Votrelec 3 [6O %]
Agresívne UFO
Napísal Ivan Kučera   
Pondelok, 24 Február 2014 03:00

Viac ako 10-stranová recenzia tretej časti hororovej sci-fi série. Text je zároveň pohľadom do temného zákulisia debutu Davida Finchera.

Obsahuje spoilery, ale koho to trápi.

Masakru na LV-426 prežili: Ripleyová (Sigourney Weaverová), Newt, Bishop (Lance Henriksen) a Hicks. Vo vojenskej lodi Sulaco sa vracajú na Zem, spiac v umelom spánku. Na palube však vypukne požiar, kvôli čomu palubný počítač v rámci naprogramovaných inštrukcií spiacich pasažierov presunie do záchranného modulu a odpáli ho k najbližšej obývanej planéte.

Tou sa stáva Fiorina „Fury“ 161. Bývalá minerálna rafinéria resp. väzenský pracovný tábor pre 5000 deviantov. Dnes v komplexe žije len okolo 25 z nich (nie je úplne jasné, či je tu 25 osôb vrátane riaditeľa, jeho zástupcu a lekára alebo 25 väzňov + riaditeľ, jeho zástupca a lekár). Udržujú v chode gigantickú vysokú pec a môžu sa voľne pohybovať. Väzenie pozostáva z priestorov o rozlohe pätnástich štvorcových kilometrov. Vonku by neprežili, teploty idú pod štyridsiatku.

Spásu našli v zvláštnom náboženskom kulte, ktorému šéfuje dominantný Dillon (Charles S. Dutton). Riaditeľ Andrews (Brian Glover neskôr hral vo filmoch Ridleyho Scotta i Sigourney Weaverovej – SNEHULIENKA a 1492: DOBYTIE RAJA) a jeho zástupca Aaron (Ralph Brown – neskôr kráľov radca v JACKOVI, ZABIJAKOVI OBROV) sú tu skôr do počtu a bežne sa pohybujú medzi väzňami. Vzbura by tu nemala zmysel, keďže loď so zásobami pristáva raz za šesť mesiacov. Nie sú tu ani zbrane. Vzbura ale nie je nutná; väzni sú tu totiž dobrovoľne! Zostali, aby sa starali o chod pece a popritom hľadali Boha, seba a vykúpenie.

No a práve v tomto pekle pristane, či skôr zhavaruje, záchranný koráb zo Sulaca. Tvrdé pristátie prežije len Ripleyová... Alebo nie?

Je prekvapivé, ako sa môže situácia pokaziť. VOTRELEC (1979) a VOTRELCI (1986) sú hororové/sci-fi klasiky, patriace do zlatého fondu svetovej kinematografie. Pritom sú úplne odlišné; kým Scottova snímka ukazuje zlo takmer až filozoficky a nadpozemsky, akčný teror Jamesa Camerona ho zmenil na zvieracie spoločenstvo inšpirované mravčím/včelím. Tretí diel mal byť skôr návrat ku komornosti jednotky... paradoxne pritom ale má toľko postáv, koľko ich nebolo ani v jednotke a dvojke dohromady. Ale nejedná sa až o takú extrémnu vyvražďovačku, ako to vyzerá, pretože polovica postáv zomrie pri predčasnom výbuchu.

Podobne, ako prvé dva diely, aj tretí je umiestnený do ohraničeného priestoru. Po lodi a základni prišla rada na väzenie. To tvorí niekoľko desiatok kilometrov chodieb, no napriek rozľahlosti priestoru niet úniku. Vonku podmienky nezlučiteľné so životom. Väzňom neostáva nič iné, len čakať na prílet záchrannej čaty firmy, ktorá to tu vlastní. Weyland-Yutani. Fanúšikom azda netreba pripomínať, že to už by bolo lepšie spáchať masovú samovraždu.

Trojka sa naozaj snaží priblížiť skôr k jednotke. Ani tu sa jednotlivé postavy medzi sebou nemajú príliš v láske, nemajú žiadne alebo len improvizované zbrane, Votrelec je opäť sám a pripomína skôr démonického, beštiálneho draka bez zľutovania, než „zvieratko“.

Do toho pokus o znásilnenie, roztrhanie chlapa zaživa gigantickým ventilátorom, pitva a následná kremácia nevinného dievčatka a pretiahnutie Ripleyovej. Ťažko povedať, čo z toho je drsnejšie.

