Hollywoodska ázijská akcia 90. rokov 1/3
Akčný film
Napísal Ivan Kučera   
Piatok, 28 Február 2014 03:00

Časť prvá. Začalo sa to Johnom Woo...

Článok 1 z 3.

V 90-tych rokoch 20. storočia akčný žáner blúdil v tme. Mnohí sa snažili „dodatočne“ kopírovať 80-te roky, kedy sa zrodili legendy Schwarzenegger a Stallone, ale samozrejme aj Seagal, Van Damme, Lundgren a céčkarské klasiky Michael Dudikoff a Cynthia Rothrocková. A to bolo zle. Bola nová doba, nové desaťročie a diváci plným právom chceli niečo nové. Nie opakovanie sa, rutinu, stereotyp a zostarnuté žánrové postupy.

V 90-tych rokoch sa objavilo plno tvrdohlavých dinosaurov, ktorí akoby vypadli z predchádzajúceho desaťročia. No dostali veľký rozpočet a hneď to vyzeralo áčkarskejšie. Úspešné tituly SMRTONOSNÁ PASCA 2, CLIFFHANGER či TERMINÁTOR 2: DEŇ ZÚČTOVANIA hovoria samé za seba. Postupne sa ale do módy dostávali civilnejšie a rýchlejšie snímky typu SKALY, NEBEZPEČNEJ RÝCHLOSTI či TWISTERU. Veci ako LIKVIDÁTOR boli výnimkou.

No stále to nebolo ono. Naozaj to chcelo niečo iné. Prekvapivo, divákom to „niečo nové“ dala politická situácia v Ázii.

Ázijská akčná škola mala vysoké renomé. Pravda, mimo Ázie ju veľa ľudí nepoznalo. To sa ale malo zmeniť. V roku 1997 bašta tejto akčnej školy, Hongkong, prešla pod správu komunistickej Číny. Dovtedy sa jednalo o „liberálnu“ britskú kolóniu. Briti si Hongkong „prenajali“ na 99 rokov – a tých vypršalo práve v polovici 90-tych rokov. Príchod čínskych súdruhov si mnohí poprední akční tvorcovia, od režisérov cez producentov až po herecké hviezdy, preložili ako príchod cenzúry. To sa im samozrejme nepáčilo a tak začali rozmýšľať, čo s tým. A pomerne logicky prišli na to, že by nebolo od veci emigrovať do krajiny, v ktorej by im nikto nehádzal polená pod nohy.

Vyrazili teda húfne do USA.

Precitnutie muselo byť kruté. Postupne sa síce situácia utriasla a zopár rokov fungovala ázijsko-akčná spolupráca na jednotku. No naozaj len zopár. A už začiatky boli ťažké.

Vplyv Ázie na USA bol prítomný, pomerne samozrejme, už pred rokom 1997. Napríklad vo forme niekoľkých ázijských hercov, ktorí sa pokúsili uspieť pred americkou kamerou. Z VYCHÁDZAJÚCEHO SLNKA si môžete matne pamätať Japoncov Cary-Hiroyuki Tagawu a Maka (zomrel v roku 2006 a predtým sa objavil vo viacerých hollywoodskych tituloch, ako bol CONAN NIČITEĽ). No táto ázijská „pred-vlna“ nebola úspešná a daní herci, plus zopár ďalších, boli radi, ak dostali v americkom filme postavu, ktorú nikto neodbachol pred úvodnými titulkami.

Prvou dôstojnou lastovičkou sa stal jeden z najslávnejších ázijských akčných režisérov, talentovaný Číňan John Woo. Jeho poznávacím znamením boli brutálne spomalené zábery, holubice, mierenie štyroch ľudí navzájom na seba, krvavé detaily, poetické, i keď nerealistické, chlapské kamarátstva a Chow Yun-Fat. Stvoriteľ klasických akčných snímok LEPŠÍ ZAJTRAJŠOK 1 – 2, GUĽKA V HLAVE či ZABIJAK, v Hollywoode debutoval ŽIVÝM TERČOM. Podarilo sa mu do hlavnej úlohy získať v tom období (1993) populárneho Van Dammea, ktorý sa láskou k ázijskej akčnej tradícii nikdy netajil. Snímka, v ktorej v tesných rifliach pátra po Lanceovi Henriksenovi organizujúceho lov na bezdomovcov, patrí medzi 50 najvydarenejších akčných filmov desaťročia.

