Votrelci, režisérsky strih [IOO %]
Agresívne UFO
Napísal Ivan Kučera   
Štvrtok, 14 Apríl 2011 16:22

Recenzia na režisérsku verziu akčného sci-fi hororu Jamesa Camerona VOTRELCI.

Pred päťdesiatimi siedmymi rokmi došlo na lodi Nostromo k drastickému incidentu. Mimozemský parazit vtedy vyvraždil celú posádku, okrem kocúra a Ellen Ripleyovej (Sigourney Weaverová). Tá po výbuchu Nostroma strávila 57 rokov v umelom spánku, keďže záchranný modul stratil správny smer. Nájdený je náhodou o viac, než polstoročie.

Ripleyovej však o Votrelcovi nikto neverí. Od minula sa veľa zmenilo: jej dcéra dospela, zostarla a zomrela. Iná je však i situácia na planéte LV-426, na ktorej do Nostroma nastúpil Votrelec. Planéta sa volá Acheron a žije na nej v kolónii Hadley, ničenej vetrom a dažďom, cca 70 inžinierov s rodinami (spolu cca 150 ľudí, vrátane žien a detí). Majú za úlohu prostredníctvom nákladných stavieb firmy Weyland-Yutani (ktorá planétu de facto vlastní) vytvoriť dýchateľné ovzdušie.

Počas desaťročí „planetárni inžinieri“ (ktorí tu „vyrábajú“ dýchateľné ovzdušie - v prvej časti astronauti museli nosiť skafandre) nezaznamenali výskyt ŽIADNEJ mimozemskej entity. Ale ani žiadnu nehľadali a kolóniu postavili ďaleko od údajného stroskotaného mimozemského korábu z „jednotky“. Preto za desaťročia nemalo PREČO dôjsť k „infikovaniu“.

Nanešťastie, krátko po Ripleyovej nájdení sa signál s planétou preruší. Zamestnanec Weyland-Yutani Carter Burke (Paul Reiser) Ripleyovej sľúbi, že ak sa na LV-426 vráti ako „civilný odborný poradca“, vrátia jej zamestnaneckú dôstojnosť. Zároveň sa metódou „klin sa klinom vybíja“ zbaví démonov.

Ripleyová súhlasí a s Carterom sa prebudí na bojovej lodi Sulaco. Spoločnosť im robí tím najmodernejšou technikou a zbraňami vyzbrojených mariňákov. Velí im neskúsený poručík Gorman (William Hope), ale hneď po ňom vo velení nasledujú cigarový seržant Apone (Al Matthews) a tichý desiatnik Dwayne Hicks (Michael Biehn, hviezda predchádzajúceho režisérovho TERMINÁTORA), takže sa niet čoho báť. Navyše, v tíme je tiež zdravotníčka Dietrichová (Cynthia Scottová) a rýchli piloti Spunkmeyer a Ferroová (Daniel Kash a Colette Hillerová).

Zvyšok družstva tvorí vynervovaný hláškujúci technik Hudson (Bill Paxton dnes patrí medzi relatívne uznávané „hviezdy slabšej svietivosti“ – PREDÁTOR 2, PRAVDIVÉ LŽI, TITANIC, TWISTER), dvojica odolných zabijakov Drake (Mark Rolston) a Vasquezová (Jenette Goldsteinová nikdy kariéru neurobila, ale mihla sa ako adoptívna mama malého Johna v Cameronovom druhom TERMINÁTOROVI) a vojaci Wierzbowski (Trevor Steedman), Crowe (Tip Tipping) a Frost (Ricco Ross).

Obavy Ripleyová má len z Bishopha (kultový béčkarský ksicht Lance Henriksen), ktorý je robot, síce modernejší typ, aký bol Ash, ale stále robot a teda potenciálny zradca.

Prvý VOTRELEC má tiež „predĺženú“ verziu, v nej sa ale objavilo len zopár scén navyše. Síce relatívne revolučných (objavenie „hniezda“ s Dallasom), ale zopár. Ridley Scott navyše z tejto verzie zopár vecí vystrihol. V prípade VOTRELCOV je situácia radikálnejšia: kino verzia 137 minút, režisérsky strih 154.

Pritom už kino verzia pôsobila urastene. Režisérsky strih však poteší každého fanúšika, ktorý aspoň chvíľku seriózne uvažoval nad tým, že manželke navrhne, aby sa ich syn volal Dwayne (ak to bude dcéra, tak Vasquezová) a pred obedom, keď žena na sporáku nalieva polievku do tanierov a je mu otočená chrbtom, vezme príborový nožík, položí ruku dlaňou na stôl, roztiahne prsty a nožíkom čo najrýchlejšie bodá do medzier medzi prstami.

