aspoň symbolicky, mohla byť reč o originalite) a nezachráni to už ani parašutistická pasáž, niekoľko drsných krvavých a nahých detailov, ani slová na zamyslenie („Túto hru sme prehrali obaja.“; Nie je tragédia umrieť pre to, čo máš rád.“).

Zo snímky sa stal hit a surfisti a parašutisti ho dokonca pokladajú za kultové dielo (lebo existuje minimum surfárskych a parašutistických snímok). Vďaka tomuto pomerne vrelému prijatiu tvorcovia dlhé roky, napriek svojráznemu koncu, uvažovali nad sequelom. Uvažovali tak dlho, kým neprišla automobilová kópia (RÝCHLO A ZBESILO s Vinom Dieselom je takmer to isté, len s cestami namiesto oceánov). Dvojka nevznikla sčasti aj preto, že ako Swayzeovi, tak Reevesovi sa do nej nechcelo. Jednak si príliš vážili „jednotku“ a jednak mali negatívny postoj k pokračovaniam už z princípu (neskoršie Reevesove tri MATRIXY nie sú ani tak pokračovania, ako skôr súčasťou jednej trilógie). Sám Reeves ostatne dodnes nenakrútil žiadne pokračovania svojich úspešných titulov. Napr. vydarený CONSTANTINE dodnes nedostal dvojku v podstate len preto, že Reeves ju nechcel a štúdio nedokázalo nájsť dôstojného náhradníka. Pretože, ako ukázala mizerná druhá NEBEZPEČNÁ RÝCHLOSŤ (do ktorej tiež odmietol ísť), bez neho pokračovania nekončia dobre. Hoci ho nepokladám za oscarového herca, tento jeho prístup sa mi páči. Ani Swayzeovi sa však do dvojky nechcelo ísť a keď sa o nej začalo predsa len hovoriť v konkrétnejších súvislostiach... zomrel.

Point Break, USA | Japonsko, cca 120 minút

Réžia: Kathryn Bigelowová. Scenár: W. Peter Iliff. Hudba: Mark Isham. Kamera: Donald Peterman. Hrajú: Patrick Swayze, Keanu Reeves, Gary Busey, Lori Pettyová, John C. McGinley, Tom Sizemore, Elizabeth Berkleyová a ďalší