Lupiči tiel [4O %]
Agresívne UFO
Napísal Ivan Kučera   
Piatok, 23 December 2011 04:00

Recenzia na sci-fi horor LUPIČI TIEL.

Americká rodinka (otec, mama, dospievajúca dcéra, chlapček) sa práve dočasne presťahovala do vojenskej základne, kde má mužská hlava rodiny pracovné vedecké povinnosti, súvisiace s ekológiou. Pokojný život medzi americkými vojakmi však naruší narastajúci pocit neistoty. Zdá sa, že ľudia, ktorých rodina len nedávno spoznala, už nie sú tými, kými boli...

Strach zo straty vlastnej identity patrí medzi obľúbené zápletky paranoických trilerových/hororových snímok. LUPIČI TIEL z roku 1993 sú ďalšou filmovou adaptáciou románu Jacka Finneyho. Ten bol filmármi v minulosti už dvakrát spracovaný: prvý raz v roku 1956 v INVÁZII LUPIČOV TIEL (resp. INVÁZII ZLODEJOV TIEL, r. Don Siegel) a následne, v r. 1978, nakrútil Philip Kaufman verziu s Donaldom Sutherlandom, Brooke Adamsovou, Leonardom „Mr. Spockom“ Nimoyom, Jeffom Goldblumom a Veronicou Cartwrightovou. Následne prišla dnešná (teda tretia) verzia a v roku 2007 štvrtá – prestrihaná INVÁZIA s Nicole Kidmanovou a Danielom Craigom. Piata je zrejme len otázkou času.

Téma o mimozemských návštevníkoch, ktorí k nám tajne (teda nie v štýle DŇA NEZÁVISLOSTI) prileteli, aby nás nahradili svojimi dokonalými kópiami a (podľa vlastných slov) navždy nás zbavili hnevu, nenávisti a vojen (ale zároveň osobnosti), sa v posledných desaťročiach dočkala mnohých lacných kópií. Finney nemá ako jediný na svete autorské práva na mimozemských parazitov, ovládajúcich naše mysle, takže sa tomu netreba čudovať. Vinou toho sme sa ale stali svedkami neoriginálnych napodobenín, ktoré sa viac či menej otvorene hlásili k svojmu „otcovi“, no kvalitou príliš neoplývali: či už VLÁDCOVIA BÁBOK (paradoxne zasa so Sutherlandom/1994... čo ale fakticky bola skôr adaptácia knižky Roberta A. Heinleina, než Finneyho...) alebo rôzne moderné verzie typu FAKULTY (1998) Roberta Rodrigueza a Kevina Williamsona.

Kópií bolo však podstatne viac. Niektorým sa podarilo zručne vykradnúť originál a pritom pridať niečo vlastné (Carpenter - VEC/1982), iným nie (Carpenter - MESTO PREKLIATYCH/1995... čo bola pre zmenu adaptácia novely Johna Wyndhama). Niektorí skončili niekde uprostred medzi tuposťou a snahou o originalitu (Carpenter – ONI ŽIJÚ! alias SÚ MEDZI NAMI/1988). Niektoré boli bez komentára (kingovka Lawrencea Kasdana PAVUČINA SNOV/2003).

Kým títo tvorcovia si vyberali ako pôvodcu „ukradnutých myslí“ mimozemskú civilizáciu, iní sa zaobišli bez nej (výborný Levinov román „Stepfordské paničky“ a jeho dve filmové verzie, prvá so Sundanceovou frajerkou Katharine Rossovou/1975, druhá s Nicole Kidmanovou/2004).

V roku 1993, dva roky pred spisovateľovou smrťou, dostal nezaujímavý režisér Abel Ferrara možnosť nakrútiť tretiu Finneyho verziu. Knižnú predlohu mu do podoby scenára zadaptovali napr. Larry Cohen (scenárista MANIAC COPOV, režisér bábätkového hororu ONO ŽIJE) a Stuart Gordon (režisér RE-ANIMÁTORA) a do podporných rolí sa mu podarilo obsadiť R. Lee Ermeyho (výcvikový seržant z OLOVENEJ VESTY Stanleyho Kubricka), tentokrát s fúzmi... a Foresta Whitakera (v tom čase mal ale budúci držiteľ Oscara za POSLEDNÉHO ŠKÓTSKEHO KRÁĽA na svojom konte len malé úlohy vo veľkých filmoch FARBA PEŇAZÍ a ČATA). To sú bohužiaľ jediné „skutočné“ známe mená. Nie snáď, že by neznámi tvorcovia automaticky museli vytvoriť iba a len zlý film. V tomto prípade sa ale neznámi tvorcovia rovnajú nekvalitný film.