Z kino verzie to nebolo príliš zrejmé, ale materinský pud, ktorý mužatku Ripleyovú priťahoval k malej Newt (Carrie Hennová), pochádzal z toho, že sama mala dcéru. Keďže dej dvojky sa odohráva 57 rokov po prvej časti (ryšavý kocúr Jones má úvodné cameo na vesmírnej stanici Gateway, po ktorom zo série navždy mizne), bezdetná dcéra Amanda nielenže vyrástla – ale vo veku 66 rokov už aj zomrela (dva roky pred „nájdením“ Ripleyovej, teda jej matky). Práve jej fotku v režisérskom strihu vidíme. V tomto strihu sú tieto veci vysvetlené podrobnejšie, v kino verzii bolo len medzi rečou naznačené, že Ripleyová nejakú dcéru zrejme niekedy niekde nejako s niekým mala.

Ďalšia vec, ktorá nebola v kino verzii príliš zrejmá: ako došlo k napadnutiu kolónie na LV-426 (Acherone)?

V kino verzii je to povedané. V režisérskej verzii aj ukázané. Spomínate si na scénu z kino verzie, keď Ripleyová hodí Cartera o stenu s tým, že všetko spôsobil on? A spomínate si, ako je v úvode vypočúvaná zamestnávateľmi a udá im všetky údaje?

Keď sa Burke dozvedel geografické údaje, na ktorých by mimozemská loď mala ležať, pošle na dané súradnice prieskumnú rodinku Jordenovcov – rodičov, chlapca a malú Rebeccu, zvanú Newt. Tí skutočne nájdu trosky lode, ktorá zvedavých rodičov (posadnutých odmenou za nájdenie) pohltí, kým deti čakajú vonku v špeciálne upravenom vozidle (kolonisti si na LV-426 mohli kvôli psychologicky efektívnejšej atmosfére priviezť rodiny).

Z korábu po vlastných vyjde už len matka, vlečúc za sebou otca, ktorý má niečo prisaté na tvári. Táto scéna v kino verzii nebola, pritom je to jedinečné pripomenutie originálu.

Následne už nevidíme (v kino verzii ani režisérskom strihu) prevoz otca do kolónie a následné infikovanie ostatných. Vidíme ale ešte krátky pohľad na to, ako to v kolónii fungovalo pred napadnutím. Miesto bolo plné rušnej ale nehysterickej atmosféry.

Napriek tomu je téma STÁLE preplnená fascinujúcimi otázkami a môj dlhoročný sen sa ani po rokoch nesplnil: rád by som videl prequel k VOTRELCOM, ktorý by sa v celovečernej dvojhodinovej dĺžke venoval práve týmto udalostiam a končil by ukrytím Newt, poslednej preživšej, v šachtách. Weaverová by na konci mohla mať cameo – film by končil tým, ako žena dievčatko objaví v jej skrýši.

Ak necháme bokom drobnosti (Ripleyová v úvode na „vypočúvanie“ čaká pri holografickej stene, aspoň vizuálne ju prenášajúcu z vesmírnej stanice do atmosférického vlhkého lesa), ďalšou výraznou pridanou scénou je „mozaiková“ pasáž z vojenskej lode Sulaco pred prebudením vojakov. Scéna schválne evokuje atmosféru prvej časti, keď sme sa prechádzali ešte mĺkvymi chodbami rozľahlej vesmírnej lode pred zobudením posádky.

Zaujímavý posun znamená aj scéna po zmasakrovaní väčšiny mariňákov. Preživší sa zabarikádujú a tunel, ktorý by mohol dobre poslúžiť Votrelcom, nechajú strážiť štvoricou cool „strážnych robotov“ resp. „guľometmi na nožičkách“. Tieto zbrane sa do kino verzie nedostali, takže vypadlo viacero super scén. Napr. Hudson s Vasquezovou montujú „robotov“ a skúšajú ich funkčnosť, v ďalších sledujeme napínavé odpočítavanie na monitore počtu rán, ktoré strážnym robotom (ktoré bohužiaľ na rozdiel od iných akčných filmov nemajú nekonečné zásobníky) zostávajú do chvíle, kým prestanú páliť na zversky sa približujúcich Votrelcoch a mrazivo utíchnu. Sledujeme vynervované tváre preživších ľudí, nervózne sledujúcich drasticky rýchlo ubúdajúce dávky, v diaľke počujeme tlmený pekelný rachot zbraní i neľudský vreskot zranených príšer (guľomety reagujú/strieľajú na pohyb). Mimoriadne efektívne silné zbrane síce nemajú nekonečné zásobníky, ale to vedia len ľudia. Na strane druhej, Votrelcov je oveľa viac – zopár strát znesú, navyše kyselina, ktorú majú namiesto krvi a ktorá z nich po zásahu z guľometov strieka všade naokolo, skôr či neskôr „prepáli“ v stenách a dlážkach nové cesty k ľuďom.

