Sága Smrtonosná pasca
Akčný film
Napísal Ivan Kučera   
Utorok, 14 September 2010 06:29

Článok o akčnej sérii s Bruceom Willisom, Smrtonosná pasca.

PROLÓG

Mnohých prekvapí, že na začiatku kultovej akčnej série, ktorú si všetci stále mýlia so Smrtonosnou zbraňou (zhodou náhod obe mal, minimálne v prvých dvoch dieloch, pod palcom akčný megaproducent Joel Silver), stojí knižka. Napísal ju Roderick Thorp a vyšla ak aj nie v slovenskom, tak v českom jazyku určite. Ja som sa s ňou v našej knižnici stretol už ako malý, ale zďaleka ma nebavila tak, ako namakaný film s plačúcim Bruceom Willisom v čoraz zakrvácanejšom bielom tielku. A bosí, dočerta.

Nie je mi známy názor spisovateľa Thorpa na (zatiaľ) štvordielnu hollywoodsku sériu, ktorá s pribúdajúcimi dielmi mala pochopiteľne čoraz menej spoločných vecí so skromnou a skôr nenápadnou, útlou a relatívne realistickou knižkou.

Hoci sa zdalo, že budeme mať dočinenia s trilógiou, nakoniec sa štúdio 20th Century Fox v roku 2007 rozhýbalo a urobilo štvorku. Willis, hviezda všetkých častí, odpovedal na otázku, či bude päťka, že si to vie predstaviť a že by si v nej rád zahral – ale to štúdio nesmie otáľať tak dlho, ako pri štvorke. Päťka zatiaľ nevznikla. Tak uvidíme. Už štyri časti ale stačia na článok.

Na začiatok prejdime nudné informácie typu „pôvodne mal hrať hlavnú rolu Stallone“ a prejdime k zaujímavejším. Túto sériu štartovali iní ľudia, než tí, ktorí ju doklepali do (dočasného?) konca. Kým prvé dve časti produkoval skúsený remeselný megaloman Silver, od trojky odstúpil – a je to vidieť. Trojka má fajn akčné scény... ale niečo jej chýba. Hravá akčná žánrová radosť zo/do života. Štvorka našťastie bola aspoň tak trikovo nabúchaná, že si to už skoro nikto nevšimol.

SMRTONOSNÁ PASCA, 1988

Sú Vianoce a z New Yorku do večerného Los Angeles prilieta drsný policajt John McClane (Bruce Willis) navštíviť manželku Holly (Bonnie Bedeliaová), s ktorou už nežije, ale ešte nie sú rozvedení. Ako sa ale čoskoro dozvie, žena si medzitým priezvisko už zmenila, čo by ho malo štvať, veď aj ho štve, ale, ako sa neskôr ukáže, práve to jej zachráni život.

Keď ju ide navštíviť do mrakodrapu firmy, v ktorej pracuje a práve si užíva vianočného luxusného večierku s desiatkami kolegov, prepadne mrakodrap skupina teroristov v čele s Nemcom Hansom Gruberom (Alan Rickman). Banda okamžite vezme pod palec celý mrakodrap, ale tak, že zvonku vyzerá všetko tip-top. Ešte pred chvíľkou pripito si vianočný čas užívajúci ľudia vyplašene pozerajú do hlavní naolejovaných samopalov a do ešte tvrdších tvári nič neodpúšťajúcich teroristov. Z tých sa následne vykľujú obyčajní lupiči, ktorí sa chcú dostať k preplnenému trezoru. Ak nebudú rukojemníci poslúchať, zastrelia ich. Ak budú, asi aj tak.

John, o ktorého existencii lupiči (zatiaľ) netušia, bosý, so služobnou búchačkou a vystresovanou dušičkou, pomoc zvonku očakávať nemôže. Čoskoro Hans zistí, že v budove sa nachádza nepolapený/nepolapiteľný policajt, no fyzicky vyzradený John nie je. Predsa len, je to mrakodrap. Zlodeji sa ho pokúšajú vystupovať a zneškodniť (= zastreliť?). Noblesný zlosyn Hans je evidentne povestný pokojnou, chladnokrvnou až džentlmenskou rozvážnou povahou, ale s pribúdajúcimi mŕtvolami jeho mužov sa prestáva ovládať.

