Štvrtý druh [4O %]
Agresívne UFO
Napísal Ivan Kučera   
Streda, 10 November 2010 17:39

Recenzia na klamársky sci-fi triler ŠTVRTÝ DRUH s Millou Jovovichovou.

Takže. He-he. No nič. No. Takže. Na samom začiatku PREDSTÚPI PRED KAMERU MILLA JOVOVICHOVÁ (nie Milla Jovovichová ako Dr. Abbey Tylerová, ktorú bude vo filme hrať, ale Milla Jovovichová ako MILLA JOVOVICHOVÁ) a so SMRTEĽNE VÁŽNOU TVÁROU NÁS INFORMUJE, ŽE TENTO FILM VZNIKOL PODĽA SKUTOČNÝCH UDALOSTÍ. Že v aljašskom mestečku Nome mimozemšťania od 60. rokov 20. storočia uniesli tucty ľudí a že hoci sa jedná o „normálny hollywoodsky film“, je PRESNOU ADAPTÁCIOU OZAJSTNÝCH UDALOSTÍ (len boli zmenené mená). Pričom, aby to bolo zbytočne komplikovanejšie, „filmové“ scény budú prekladané SKUTOČNÝMI ZÁZNAMAMI VIDEOKAMERY, ktorú mala zapnutú psychologička pri sedení s pacientom, ktorého zhypnotizovala a ktorý následne ZAČAL LEVITOVAŤ.

Po trápnom teatrálnom výstupe ženy, ktorá nikdy nebola príliš dobrou herečkou, nasleduje samotný film. V ňom Jovovichová obzvlášť mizerne hrá psychologičku, ktorej pacienti sa sťažujú, že v noci pred oknom vidia čudnú sovu (!!!!!!). Keď sa s doktorkou rozlúčia a vrátia sa domov, vystrieľajú vlastnú rodinu a spáchajú samovraždu skôr, než ich dostane miestny šerif. Ako ktosi rozhľadenejší, ako ja, podotkol, v Nome nemajú šerifov. Ale to by sme od tvorcov, ktorí nakrúcali Aljašku v Bulharsku, chceli priveľa... nerobia predsa dokument... hop, ale veď vlastne svojím spôsobom robia... aspoň to tvrdia... tak potom PREČO do svojho filmu dali šerifa z Nome, keď v Nome šerifa NEMAJÚ?

Psychologička je presvedčená, že Nome si vybrali mimozemšťania, unášajú z neho ľudí, robia na nich pokusy – a vôbec, juj! To je aj vysvetlenie názvu. Stretnutie prvého druhu je, keď vidíte „lietajúci tanier“. Druhý, to je „hmatateľný dôkaz“. Napr. kruhy v obilí. Hm, stojí to na slabých nožičkách: ja som takých „druhých druhov“ na výletoch v prírode videl už asi 52, takže ak chcete, môžete sa ma dotknúť a vysvätiť ma, lebo som sa stal účastníkom blízkeho stretnutia druhého druhu. Tretí druh, to je priamo fyzický kontakt (mimozemšťan stojí meter od vás) a štvrtý, nuž, cha-cha-cha, to sú „pokusy na našich telách“. Aspoň podľa tvorcov... ktorých ale evidentne z poctivého naštudovania si „faktov a informácií“ viniť nemožno.

Film ma urazil tým, akého somára zo mňa od prvých SEKÚND robí. Myslel som si, že nič strašnejšie, ako úvodný Jovovichovej vstup, ma už čakať nebude. Nakoniec sa ukázalo, že to bola ešte slabá káva.

Nemám problém, ak sa horor tvári, že je dokument. Mám rád [REC] 1 – 2 i ZÁHADU BLAIR WITCH. Relatívne sa mi páčilo PARANORMAL ACTIVITY atď. Tie filmy ale boli výborne nakrútené/zahrané/zrežírované/zostrihané/napísané. Samozrejme som pri ich pozeraní VEDEL, že je to len AKOŽE. Ale keď som sa mal báť, bál som sa. Keď som mal byť napnutý, bol som napnutý. Skrátka som s chuťou a dobrovoľne prijal hru tvorcov.