Ďalšou novou scénou je krátky okamih, v ktorom preživší v zabarikádovanom laboratóriu riešia otázku, čo kladie votrelecké vajcia a sedliackym rozumom prídu na to, že niečo, čo ešte nevideli a to, čo ešte nevideli, by mohlo byť alternatívou voči pozemskej včelej (mravčej) kráľovnej.

Poslednou pridanou scénou je krátka pasáž tesne pred tým, ako vyzbrojená Ripleyová ide nájsť Newt a v „stíhačke“ si s Hicksom povedia svoje krstné mená. Áno, Hicks bol celý ten čas Dwayne.

Vďaka početným pridaným scénam sa prvý stret s Votrelcami ešte viac oddialil; k prvému útoku dôjde až v rafinovane (= nie je nič vidieť, napriek tomu je to peklo; scénu neskôr skopíroval Stephen Hopkins v PREDÁTOROVI 2) nasnímanej pasáži z „výrobníkovej stanice“ po takmer hodine a štvrť, čím sa docielila ešte pôsobivejšia práca s napätím, keď sa dá atmosféra hrôzostrašnosti krájať napriek tomu, že sme zatiaľ videli len opustené, mĺkve, tiché a zdemolované priestory, v ktorých sa hýbu maximálne pokusné škrečky a niekde niečo kvapká.

Keď dôjde k otvorenej roztržke, nezostáva Cameron nič dlžný „špičkovej hollywoodskej fuške“ – od vynikajúceho strihu zvukových efektov (rozdielne dunenie rôznych strelných zbraní je radosť počuť) cez parádne masky samotných príšer (ktoré vyzerajú o čosi inak, ako Gigerovo monštrum).

Krásna je i výprava kolónie, ktorá vznikala údajne v opustenej anglickej továrne, ale po nízkorozpočtovom zúfalstve niet ani stopy. Atraktívnej snímke dominuje tiež šikovná práca s množstvom animatronických modelov („stíhačka“, loď, OOT) či 20 kultových hlášok („Vyzeráš, ako sa ja cítim.“; „Rýchlovýťah do pekla.“; „Možno som umelý, ale nie blbý.“; „Asi ani ona nemá rada kukuričný chlieb.“) a dialógov („To je vtip?“ – „Bodaj by bol.“; „Hej, Vasquezová, už si ťa niekto splietol s chlapom?“ – „Nie – a teba?“).

Hľadať mínusy na tomto filme mi pripadá troška zúfalé. Niekomu sa napr. nepáči sebavedomý výkon Sigourney Weaverovej, inému nastavované „dvojité“ finále prípadne vyzlečenie tajomnej témy donaha: kým u Scotta bolo všetko tajomné, Cameron rezignoval na akúkoľvek filozofiu a urobil z desivých netvorov kyselinovú háveď, ktorú zabijete ťažko. Ale zabijete.

Z pozoruhodnej snímky vynikajúco vyťažili aj vydarené počítačové hry či komiksy, vyšlo viacero verzií na VHS, DVD a Blue-ray, často v exkluzívnych limitovaných edíciách a režisérskych strihoch. Nasledovali dva crossovery s Predátormi, asi tucet napodobenín (PREDÁTOR, DOOM, ZOMBI: POČIATOK) a momentálne Scott nakrúca niečo, čo mal pôvodne byť prequel k jeho vlastnému VOTRELCOVI, nakoniec sa z neho ale vykľulo sci-fi, odohrávajúce sa vo votreleckom vesmíre, ale (údajne) bez Votrelcov.

P.S. Napriek nabúchanej režisérskej verzii sa špekuluje, že STÁLE existujú scény, ktoré boli nakrútené, ale neboli v kino ani režisérskej verzii. Konkrétne sa dišputuje o scéne, v ktorej sa Bishop plazí potrubím, ktoré je ale na určitom mieste prederavené a práve na danom mieste striehne Votrelec – cíti Bishopovu prítomnosť, keďže je ale Bishop robot, nakoniec ho pokladá za bežnú strojovú výbavu daného miesta a nechá ho na pokoji. Ďalšou nevidenou scénou by mala byť pasáž, v ktorej Ripleyová vo finále v „hniezde“ objaví zakukleného Burkea a dá mu chlácholivý granát, aby sa odpálil.

Aliens, Veľká Británia/USA 1986, cca 154 minút (kino verzia cca 137 minút)

Réžia a scenár: James Cameron. Kamera: Adrian Biddle. Hudba: James Horner. Hrajú: Sigourney Weaverová, Michael Biehn, Paul Reiser, Lance Henriksen, Carrie Hennová, Bill Paxton, Jenette Goldsteinová, Mark Rolston, Daniel Kash, William Hope, Al Matthews, William Hope a ďalší