Celý film (aj po tom, čo situácia praskne a budovu obkľúči polícia) je o policajtovi, stojacemu proti presile (nájdete v nej budúceho parťáka Walkera, texaského rangera?). Žiadne komando kukláčov do budovy nevnikne. Zvládne to McClane sám, len s duševnou prítomnosťou vonku hliadkujúceho „dobrého tučného fízla“ Ala Powella (Reginald VelJohnson)? Samozrejme, že áno. Okrem improvizácie (plač Willis v scenári rozhodne nemal) je snímka naklonená i poctivej remeselnej akčnej/technickej stránke od pôsobivej výpravy cez vianočnú (hoci nezasneženú) atmosféru po strih zvukových efektov. Zbrane rachotia skutočne realisticky. Dobre zvládnuté akčné scény sú napínavejšie o to viac, že postavy sa nám páčia. Nielenže Willis je skvelý (vďaka tomuto filmu sa stal akčnou hviezdou), skvelí sú aj ostatní, z nich najviac strhne našu pozornosť výborný Rickman. Hoci séria vyniká silnými zloduchmi, už žiadny nebol taký... hm... fajn. Ten chlap je totiž super, len má búchačku.

Režisér John McTiernan sa taktiež zaradil medzi akčné hviezdy. V tom čase mal za sebou už rok starého, fantastického Predátora a po prvej Smrtonosnej pasci sa vrhol ešte na clancyovský trhák so Seanom Connerym Hon na ponorku. Bohužiaľ slabé látky a zákulisné problémy o jeho víziu mu v budúcnosti uškodili a zaznamenal mimoriadny pád z akčnej špičky do odpadových kanálov (Vikingovia, Rollerball), ak nerátame Smrtonosnú pascu 3, ktorá zarobila skvelé peniaze, ale dobrým filmom (tobôž Smrtonosnou pascou) nebola.

Na výslednom vynikajúcom dojme má akiste nemalý podiel tiež skúsený producent Silver, ktorý s McTiernanom už v minulosti spolupracoval na Predátorovi a mal povesť renomovaného žánrového producenta (Bojovníci, 48 hodín, Komando, Smrtonosná zbraň, Akčný Jackson). S produkciou mu pomáhal podobne skúsený, ale bežným divákom predsa len o dosť menej známy Lawrence Gordon (Predátor). Veľmi dobré meno si na filme urobili aj scenáristi, konkrétne Jeb Stuart (v budúcnosti Leviathan, Kriminál, Utečenec) a Steven E. de Souza („Knight Rider“, 48 hodín, Bežiaci muž, Hudson Hawk, Sudca Dredd). Celé to napriek bombastickej akcii pôsobí svieže, realisticky, ako niečo, čo by sa mohlo stať. Teda žiadne Komando. Pritom producenti pôvodne, aspoň tak sa hovorí, no ja tomu príliš neverím, pôvodne koketovali s myšlienkou, že knihu premenujú a jej príbeh použijú ako pokračovanie Komanda! Keď ale Schwarzenegger odmietol, jeho kamoš McTiernan z Komanda 2 urobil Smrtonosnú pascu 1.

Plus ak si k týmto zručným pánom prirátate skladateľa Michaela Kamena a (vtedy ešte) kameramana Jana de Bonta, asi sa nebudeme čudovať, že dnes už klasická snímka získala štyri „technické“ oscarové nominácie. Jej pozitívne prijatie u divákov sa zároveň postaralo o to, že hoci to zrejme naozaj nie je prvý film, v ktorom hrdina strieľa zloduchov v „uzavretom priestore“, stala sa Smrtonosná pasca matkou týchto „uzavretých akčných trilerov“ (a ak sa odvtedy nejaký film odohrával v uzavretom priestore, hovorilo sa o ňom, že vykráda Smrtonosnú pascu – Prepadnutie v Pacifiku, Prepadnutie 2: Temné územie, Konečné rozhodnutie, Air Force One).

SMRTONOSNÁ PASCA 2, 1990

„Aká je šanca, že sa niečo také stane človeku dvakrát?“ pýta sa síce divák, ale vychcaní tvorcovia dobre vedeli, že k tomu dôjde a tak sa to ako prvý priamo vo filme (!) spýta priamo John McClane, práve sa podráždene plaziaci potrubím pred po zuby ozbrojenými teroristami. Znova sa to stalo. Odpoveď na otázku, aká je šanca, aby sa policajt behom dvoch Vianoc dvakrát ocitol zavretý v budove s teroristami, môžeme smelo ignorovať, pretože Smrtonosná pasca 2 je bomba, ktorá nestíha nudiť. No a čo, tak náhoda je sviňa, prečo by sa to nemohlo stať dvakrát?