Režisér David Fincher opakuje pravidlá hry: Votrelec na seba čiastočne preberá vzhľad/schopnosti hostiteľa. Takže vyzerá a správa sa troška inak, ako v minulých dieloch, keď „vznikol“ z ľudí. V trojke vznikol zo psa. I tak je to ale bordel; napríklad mi skutočne nie je jasné, odkedy vedia psy behať po stenách. A to radšej ani neriešim to, že pôvodne bola hostiteľom krava. To zostalo aj v režisérskej verzii, ktorá je dlhšia o cirka 30 minút a na niekoľkých miestach výrazne mení dej/vyznenie (napr. Votrelec je v jednej chvíli úspešne chytený). Napráva i niektoré logické nedostatky kino-verzie (napr. ozrejmuje náhle zmiznutie z deja niektorých postáv).

Fincher je dnes známy ako jeden z najrešpektovanejších hollywoodskych filmárov. Vtedy sa ale jednalo o debutanta. Zrejme však nie len tak nejakého, keď mu produkcia, zastúpená Walterom Hillom, Davidom Gilerom a Gordonom Carrollom, dala 62 miliónov. Dovtedy údajne najväčší honorár pre hollywoodskeho debutanta. Ešte aj dnes, hoci existujú samozrejme aj podstatne gigantickejšie rozpočty, je 62 miliónov dosť. Nieto pred viac, ako dvoma desaťročiami.

Fincher tieto peniaze zužitkoval v podstate kvalitne. Niekoľko exteriérov na nehostinnú planétu vyzerá pôsobivo, človek by si o nej možno celkom rád pozrel fiktívny dokument, alebo aspoň spin-off/prequel. To isté platí o exteriéroch, ktoré vyzerajú hnusne, ošarpane, pochmúrne a hrozne. Posledné útočisko životných stroskotancov a ťažkých zločincov, ktorí sa rozhodli ďalej dýchať. Miesto stratencov, zúfalcov a nešťastných nepodarkov matky prírody.

Za zmienku stoja aj počítačov triky, ktoré síce dnes čiastočne zostarli, našťastie nimi Fincher šetrí a kde sa dá, tam ich alebo nepoužíva alebo používa poctivé animatronické modely a masky. Snímka bola práve za efekty nominovaná na Oscara. Oscarové nominácie v tejto sérii ostatne nie sú žiadnou veľkou výnimkou. Pravda, reč nie je o nomináciách za scenár či herecké výkony (hoci aj to bolo), ale skôr o technických kategóriách.

Inak mal ale Fincher smolu. S VOTRELCOM 3 od začiatku nebolo všetko v poriadku. Vlastne s ním nebolo všetko v poriadku už pred prvou klapkou. Ťažko povedať, prečo producenti tak ponáhľali; veď od premiéry fenomenálne prijatých VOTRELCOV ubehlo šesť rokov, tak snáď ešte rok – dva vydržať mohli. Doladili by medzitým také nepodstatné detaily, ako je napríklad scenár.

Nakrúcať sa ale začalo už pred jeho dopísaním. Ešte počas nakrúcania bolo možné zachytiť informácie, že pôjde o planétu so spoločenstvom kňazov (pozostatky náboženskej viery zostali, ale toto naozaj nie sú kňazi). Pred premiérou sa tiež naznačovalo, že to bude prvý raz v histórii, čo sa Votrelec dostane na Zem. Nič z toho sa pochopiteľne nestalo. Do koša putovalo množstvo alternatívnych verzií scenárov, od Davida Twohyho cez cyberpunkového spisovateľa Williama Gibsona, až po Vincenta Warda (neskoršieho režiséra vizionárskeho projektu AKO PRICHÁDZAJÚ SNY).

Nakoniec bol oficiálne prijatý scenár rutinéra Larryho Fergusona, ktorý mal predtým/potom na svedomí MAXIMÁLNE RIZIKO s Van Dammeom, HIGHLANDERA a POLICAJTA V BEVERLY HILLS II. Ale ako autor námetu zostal uvedený Ward a k vytvoreniu scenára následne boli pripísaní producenti Hill a Giler. Čo asi samo osebe svedčí o alarmujúcej a šialenej situácii, vládnucej na pľace. Bohvie, aké postavenie a názor zastávala Weaverová – nebola totiž „len“ hlavná hviezda filmu, ale aj producentka. Ak do toho kecala aj ona, čo asi kecala, potom pán Boh s nami.

Nečudo, že v tak zmasakrovanom zákulisí do úvahy pripadalo viacero možných príbehových zápletiek. V jednej napríklad nemala byť Ripleyová, v druhej nemali byť Votrelci (...) a v tretej sa mal dej odohrávať na ruskej vesmírnej stanici. Neviem ako vám, ale mne pripadajú všetky zápletky skvelé a určite by som ich rád videl sfilmované. Vinou nedokončeného scenára a následného brutálneho prestrihávania sa docielilo to, že film na niektorých miestach nedáva zmysel (už spomínané bez vysvetlenia miznúce postavy).