Faktom však už navždy zostane, že to nemala ľahké. Kým sa dostala do kín, vytrpela si svoje. Najmä Woo si vytrpel svoje. Hoci mu kryl chrbát hviezdny Van Damme, ani to nezabránilo producentom divokého režiséra poriadne krotiť. Držali ho na uzde tak bolestivo, až je prekvapivé, že z toho nakoniec vznikla taká vydarená jazda. Producentské zásahy sa týkali predovšetkým obmedzenia násilia/počtu mŕtvol. Túto ich v podstate cenzorskú požiadavku Woo nedokázal/nevedel splniť a tak mu nakrútený materiál odobrali a vystrihli z neho údajne takmer polhodinu krvavostí. Našťastie, i tak je to poriadna jazda. John z toho však mal svojho času nemalé nočné mory.

Mimochodom, jedným z producentov nebol nikto iný, než Sam Raimi. Muž, ktorý by mal zo svojich nízkorozpočtových začiatkov sám najlepšie vedieť, aké je pre filmára fajn mať voľné ruky.

Našťastie sa situácia následne upokojila. V OPERÁCII ZLOMENÝ ŠÍP už Woo dostal originálnejší scenár, viac dôvery zo strany producentov (s Raimim nikdy viac nespolupracoval) a väčšiu hviezdu do titulnej úlohy. John Travolta v tom období zažíval ďalší zo svojich comebackov, vtedy konkrétne vďaka PULP FICTION: HISTORKÁM Z PODSVETIA. Svižná snímka, z dominantnej časti odohrávajúca sa v prírodnej rezervácii (!), pojednávala o súboji dvoch skupín o nukleárne zbrane. Divákom sa to páčilo. Bol to hit a určite by sa napriek slabým momentom (z Christiana Slatera naozaj akčnú osobnosť nevykrešete) prebojoval medzi oných 50 najlepších akčných filmov 90. rokov.

Do tretice získal Woo ešte viac peňazí, ešte viac slobody, ešte lepší scenár a ešte väčšiu dôveru zo strany produkcie. Tú zastupoval sexom posadnutý Michael Douglas. Ako vynikajúci producent, nechávajúci „svojim“ režisérom absolútne voľné ruky, nech si robia čo uznajú za vhodné pre dobro filmu, sa osvedčil už v 70-tych rokoch. Vtedy Milošovi Formanovi produkoval fenomenálny triumf PRELET NAD KUKUČÍM HNIEZDOM.

Douglas Johnovi dovolil scenár prepracovať tak, aby sa z pôvodne plánovaného sci-fi stal príbeh zo súčasnosti. TVÁR TOHO DRUHÉHO stála 80 miliónov a bolo to na nej vidieť. Megalomanské akčné scény, šialene vyhrotené medziľudské vzťahy, silné postavy a hviezdna aura v tej dobe uznávaných Cagea a Travoltu (z nich každý hrá v podstate toho druhého) urobila svoje. Ten film je ukážkovým skĺbením amerických peňazí a ázijského štýlu.

Lenže od tej chvíle to s Johnom Woo začalo ísť dole vodou. Dva úplne nezmyselné televízne projekty (BLACKJACK s Lundgrenom a komediálne ladené ZLODEJ ZOSTANE ZLODEJOM), druhý a teda najhorší diel série MISSION: IMPOSSIBLE, nepostačujúci vojnový KÓD NAVAJO a hrozná sci-fi VÝPLATA s Benom Affleckom. Vymäknuté záležitosti od banálneho režiséra a nie od žijúcej legendy. Išlo o kombináciu slabých, alebo rovno nevhodných, hereckých výkonov, nezáživných akčných scén a priemerných scenárov.

Dokonca nakrútil pilot k novej seriálovej verzii „Stratených vo vesmíre“ (viď. nešťastný film s Mattom LeBlancom z r. 1998). No bol taký zlý, že „následný“ seriál radšej nikdy nevznikol a pilot skoro nikto nevidel. Nečudo, že to John vzdal. Mal toho tak po krk, že sa radšej vrátil domov, kde nakrútil veľkolepé historické záležitosti KRVAVÉ POBREŽIE a RED CLIFF 1 - 2.

John v Hollywoode čakal obrovské veci. Tie síce prišli, ale iba na krátky čas. Následný pád na dno bol bolestivý a pre muža jeho povesti určite ponižujúci, deprimujúci, smutný, dehonestujúci a plný strát ilúzií o filmovom svete. V zahraničí ho nakoniec žiadna gigantická sláva nečakala a pokorne sa vrátil domov, kde mu producenti „odpustili“ a dali mu k dispozícii obrovské rozpočty na veľké historické látky.

............................................................................................................................

Druhý diel.

Tretí diel.