Snímku, ktorú odmietol režírovať McTiernan a nahradil ho dravý Fín Renny Harlin (vtedy mal za sebou lacnú ducharinu Väznica so začínajúcim Viggom Mortensenom a štvrtý diel zo série Nočná mora v Elm Street), je pravé akčné peklo. A teraz konečne aj nasnežilo. Mrakodrap nebadane vystriedal komplex budov zasneženého letiska, ale vlastne stále je to o tom istom, ibaže teraz má John sem-tam pomocníkov (plus nemôže chýbať chvíľkový trademark série, „obézny afroamerický policajt“, ktorý bohužiaľ dvojkou v sérii skončil). Plus tentokrát žiadni lupiči, ale „skutoční“ teroristi, je ich viac a majú vážnejšiu tvár, ako Nemec Hans. Hoci dvojku nemožno obviniť z absencie nadhľadu, je to práve predsa len Rickmanova „vtipná charizma“, ktorá dvojke chýba. Teroristi sú nevýrazní (napriek tomu, že jedného hrá napríklad Robert „T-1000“ Patrick) a najcharizmatickejší spomedzi nich, Franco Nero, sa príbehom len mihne. Willisovi chýba SILNEJŠÍ protihráč. Harlin to ale nepohnojil: „niekto ako Rickman“ síce chýba, zato zlosynov je viac, stále do niekto strieľajú a niečo vybuchuje. Miestami tak dobre, že dané zábery sa stali takmer kultovými (katapult).

Plus nesmie chýbať ani ďalší maskot série, McClaneova manželka. ZASA je v nebezpečenstve, tentokrát ale v „menej priamom“: nachádza sa v jednom z lietadiel (spoznáte pilota Colma Meaneyho? Ten i neskôr hral v ďalšom filme o lietadlách, ale v Con Air už zostal na letisku.), ktoré nemôžu pristáť kvôli teroristom, ktorí obsadili letisko v snehovej víchrici a ak sa niekto (= McClane) nepoponáhľa, zrútia sa všetky lietadlá a straty na ľudských životoch pôjdu minimálne do stoviek.

Kým „bežné dvojky“ bývajú spravidla pokladané za podradné filmy, Smrtonosná pasca 2 sa takmer vyrovnala originálu – a to napriek tomu, že sa „len“ drží „tradičných pravidiel každého poriadneho pokračovania“ v akčnom žánri (teda viac zlosynov, väčšie zbrane, viac výbuchov, viac akčných scén).

SMRTONOSNÁ PASCA 3, 1995

Hoci Smrtonosnú pascu 3 poznáme pod týmto veľmi štandardným prekladom, v originálnom znení je to o čosi pôsobivejšie (Die Hard: With a Vengeance): hovorí sa priamo o pomste. A o tú ide.

Očakávania, viažuce sa svojho času k ostro očakávanej letnej premiére tretej Smrtonosnej pasce, boli obrovské. Áno, producenti Silver/Gordon, otcovia série, do trojky bohužiaľ nenastúpili (nahradil ich iný známy akčný producent, Andrew G. Vajna – Deep Star 6, Rambo 1 - 3), zato sa k sérii nadšene vracia McTiernan, nechýba Willis a rozpočet. Takisto čerstvo naverbovaný Jeremy Irons (ktorého etuda vstúpila do akčných dejín pod prezývkou „Gay učiteľ telocviku a jeho jablko“) sľuboval podstatne zaujímavejšieho ústredného zlosyna, než aký bol v dvojke (kde prakticky „poriadny“ hlavný zloduch nebol). Plus Willis mal dostať parťáka, charizmatického afroamerického chameleóna Samuela L. Jacksona (v tom čase ubehol len rok od filmu, „ktorý ho urobil“, teda od Pulp Fiction, kde síce tiež hral Willis, ale nemali žiadnu spoločnú scénu). Teda buddy movie? Veru.