Na iných výrazne odporuje votreleckému univerzu, ktoré sme sa v prvých dvoch dieloch naučili brať ako sväté slovo. Viem, že nikde v sérii ani raz oficiálne nezaznie, koľko minút/hodín/dní prejde od nakladenia embrya po narodenie chestbustera. Je to diskutabilná téma a asi každý fanúšik na ňu má vlastný názor. Od infikovania Kanea po „pôrod“ mohli pokojne ubehnúť desiatky minút i dva týždne, naozaj to z toho filmu nie je jasné. Ale v prípade Ripleyovej mi to pripadá skutočne poriadne dlho. Kuriózne je to najmä v porovnaní s Votrelcom zrodeným zo psa – tu k infikovaniu došlo počas vyťahovania korábu a už o pár desiatok hodín sa rodil Votrelec. U Ripleyovej sa o takýto zarážajúco krátky priebeh rozhodne nejedná, pritom u nej došlo k infikovaniu ešte na Sulacu. Je inkubačná doba iná u človeka a iná u zvieraťa? Prečo?

(Viac o votreleckom cykle.)

Pozoruhodný je tiež chestbuster. Spomínate si na zvieratko, zrodené z Asha? Tak v trojke má rozmery menšieho rotvajlera (z ktorého sa narodilo).

Problém je ostatne už v tom, ako sa na Sulacu mohli objaviť dve votrelecké vajcia. Rozhodne ich tam neprepašovala Ripleyová, rozhodne ich tam neprepašovala Newt, určite ich tam neprepašoval Hicks a ťažko sa verí tomu, že by ich tam prepašoval Bishop, ktorý svoj nesúhlas k neľudským praktikám Weyland-Yutani dal v dvojke jasne najavo. Kráľovná ich tam nemala ako dostať, vak si predsa odtrhla ešte na LV-426. A predstava, ako ich láskyplne drží v paprčkách počas letu z LV-426 na Sulaco, je trápna.

Samotné nakrúcanie bolo plné absurdností. Napríklad dôležité postavy Hicksa a Newt sú bez mihnutia oka zneškodnené, aj to v podstate mimo záber. Bishop je na tom o čosi lepšie, ale nie o veľa. Pritom pôvodne do hry pripadala možnosť, že núdzové pristátie prežijú všetci. Nakoniec sa ale tvorcovia rozhodli tento sympatický plán škrtnúť, haváriu prežije len Ripleyová, Hicks je nedôstojne roztrhnutý počas nehody v umelom spánku a Newt sa utopí. Wow.

Pritom ono to s týmto filmom naozaj nejako extra zlé nie je. Scenár je síce smutným pozostatkom niečoho, čo mohlo byť fakt zaujímavé a pútavé a herci sú skôr komparzisti než herci, čo je v rozpore s predchádzajúcimi časťami, ktorým dominovali kultové postavy. No niekoľko originálnych by sa našlo aj tu. Weaverová, tentokrát holohlavá a s menom vyšitým na gaťkách, podáva štandardný herecký prednes, rozhodne poteší Henriksen ako „dvojitý“ Bishop a nestratia sa ani postavy Dillona, lekára s temnou minulosťou Clemensa (Brit Charles Dance, neskôr napr. TMAVOMODRÝ SVET Jana Svěráka), hlúpeho riaditeľa väznice a jeho ešte hlúpejšieho (odtiaľ prezývka „85“) zástupcu.

Všetci ostatní sú tuctovými štatistami, aby mal koho Votrelec zabíjať. Je ale zaujímavé, že s odstupom rokov sa mnohí z nich celkom solídne preslávili (Pete Postlethwaite, Paul McGann alias Golic neskôr zažiaril ako milenec Mark v prvej a sčasti druhej sezóne „Luthera“).

Producentom sa musí nechať, že aj na tretí diel najali silného režiséra, ktorý sa nebojí. Trojka je iná, ako dvojka, ktorá bola iná, ako jednotka, pričom jednotka je iná, ako trojka. Preto je prekvapujúce, že mu do nakrúcania kafrali, kvôli čomu sa od výsledku dištancoval. Nakoniec pod ním je síce oficiálne podpísaný (teda žiadny pseudonym Alan Smithee, ako je zvykom v problémových projektoch), ale dodnes sa k celej tejto záležitosti v podstate nevyjadruje, odvtedy žiadny druhý horor nenakrútil a onen spomínaný režisérsky strih je paradoxne skôr producentský, než režisérsky. Bolo by totiž dobré, aby pod režisérskym zostrihom bol podpísaný režisér. Fincher však odmietol akýkoľvek, aj takýto relatívne malý, návrat k svojmu nešťastnému debutu. Oficiálne teda nejde o dielo režiséra, ale producentov.