Nie tak v ŠTVRTOM DRUHU. Ten si za OTVORENÉ klamanie koleduje skôr o tridsať kopancov do zadku, než nadštandardné hodnotenie 40%, ktoré mu dávam. Od začiatku mi bolo jasné, že ak by dané „dokumentárne záznamy“ boli OZAJSTNÉ DOKUMENTÁRNE ZÁZNAMY, svet by sa bol dávno zakrútil, otočil, prepadol sám do seba, vnoril metafyziku trubíc, natrel ju naružovo, nastala by davová hystéria, Japonci by sa masovo povraždili, Egypťania by premaľovali pyramídy na zeleno, Slováci by obnovili partizánske bunkre a miliardy ľudí by prestali chodiť do roboty.

Je až trápne pozerať sa na DOSPELÝCH ľudí, ktorí tvrdia, že niektoré zábery sú skutočné. Je to nielenže otvorené klamstvo. Je to niečo horšie. Drzosť tvorcov dosahuje vrchol, keď „najšokujúcejšie video záznamy“ začnú „zrazu samé od seba“ šumieť a obraz sa pokazí natoľko, že až postavy musia POVEDAŤ, že videli lietajúci tanier, inak by sme nevedeli, že videli lietajúci tanier. Je to niečo podobné, ako keby som sa v noci prebudil na rachot v dome, otvoril oči, zrazu by sa rozprestrelo hrobové ticho, po rachote ani stopy - no zrazu by ku mne pribehol Tomáš G. a povedal mi, že okolo prebehol Atrej na jednorožcovi a že ho nahral na kameru, ale PRÁVE VTEDY sa na nej niečo pokazilo a ukázal by mi šumiaci záznam, na ktorom by nebolo nič vidieť. Verili by ste mu?

Ďalšou pozoruhodnou drzosťou je scéna, v ktorej jedna postava presviedča druhú o existencii UFO na základe údajne miliónov svedectiev ľudí, ktorí videli UFO. Kto tieto svedectvá zaznamenal? V rozmedzí akých rokov? Stačilo za ním prísť, povedať mu „videl som UFO“ a bol som ako Kučera jedným z miliónov? Ja keď sa pozriem na nočnú oblohu, skoro vždy vidím čudné svetielkujúce predmety. Helikoptéry, lietadlá, stíhačky. Nepopieram však: pre niektorých nespochybniteľný dôkaz o existencii mimozemského života. Takýto ľudia po tom o tom nakrúcajú filmy.

Práve vinou tohto priehľadného klamstva sa na ŠTVRTÝ DRUH nedá pozerať ani v hŕstke scén, ktoré sú aspoň troška (oproti zvyšku filmu) atmosférické. Nie desivé, strašidelné, šokujúce, tiesnivé, znepokojujúce ani hrôzostrašné. Ale aspoň milimeter atmosférické. Myslím si, že ak by len umiestnili na úvod klasickú vetu „film bol inšpirovaný skutočnými udalosťami“, bolo by to jednak stokrát menšie klamstvo, ako keď nastúpi pred kameru HEREČKA a tvrdí, že je to naozaj a jednak by film mohol fungovať aspoň ako „fiktívny horor“.

Neustálymi „zábermi videokamery“ tvorcovia ale sabotujú vlastnú snímku. Miestami je dokonca obraz rozdelený v štýle Briana De Palmu na dva zábery, v jednom sledujeme hrajúcu Millu Jovovichovú a hneď vedľa „skutočný záznam“ tej istej scény s „ozajstnou“ psychologičkou, pričom už asi každému musí byť v tej chvíli jasné, že to nie sú skutočné zábery, ale že je to len ďalšia herečka, len menej slávna, ako Milla.

Cítim potrebu podotknúť, že som človek, ktorý verí na rozprávky. Verím, že za určitých okolností v lesoch Severnej Ameriky existuje Veľká laba. Myslím si, že ak aj Nessie z Loch Ness nežije, niekedy žiť MOHLA. Myslím si, že v európskych nedostupných horách môžu žiť posledné kmene medzistupňa medzi človekom a opicou a žerú turistov. Myslím si, že niečo ako duch („nepokojná energia“ – ak chcete) môže existovať a myslím si, že je naivné myslieť si, že sme sami vo vesmíre, kde v podstate neplatia bežné mierky (meter, kilometer, hektár). Dokonca i na tie blbé únosy možno verím. ŠTVRTÉMU DRUHU neverím ani ň.

The Fourth Kind, USA/Veľká Británia 2009, cca 98 minút

Réžia a scenár: Olatunde Osunsanmi. Kamera: Lorenzo Senatore. Hudba: Atli Örvarsson. Strih: Paul Covington . Hrajú: Milla Jovovichová, Elias Koteas, Will Patton, Corey Johnson, Hakeem Kae-Kazim, Olatunde Osunsanmi a ďalší