Neviem, či našťastie alebo nanešťastie, sa zo „samostatných“ dobrodružstiev stal „parťácky film“ (detto štvorka) a z „uzavretého priestoru“ sme sa dostali do „otvoreného“, do ulíc veľkomesta New York. Celý dej sa odohráva v „McClaneovom meste“. V parku, v metre, na policajnej stanici. I preto sa diváci tešili. Vedeli, čoho je McClane schopný, ak sa zavrie do budovy v cudzom meste. Aké akčné peklo ale nastane, keď ho vypustíte do jeho rodného kurníka? Wow, to bude!

A treba povedať, že ak má mizerne zrežírovaná trojka plusy, okrem rasistického Jacksona, ktorému to s Willisom prekvapivo sekne, a Ironsa, ktorý disponuje takmer rovnakou „galantnosťou svinskosťou“, ako kedysi Rickman, sú to bombastické akčné scény. Film ani poriadne nezačne a vybuchne renomované zlatníctvo. Horúca atmosféra obrovského, divokého a sparného veľkomesta, nie je na zahodenie a hoci je tretia Smrtonosná pasca popretím všetkého, čo sériu robilo sériou (žiadny tučný fízel, žiadna Holly, žiadne Vianoce), po akčnej stránke jej ťažko niečo vytknúť. Chýba jej však nákazlivá radosť zo života, typická pre prvé dve časti. A dobrý scenár.

Nie je žiadnym tajomstvom, že scenárista Jonathan Hensleigh (ktorý nikdy nebol dobrý scenárista: Jumanji, Svätý, Armageddon, Next) scenár pôvodne vôbec nepísal pre tretiu Smrtonosnú pascu. Malo sa jednať o „normálny“ akčný triler. Zo scenára je to poznať: dlho sa nevie, že Irons je aj niekto iný, než len „ďalší lupič v poradí“; zlodej, ktorý chce so svojimi krvilačnými pomocníkmi „urobiť najväčšiu lúpež histórie USA“. Až časom to praskne: je to rodina Alana Rickmana z „jednotky“! Fíha. Okrem fajnovej lúpeže mu teda ide aj o starú dobrú pomstu.

Bohužiaľ, Irons nie je na plátne často a namiesto aspoň symbolického pokusu o „psychológiu“ sa zarážajúco stávame svedkami hlúpučkej série scénok, v ktorej Willis/Jackson pobehujú po meste a plnia jeho bizarné príkazy. Ak to neurobia, niečo sa stane (väčšinou niečo vybuchne a zomrie pri tom veľa nevinných). Tieto kravinky á la „Simon hovorí“ majú v skutočnosti za účel odlákať pozornosť policajtov od lúpeže. No v skutočnosti je to totálna blbosť a divák nemôže veriť, že taká hlúposť sa reálne dostala do akčného trileru. Vyzerá to, ako keď idú ako Harvepíno a Kuko do Vietnamu s gumipuškami (výborný je snáď len nápad „choď do afroamerickej štvrte s nápisom NEZNÁŠAM NEGROV).

Záver filmu je odfláknutý a zdá sa, že v zákulisí panovali problémy, či už sa hádal režisér s produkciou, alebo nebol dopísaný scenár alebo sa nakrútilo viac verzií a použila sa najhoršia. Záver pôsobí uponáhľane, mám na mysli tú trápnu scénu s helikoptérou a elektrikou. TOTO MÁ BYŤ ZÁVEREČNÁ LIKVIDÁCIA ÚSTREDNÉHO ZLOSYNA?

SMRTONOSNÁ PASCA 4.0, 2007

Asi, možno, by som sa za to mal hanbiť, ale štvorka sa mi páči. Bola tak dlho odkladaná, až odzvonilo môjmu znechuteniu z trojky a tak mi v „počítačovej“ štvorke vôbec neprekážali triky, buddy movie línia ani to, že sa neodohráva na Vianoce a nie je v nej Holly.

I štvorka sa odkláňa od fenoménu „uzavretých budov“ a za pieskovisko pokladá celé mesto. Vlastne veľkomesto. New York. Znova. McClane zostarol, ale stále je to ten super akčný chlapík s nadhľadom, nezameniteľným úškrnom a tušiaci páchanie trestného činu tam, kde jeho lepšie platení kolegovia mastia piatu bagetu po sebe.