Tým sa ale musí uznať aj odvaha ukončiť trojku napriek lukratívnosti série tak, ako ju nakoniec ukončili. Napriek tomu v roku 1997 vznikla štvorka, ktorá bola snáď ešte horšia, ako trojka. I ona mala kvalitné momenty a môže sa vám zdať, že poriadne preháňam, keď v súvislosti s trojkou a štvorkou používam také silné slová. Ale ako človek, ktorý vyrastal na prvých dvoch dieloch a v podstate ho navždy hororovo poznačili, nemôžem s čistým svedomím povedať, že trojka a štvorka sú bomba filmy. Mierne nadpriemerné áno, ale bomby nie.

Ale jasné, ak ich porovnáme napríklad s týmto...

Približne v tom období (plus mínus pár rokov) vzniklo viacero votreleckých klonov, napríklad TAJOMNÉ ZLO (1987), TEMNÝ ANJEL (1990) s Lundgrenom alebo štvrtí KRITERI (1992). Inšpiráciu v ságe evidentne hľadali aj tvorcovia PREDÁTORA 2 (1990) či DEEP STAR 6 (1989). Ale najlepšie sa to podarilo asi pozemskému ZLOMKU SEKUNDY (1992) s Rutgerom Hauerom.

Na záver zopár otázok.

1) Ako je možné, že sa na Fury 161 dostane záchranný tím tak rýchlo?

Nedostane sa nijako mimoriadne rýchlo a už vôbec nie do „pár minút“. V skutočnosti Andrews na začiatku jasne hovorí, že len čo objavili záchranný modul (teda dlho pred prvým zabitím), privolal záchranný tím. Z filmu sa nedá určiť presný časový údaj, ktorý ubehol od nájdenia korábu po prílet záchrannej čaty, ale pár minút (ani hodín) to rozhodne nie je.

2) Odkiaľ záchranný tím vedel o prítomnosti Votrelca na Fury 161?

Aj toto zaznie celkom jasne a zrozumiteľne a to z úst na chvíľku opäť sfunkčneného Bishopa. Spoločnosť vedela o všetkom, čo sa na Sulacu odohralo prostredníctvom palubného počítača, ktorý všetky udalosti (teda aj presun preživších do záchranného korábu pravdepodobne kvôli Votrelcovi) prenášal do „firemnej siete“. To, že je Ripleyová infikovaná, sa následne dozvedel z röntgenu, ktorý si s pomocou Aarona urobila v zhavarovanom záchrannom korábe. Tento röntgen sa takisto okamžite odoslal do „siete“, takže si za všetko nepoučiteľná Ripleyová môže sama.

3) Bol Bishop vo finále človek?

Tu asi panuje všeobecná zhoda na tom, že sa jednalo o robota, ktorého Spoločnosť poslala preto, aby si ľahšie získal Ripleyovej dôveru. I tak je to ale celé otázne. Na jednej strane podozrivo odstávajúce ucho (po zásahu Aaronovej tyče), na druhej je tekutina, vytekajúca z rany, skôr červenej, než bielej farby. Ale v podstate je to úplne jedno...

4) Odkiaľ Ripleyová vie, že v sebe nosí Kráľovnú?

Toto som dodnes nepochopil a to som fanúšik série, na trojke a štvorke som bol v kine, veľakrát som si ich pozrel na videu a v televízii a prečítal som si o nich všetko, čo sa dalo. Často som sa stretával s názorom, že Ripleyová v sebe má Kráľovnú. Povie to ostatne aj ona sama po scéne, v ktorej vyhľadá v suteréne Votrelca, ten ju však druhý raz po sebe odmietne zabiť. Následne informáciu o Kráľovnej povie Dillonovi, od ktorého žiada, aby ju zabil. Nemám najmenšie tušenie, odkiaľ túto informáciu vzala.

Alien 3, USA 1992, cca 114 minút

Réžia: David Fincher. Scenár: Larry Ferguson, David Giler, Walter Hill. Hudba: Elliot Goldenthal. Kamera: Alex Thomson. Hrajú: Sigourney Weaverová, Charles S. Dutton, Charles Dance, Paul McGann, Holt McCallany, Lance Henriksen, Pete Postlethwaite, Philip Davis, Danny Webb, Ralph Brown a ďalší