Je to matné. Má to niečo z hororu, sci-fi, trileru i psychologickej drámy. Nakoniec to ale ani poriadne nevystraší, sci-fi prvky sa obmedzili na dve naivné vety (pôvod Zla je vysvetlený primitívnou vetou v štýle „Preleteli sme k vám milióny svetelných rokov, aby sme vás zbavili nenávisti“... toto by napísali možno už aj niektorí škôlkari) a pokusy o psychológiu postáv radšej ani komentovať nebudem. Spravidla sa totiž obmedzila na „dvaja krásni mladí ľudia opačného pohlavia po sebe hádžu dlhé, detailné a mlčanlivé zaľúbené pohľady".

Ak by ústrednú rodinku hrali známejší/lepší herci, možno by to dopadlo (o čosi) lepšie. Je pravda, že mama je fajn (hrá ju Meg Tillyová alias Normanova mladučká frajerka z PSYCHA II/1983!), predovšetkým v scéne, v ktorej je kompletne nahá. Otec je však mdlý, detto jeho syn, takže nakoniec situáciu zachraňujú aspoň dospievajúce baby - dcéra Gabrielle Anwarová a blonďavá Christine Eliseová. Tú si pamätníci môžu pamätať ako chvíľkovú - no pomerne populárnu - hviezdičku seriálu „Jump Street 21“. Prípadne hrala Andyho adoptívnu „správnu sestru“ v DETSKEJ HRE 2. Anwarová ani Eliseová sa bohužiaľ nevyzlečú, ale i tak svojimi rozkošnými tváričkami čo-to zachraňujú.

Ermey a Whitaker (s ktorým sa Anwarová v r. 2004 druhý raz stretla - v priemernej ducharine BAŽINA), široko ďaleko jediní dobrí herci, sa objavia len v hŕstke scén.

Nepoteší ani rutinérska réžia, tuctová výprava a celkový televízny šat. Masiek a trikov je minimum, záverečné „explodovanie sveta“ pôsobí dojmom, že kaskadéri nechali vybuchnúť tri nákladiaky a kameraman ich nasnímal z osemnástich uhlov a pokúsil sa zostrihať tak, aby to vyzeralo ako „epická scéna masových celosvetových rozmerov“.

Joj.

Predvídateľný dej je tiež hrozný. Tvorcovia akoby rátali s tým, že všetci potenciálni diváci vedia, o čo ide a tak im nič nevysvetľujú. Čo, kto, prečo, kedy... všetko je odbavené behom niekoľkých sekúnd. Výsledkom tohto postupu je, že na svoje si nepríde nielenže ani divák, ktorý napr. videl predchádzajúce verzie (a táto ho teda vôbec ničím originálnym neupúta), ale ani ten, ktorý nevie, že existujú knižka a dva filmy a rád by si užil dobrý mimozemský hororový triler. Takýto zúbožený divák pre zmenu vôbec nepochopí, o čo ide. Len nejaká postava raz za hodinu vykríkne „nesmiete spať, nesmiete spať!“ (spomínate?), ale že by bol príliš múdrejší z toho, PREČO postavy v tomto filme nesmú zaspať... no neviem.

Banálne dialógy a mdlo nasnímané akčné scény to len dorazia do neefektívneho konca, kde sestry vyhadzujú z vrtuľníkov svojich bratov, veľa to s nimi neurobí a rozhodne to veľa neurobí ani s divákmi. O pozadí filmu nič neviem, ale tipoval by som, že sa nakrútilo viac materiálu, no nakoniec sa začalo drasticky strihať. Vypadli celé úseky, takže veci sa len tak akosi „dejú“, lebo boli napísané v scenári a nie preto, že mi vyplývali z deja (zrazu po dome behá mamina nahá kópia... ale ČO k tomu viedlo? Stratila sa táto „vysvetľujúca“ scéna na dlážke strižne?).

Zopár v dobrom nechutných scén (žiadna z nich sa ale nechytá na Sutherlandovo prebudenie v nočnej záhrade), pomerne originálne zasadenie tuctového deja do netuctovej vojenskej základne, traja štyria dobrí herci (bohužiaľ v podporných rolách a väčšinou oblečených) a stopové stopy po zlovestnej, napínavej atmosfére ohrozenia. Myslím, že ak máte pre podobné látky slabosť, za 40% to stojí. Už kvôli doplneniu vzdelania.

Body Snatchers, USA 1993, cca 87 minút

Réžia: Abel Ferrara. Scenár: Raymond Cistheri, Larry Cohen, Stuart Gordon, Dennis Paoli, Nicholas St. John (podľa románu Jacka Finneyho). Hudba: Joe Delia. Kamera: Bojan Bazelli. Hrajú: Terry Kinney, Meg Tillyová, Gabrielle Anwarová, Christine Eliseová, R. Lee Ermey, Forest Whitaker a ďalší