Štvorka prichádza so zaujímavým nápadom: staré ručičkové hodinky (= McClane/Willis) verzus najnovší počítač z renomovanej dielne. Títo teroristi vlastne ani teraz nie sú priveľkými teroristami a znova im ide skôr o peniaze. Teda žiadna zmena oproti jednotke a trojke, hovoríte si. A máte pravdu. Niečo sa však predsa len zmenilo: spôsob, akým to chce pôsobivo charizmatický Thomas Gabriel (príjemne minimalistický, nervy a zmysel pre nadhľad takmer nikdy nestrácajúci Timothy Olyphant - Vreskot 2) dosiahnuť. Počítačmi. Nabúra sa do počítačového systému Ameriky, všetko prestáva fungovať a v vzniknutom chaose sa môže osvedčiť práve „staromódny“ fízel, ako je McClane. Jeho noví, mladí a energickí kolegovia sa mu za to ešte včera smiali. Dnes, keď im padajú systémy, nevedia „kudy kam“. McClane ale pod pojmom „myš“ chápal vždy len hlodavca a hravo si poradí s problémami, aké by mal problém vyriešiť aj Terminátor.

No vážne. Kým, v jednotke bolo najväčšou akčnou scénou to, že McClane skočil o tri poschodia nižšie na požiarnej hadici a rozbil pri tom okno (vlastným telom), v dravej štvorke (režijné opary prevzal po McTiernanovi a Harlinovi mladý agresor Len „Underworld“ Wiseman, ktorý bol údajne ako dieťa fanúšikom série) stíha takmer post-apokalyptické veci. Autá lietajú vzduchom a zasahujú nepriateľove helikoptéry. Ďalej vám originálne riešené akčné scény ani nebudem prezrádzať. Práve nabúchaná akcia s vynikajúcimi trikmi, výbornými kaskadérskymi výkonmi a stále fungujúcim Willisovým „zamasteným úškrnom“, zasiahli divákov a tí urobili zo snímky hit. „Starí“ fanúšikovia série tvrdili, že celá štvorka je vlastne rúhanie, ale ruku na srdce: teoreticky už dvojka nemala s „jednotkou“ nič spoločné.

Ak má niečo štvorka spoločné (v zlom) s trojkou, je to nečakane nezáživná likvidácia ústredného zlosyna: McClane ho proste zastrelí. Inak ale kvalitné herecké obsadenie (sympatický Justin Long, drsná Maggie Q, dobrý Cliff Curtis, sviežo drzá Mary Elizabeth Winsteadová ako McClaneova dospievajúca dcéra, režisér Kevin Smith v malej roličke „internetového Jediho“ – drobná spolupráca sa im tak páčila, že v roku 2010 spolu urobili akčný komediálny triler Poliši) sa postarajú o zábavu. Stará škola Willis prijal hodenú rukavicu a odpovedal mladej generácii v strhujúcom akčnom buddy movie trileri.

Willis má vôbec rád buddy movie a v tejto akčno-komediálnej pozícii sa cíti evidentne najlepšie (Posledný skaut, 16 blokov).

V tom čase sa nevrátila len táto „akčná škola“, ale tiež Stallone (šiesty Rocky, štvrtý Rambo), Arnold (tretí Terminátor) a dokonca štvrtý Indy. Huncút Willis medzi nich krásne zapadol. Boli moderní a pritom milo „starí“. Akční titani.

EPILÓG

Bude päťka? Ako som spomínal v prológu, Willis by proti nej nič nemal. Dvojnásobne, keď po úspešnej štvorke jeho kariéra (v podstate už tradične) zaznamenala pád (sci-fi Klony ani omylom nenaplnili očakávania, Poliši prepadli, v Grindhouse: Planéte Teror sa len mihol).

Kým Gibson/Glover na znechutenie Joela Silvera svorne vyhlásili, že sa na piatu Smrtonosnú zbraň cítia už skutočne starí, Willis sa cíti byť vo forme a určite by jemu, ani štúdiu Fox, nebolo proti chlpom nakrútiť piatu časť. Alebo aspoň prequel – počítače a výrobcovia parochní dnes dokážu zázraky.

Na strane druhej, keď dal Willis Foxom niekoľkoročné ultimátum, aby ho ohúrilo s naozaj super scenárom, Fox nedokázal zareagovať podľa hercových očakávaní a plešatý cool chlapík vyhlásil, že ak teda nič, tak nič a bude rád, že dobrá štvorka dôstojne zakončila ságu.

Každopádne v Hollywoode rozhodujú peniaze a časom sa aj najväčší nepriatelia, ktorí dlhé roky nenachádzali spoločnú reč, dohodnú.